Tri roky po skončení druhej vojny o Náhorný Karabach sa opäť rozpútal konflikt medzi Azerbajdžanom a separatistickým regiónom.
S analytikom Jánom Cingelom vysvetľujeme, čo chce vláda azerbajdžanského autoritárskeho prezidenta Ilhama Alijeva dosiahnuť a či v neuznanej republike obývanej Arménmi nehrozia etnické čistky.
V texte sa dočítate:
- Čo sa v utorok udialo na Kaukaze?
- Dal sa ozbrojený útok Azerbajdžanu očakávať a čo ním chce Baku dosiahnuť?
- Čo je podstatou konfliktu o Náhorný Karabach?
- Aké sú možné scenáre a hrozia v oblasti etnické čistky?
- Arménsko nedávno uznalo územnú celistvosť Azerbajdžanu. Čo sa zmenilo?
- Aká je humanitárna situácia v oblasti?
- V minulosti bolo dôležitým spojencom Arménska Rusko. Zmenilo sa to po vojne na Ukrajine?
- Existuje riziko, že Azerbajdžan vojensky napadne aj samotné Arménsko?
- Dá sa očakávať nejaká reakcia Západu?
- Čo na to ostatné mocnosti?
1. Čo sa v utorok udialo na Kaukaze?
Azerbajdžan v utorok rozbehol „protiteroristickú“ operáciu v Náhornom Karabachu a z miest v horskom regióne sa ozýva bombardovanie aj raketové útoky. Úrady už hlásia najmenej 23 zranených civilistov aj prvé obete.
Karabach je len začiatok Čítajte Odštiepenecký región považuje medzinárodné spoločenstvo za súčasť Azerbajdžanu, žijú v ňom však zväčša etnickí Arméni a funguje vďaka podpore z Arménska.
Vláda v Baku tvrdí, že chce odzbrojiť a vytlačiť z oblasti arménske vojenské jednotky.
2. Dal sa ozbrojený útok Azerbajdžanu očakávať a čo ním chce Baku dosiahnuť?
Jána Cingela, analytika think tanku Strategic Analysis, ktorý sa dlhodobo zaoberá Kaukazom, útok neprekvapil.
„Hovorili o tom samotní Azerbajdžanci. Podobne ako sa Rusko vyhrážalo Ukrajine, že ak sa bude približovať k Západu, tak nastanú následky, Azerbajdžan explicitne hovoril o tom, o čo im ide,“ vraví.
