Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Alhadji Yaro bol tínedžer, keď na jeho ostrov v rozľahlých modrozelených vodách Čadského jazera vtrhli bojovníci Boko Haram a pod hrozbou použitia zbrane urobili dedinčanom ponuku.
„Dáme vám dobrý život,“ spomína si Yaro na slová bojovníkov, ktorí vyzývali mladých mužov, aby sa k nim pridali. „Budete mať všetko.“
Yaro pocítil strach zmiešaný so zvedavosťou. Povedal, že vyrastal v čase relatívnej hojnosti, ale zmeny počasia jeho rodine postupne prinášali čoraz menšiu úrodu. Potom, niekoľko mesiacov pred tým, ako sa v roku 2015 objavila Boko Haram, zničila ich úrodu kukurice a prosa povodeň, takže Yarova rodina nemala nič.
V článku sa dočítate:
- čo podnecuje rozširovanie Boko Haram a ISWAP,
- prečo sa ľudia pridávajú v africkom regióne k extrémistom,
- kde je situácia najkritickejšia,
- že konflikt v budúcnosti je nevyhnutný.
Faktor zhoršujúci hrozby
V celom Saheli, regióne, ktorý sa rozprestiera v Afrike pod saharskou púšťou, sa podľa výskumníkov v dôsledku klimatických zmien zvyšujú teploty, narastá počet suchých dní a zrážky sú menej predvídateľné.
Podľa rozhovorov s bývalými bojovníkmi, miestnymi lídrami, vojenskými predstaviteľmi a výskumníkmi tieto zmeny pomáhajú podnecovať Boko Haram, islamistické extrémistické hnutie, ktoré sa zrodilo v roku 2000 v Nigérii z politickej nespokojnosti.
Klimatické zmeny podľa nich znižujú ekonomické vyhliadky mladých mužov v tejto časti Afriky a robia ich náchylnejšími na nábor násilných extrémistov.
Táto dynamika odráža širšie zistenie Organizácie Spojených národov (OSN) z tohto roku, že hlavným dôvodom, prečo sa ľudia v Afrike pridávajú k extrémistickým skupinám, je príležitosť získať prácu, a nie náboženská ideológia.
Miestni obyvatelia a výskumníci tvrdia, že klimatické zmeny tiež podporujú konflikty v oblasti Čadského jazera, keďže extrémny hlad núti ľudí, aby začali loviť ryby a hospodáriť v oblastiach kontrolovaných extrémistami. Oblasť Čadského jazera - kde sa zbiehajú hranice Čadu, Nigérie, Kamerunu a Nigeru - poskytuje od roku 2014 základne pre Boko Haram a ďalšie militantné skupiny.
Vojenskí predstavitelia z afrického veliteľstva USA povedali, že zmenu klímy považujú za „faktor zhoršujúci hrozby“ v oblasti Čadského jazera aj inde. Uviedli tiež, že pozorne skúmajú súvislosti medzi klímou a konfliktom, pretože oblasť ich zodpovednosti zahŕňa niektoré sahelské krajiny, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, vrátane Mali a Burkiny Faso, kde sa islamistické násilie rozrastá.
Predstaviteľ francúzskej armády, ktorá má v Čade jednu zo svojich najväčších afrických základní, pritakal, že zmena klímy prispieva ku konfliktu.
Podľa správy Medzinárodného výboru Červeného kríža (International Committee of the Red Cross, ICRC) viac ako polovica z 20 krajín na celom svete, ktoré sa v rámci zmeny klímy považujú za najzraniteľnejšie, zažíva ozbrojené konflikty. Čad, vnútrozemský štát so 17 miliónmi obyvateľov, je zaradený na tretie miesto v tomto rebríčku.
„Zmena klímy nespôsobila tento konflikt, ale znásobuje existujúce rozmery konfliktu,“ uviedla Janani Vivekananda, vedúca oddelenia pre klimatickú diplomaciu a bezpečnosť v nemeckom think tanku Adelphi. „Konflikt potom znižuje schopnosť ľudí vyrovnať sa so zmenou klímy, a to potom vytvára nový konflikt.“
Yaro, ktorý žije v zaprášenom vysídľovacom tábore odvtedy, odkedy sa vzdal čadským vojakom, povedal, že bohatstvo, ktoré Boko Haram sľubovala, sa nikdy nedostavilo.
„Keď som tam prišiel, dali mi len zbraň,“ povedal so sklopenými očami 26-ročný Yaro. Spomínal na detaily z rokov, na ktoré by najradšej zabudol. „Povedali mi, že ak chcem jesť, budem musieť ísť bojovať.“
V červenej zóne
Na jazere bolo ticho, keď dve motorové plavidlá preťali jeho hladinu a spôsobili mierne vlny.
Ostrovy v tejto oblasti patria do červenej zóny - mnohí vysídlení obyvatelia sa rozhodli, že je príliš nebezpečné vrátiť sa sem, a väčšina skupín poskytujúcich pomoc, okrem ICRC, považuje pôsobenie v tejto oblasti za príliš riskantné.
Po tom, čo bojovníci Boko Haram začali pred takmer desiatimi rokmi prechádzať cez Čadské jazero, zabili desiatky ľudí, uniesli celé dediny, tlačili na mladých ľudí, aby sa k nim pridali, a pálili domy tých, ktorí odmietli.
Na ostrove Koulfoua, kde sa deti hrali na pobreží a ženy predávali ryby, náčelník kantónu Mahamat Ali Kongoi povedal, že takmer úplný nedostatok hospodárskeho rozvoja spôsobil, že táto oblasť sa stala živnou pôdou pre nábor extrémistov. Miestny vodca Kongoi poznamenal, že len málo ľudí tu dokončí základnú školu a nemajú iné možnosti ako poľnohospodárstvo a rybolov.
Väčšina z nich podľa neho nevie, čo je zmena klímy, a už vôbec nie, čo ju spôsobuje. Dôverne však podľa neho vedia, že počasie je menej pravidelné ako predtým a že sú kvôli tomu chudobnejší.
Podľa Svetovej banky bola priemerná teplota v Čade za posledných 30 rokov približne o 2,5 stupňa Celzia vyššia ako v rokoch 1951 až 1980. Podľa britských výskumníkov sa od roku 1982 v celom Saheli vrátane Čadu trojnásobne zvýšila intenzita dažďových zrážok a ich priebeh sa stal menej predvídateľným.
Povstalecké skupiny tieto faktory využili, povedal Kongoi s hlasom plným rezignácie. „Majú prostriedky,“ povedal, „a využívajú ich na to, aby presvedčili ľudí, ktorí nemajú nič.“
Hlasný tlkot srdca
Z piesočnatého pobrežia Čadského jazera sa vynára provizórna dedina Koulkimé, v ktorej sa nachádza zhluk prístreškov postavených len z trstiny a prikrývok. Už roky v nej bývajú stovky rodín, ktoré Boko Haram vyhnala z ostrovov.
Miestni predstavitelia uviedli, že približne 200 mužov v tejto časti Koulkimé boli členmi Boko Haram alebo konkurenčnej skupiny Islamský štát Západoafrickej provincie (Islamic State West Africa Province, ISWAP), ktorí sa odvtedy vzdali.
Yaro, teraz už otec štyroch detí, žije v úhľadne zametenom prístrešku, ktorý je taký malý, že materiály na varenie sú položené priamo na ňom. Povedal, že keď vyrastal, žil vo väčšom dome z tehál na ostrove neďaleko Nigérie. Ryby, kravy, kozy, proso a kukurica boli v hojnosti.
Niekedy počas dospievania si však všimol, že semená, ktoré zasadili, už neprinášajú takú úrodu ako predtým, takže predstaviť si vlastnú budúcnosť mal problém ešte skôr, ako povodeň zničila jeho úrodu a prišla Boko Haram.
Podľa rozhovorov so šiestimi bývalými členmi Boko Haram v oblasti Čadského jazera sú príbehy, ako je Yarov, bežné. Niektorí z nich povedali, že sa k skupine pridali z donútenia, zatiaľ čo iní sa prihlásili dobrovoľne, často motivovaní kombináciou ekonomických problémov a frustrácie z vlády.
„Pridávajú sa kvôli nádeji a kvôli pomste [proti vláde],“ povedal 35-ročný Malimiti Mahamat, bývalý člen Boko Haram. A pridávajú sa, ako povedal, „pretože úroda je slabá a hladina vody sa mení“.
Mahamat Abdoulaye, 33, ktorý bol prinútený vstúpiť do Boko Haram v roku 2014, keď bol rybárom, povedal, že mnohí členovia skupiny sú mladí, zúfalo potrebujú peniaze a nevidia inú možnosť, ako ich získať. Mnohí z tých, ktorí sa k islamským extrémistom pridali z ekonomických dôvodov, podľa neho stále bojujú.
Späť na Koulfoua 50-ročný Hassan Mboduo povedal, že jeho brat sa v roku 2019 pridal k militantnej skupine ISWAP, pretože v jazere začal byť nedostatok rýb, z čoho obaja muži obviňovali zmeny počasia. Mbodou uviedol, že prosil svojho brata, aby neodchádzal. Jeho brat však trval na svojom. „Musím nakŕmiť svoju rodinu,“ spomína si Mbodou na to, čo mu brat pred odchodom povedal.
Po narukovaní do Boko Haram zmenil Yaro svoju vernosť a prešiel k ISWAP. Vodcovia skupiny dali jej členom pokyn, aby lúpili zásoby a zastrašovali dedinčanov, spomínal. Yaro povedal, že strieľal na vojakov za hranicami v Nigérii, ale nevie, či niekoho zabil. „Hovorili, že ide o náboženstvo, ale nemá to k náboženstvu blízko.“
Po niekoľkých rokoch sa rozhodol utiecť z ostrovov, kde sa ukrývali extrémisti, a spolu s tromi priateľmi si zadovážil loď. Pádlovali k brehu tak rýchlo, ako len mohli. Chytiť ich by znamenalo smrť. Povedal, že si stále pamätá na hlasný tlkot svojho srdca.
Smrteľné riskovanie
Podľa Vivekanandovej a ďalších výskumníkov môžu klimatické zmeny a násilné konflikty vytvoriť začarovaný kruh.
V oblastiach bez konfliktov sa ľudia môžu prispôsobiť zmenám počasia presťahovaním sa, napríklad hľadaním suchej pôdy, keď sú záplavy, a úrodnejších oblastí, keď je sucho. V oblastiach, kde sú aktívni násilní extrémisti a armáda vedie protipovstalecké boje, ako napríklad v oblasti Čadského jazera, však ľudia buď hladujú, alebo sa presťahujú do oblasti militantov.
Ali Abdallah, 40, povedal, že sa so svojím bratom dlho pokúšali obrábať suchú pôdu pri dedine Baga Sola. Snažili sa uživiť svoje rodiny a spoliehali sa najmä na peniaze od írskej neziskovej organizácie Concern Worldwide, ale v roku 2020 sa bratia rozhodli, že začnú hospodáriť na ostrovoch napriek nebezpečenstvu, ktoré tam predstavuje Boko Haram.
Nejaký čas to išlo dobre, spomínal Abdallah. Spolu s bratom mohli svojim deťom domov nosiť ryžu a zemiaky. Potom sa v jednu daždivú noc pred niekoľkými mesiacmi zobudil na zvuk streľby, povedal. Povstalci zaútočili na ich tábor a smrteľne postrelili jeho brata. Abdallah utiekol do vody.
Mnohí obyvatelia tohto regiónu hovoria, že podobný osud postihol aj ich rodinných príslušníkov a priateľov.
40-ročná Kaka Koura, matka, ktorá žije v jednoizbovom dome, prosila svojho manžela, aby nezačal loviť ryby na jazere. Povedal však, že na súši je tak málo možností obživy, že mu v tom nemôže zabrániť. O tom, že bol zabitý pri prepade sa dozvedela až vtedy, keď počula nárek iných žien, ktoré prišli o svojich manželov pri rovnakom útoku extrémistov.
Nevyhnutný konflikt
Vedci predpovedajú, že s otepľovaním sveta sa Sahel stane horúcim miestom, pričom sa odhaduje, že teplota tu bude stúpať 1,5-krát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change, IPCC) je pravdepodobné, že do polovice tohto storočia bude viac ako 40 dní v roku teplota vyššia ako 35 stupňov Celzia. Nedostatok vody sa zvýši a produktivita plodín klesne, konštatuje IPCC.
Kamerunský brigádny generál Assoualai Blama, ktorý pomáha viesť mnohonárodné sily bojujúce proti povstalcom, povedal, že armáda poráža Boko Haram. Keď však myslí na budúcnosť regiónu Čadského jazera, robí si starosti. Meniace sa podnebie znamená, že bude menej hospodárskych zdrojov, ktoré sa budú môcť rozdeliť medzi rastúcu populáciu. Obáva sa, že konflikt je nevyhnutný.
Niektorí bývalí členovia Boko Haram už teraz hovoria, že sa cítia v pasci. Po niekoľkých mesiacoch strávených v reintegračných táboroch, ktoré spravuje armáda, boli muži prepustení späť k svojim rodinám. V súčasnosti však majú ešte menej príležitostí ako predtým, a to kvôli čoraz nestálejšiemu počasiu a zmenšujúcemu sa územiu, ktoré je orné a zároveň bezpečné pred extrémistami.
30-ročný Ahmat Souleymane bol bojovníkom Boko Haram a potom ISWAP. Odkedy od nich utiekol mu podľa jeho slov manželka a dieťa zomreli na choroby, ktoré pripisuje zlým životným podmienkam.
Teraz priznáva, že by bol ochotný vrátiť sa do radov militantov, keby ho skupiny nezabili ako dezertéra. „Zomrieť nie je riešenie,“ povedal.
Na tejto správe sa podieľal aj Mouta Ali.
Autor: Rachel Chason
