JEREVAN, BRATISLAVA. Boje o Národný Karabach sa po takmer 24 hodinách od azerbajdžanského útoku skončili. Úrady Náhorného Karabachu pristúpili na návrh ruských mierových síl v regióne ohľadom prímeria, ktoré má ukončiť boje s Azerbajdžanom.
Jednodňové bombardovanie a ostreľovanie neuznanej separatistickej republiky si vyžiadali najmenej 32 obetí.
Karabašské informačné centrum potvrdilo, že miestne úrady pristúpia k úplnému odzbrojeniu karabašskej armády a stiahnutiu ťažkej techniky z Náhorného Karabachu. Experti to považujú de facto za kapituláciu regiónu, v ktorom tvoria väčšinu obyvateľstva etnickí Arméni.
Otázne je, či vláda v Baku bude trvať aj na rozpustení miestnych inštitúcií.
Rokovať budú v Jevlaku
Lídri enklávy vo vyhlásení uviedli, že dohoda sprostredkovaná ruskými mierovými jednotkami nadobudla platnosť o 13.00 miestneho času (11.00 SEČ). Dohodu už potvrdil aj Azerbajdžan.
Predstavitelia Azerbajdžanu by sa mali stretnúť s arménskymi zástupcami Karabachu vo štvrtok v azerbajdžanskom meste Jevlak, ktoré je vzdialené asi sto kilometrov severne od Stepanakertu, hlavného mesta sporného regiónu.
Rusko skladá zbrane a Západ mlčí. Prečo Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach? Čítajte Azerbajdžan, ktorý žiadal rozpustenie miestnej vlády v Náhornom Karabachu, uviedol, že rokovania budú zahŕňať aj plány na „opätovnú integráciu“ regiónu do Azerbajdžanu, píše britský The Guardian.
Vláda v Stepanakerte však nespomenula žiadne opatrenia na reintegráciu územia. Vo vyhlásení citovala dohodu o „stiahnutí zostávajúcich oddielov a jednotiek arménskych ozbrojených síl zo zóny rozmiestnenia ruského mierového kontingentu, rozpustení a úplnom odzbrojení ozbrojených jednotiek obrannej armády Náhorného Karabachu a stiahnutí ťažkej techniky a zbraní z územia Náhorného Karabachu v záujme ich čo najskoršej likvidácie“.
Novinár a odborník na konflikty Thomas van Linge tvrdí, že vláda v Baku môže buď žiadať rozpustenie miestnej vlády neskôr, alebo vládu ponechá pod ochranou ruských mierových jednotiek. "Kremeľ tak bude nenahraditeľný," píše na twitteri.
Analytik amerického Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky (FPRI) Maximilian Hess na twitteri píše, že Azerbajdžan nemá konkrétny plán reintegrácie regiónu a radšej "vytvorí podmienky, v ktorých dúfa, že väčšina Arménov z Karabachu bude mať pocit, že nemajú inú možnosť ako odísť".
Lačinský koridor, jediná spojnica medzi Arménskom a separatistickým regiónom, ktorý je už od decembra minulého roka blokovaný, sa môže stať naopak miestom, kade budú civilisti utekať na územie Arménska. "Je to veľká tragédia medzinárodnej nečinnosti," dodáva Hess.
Rusko zasahovať nebude
Arménsky premiér Nikol Pašinjan uviedol, že Jerevan sa na príprave dohody nepodieľal.
Karabach je len začiatok (komentár) Čítajte "Arménsko sa nepodieľalo na príprave textu vyhlásenia o prímerí v Náhornom Karabachu za sprostredkovania ruských mierových síl," povedal Pašinjan. Zároveň zopakoval, že Arménsko nemá v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach svojich vojakov. Dodal, že je "veľmi dôležité", aby sa prímerie dodržalo.
Rusko, ktoré bolo dlhodobo arménskym spojencom, označilo útoky na Náhorný Karabach za vnútornú záležitosť Azerbajdžanu. Šéf obranného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov v utorok povedal, že ak nie sú priamo ohrozené ruské mierové sily, nemajú právo použiť zbrane.
Napriek prísľubom o prímerí v stredu prišlo viac ako 40-tisíc obyvateľov Karabachu na ruskú základňu vedľa letiska v Stepanakerte, časť z nich evakuovali z ostreľovaných obcí. Či sa z regiónu dostanú, jasné zatiaľ nie je.
Autor: ČTK a TASR
