PRAHA, BRATISLAVA. V čase, keď sa v Československu rozbiehala Nežná revolúcia, bol Karel Schwarzenberg na poľovačke v Maďarsku. Tam sa od miestneho hájnika, ktorý sledoval slovenskú televíziu, dozvedel, že sa niečo deje.
„Hneď ráno som vyštartoval. Najprv som od československých úradov dostal odpoveď, že nie som vítanou osobou. O týždeň neskôr bolo všetko inak,“ spomínal Schwarzenberg pred štyrmi rokmi na revolučné dni.
„Hneď som sa v Prahe prihlásil do služby, pričom prvý krok bol prozaický: zistil som, že v kancelárii prezidenta nič nebolo, že tam neexistovali moderné prístroje. Išiel som preto do Viedne kúpiť faxy, kopírky, všetko, čo moderná kancelária potrebovala. To bolo ešte v novembri.“

Bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg v sobotu zomrel vo veku 85 rokov. Informoval o tom jeho politický súputník Miroslav Kalousek.
"Zomrel Karel Schwarzenberg... bolo mi jasné, že sa to blíži, ale aj tak je to úder. Bol to jeden z najdôležitejších a najláskavejších ľudí v mojom živote. Nech odpočíva v pokoji, Česká republika by mu mala byť navždy vďačná za všetko, čo pre ňu nezištne vykonal," uviedol spoluzakladateľ TOP 09 a exminister financií Kalousek.
Schwarzenberg bol niekoľko posledných dní hospitalizovaný vo Viedni. Tam ho cez týždeň transportovali letecky.
"To sa opýtajte lekárov, prečo ma sem previezli. Ja to neviem. Že by tu boli väčší špecialisti ako v Česku, si nemyslím. Odhadujem, že to bude zhruba rovnaké, ale tu budem môcť vidieť deti a vnúčatá," povedal serveru Expres Schwarzenberg, ktorý vo Viedni strávil veľkú časť svojho života a mal tu časť rodiny.
So zdravotnými problémami, medzi ktoré podľa neho patrili ťažkosti so srdcom a obličkami, bojoval dlhší čas, bol kvôli nim opakovane hospitalizovaný a tento rok ho pripravili o možnosť 28. októbra osobne prevziať Rad bieleho leva, najvyššie české štátne vyznamenanie. Server Echo24 s odvolaním sa na zdroj zo Schwarzenbergovej rodiny napísal, že posledné dva dni bol v kritickom stave a v umelom spánku.
"Odišiel v rodinnom kruhu," napísal web.
V článku sa tiež o Schwarzenbergovi dočítate:
- prečo sa hovorí, že vyrástol v dejinách,
- ako si zachoval vzťah k Československu aj počas desaťročí v exile,
- ako podporoval československý disent a prečo bol preň darom z nebies,
- ako vnímal mámenie moci,
- prečo nešiel do dôchodku, ale aj po prezidentských voľbách pokračoval v politickej kariére,
- kedy bol podľa neho už naozaj čas odísť.
Kto bol Karel Schwarzenberg
Schwarzenberg bol od narodenia pri kľúčových momentoch Československa a neskôr nezávislého Česka. Ako dedič jedného z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov, no zároveň rodiny českých vlastencov, zažil nacistické prenasledovanie aj život v exile, do ktorého komunisti jeho rodinu vytlačili.
Tam zveľaďoval rodinné majetky, no zároveň podporoval československý disent a hneď po revolúcii sa stal tajomníkom prvého prezidenta Václava Havla. Bol tak akýmsi „hlasom praktického rozumu“.
„Väčšina ľudí, ktorá sa vtedy pohybovala okolo Havla, nemala veľké skúsenosti. Boli to scenáristi, umelci... Pracovali však s plným nadšením a nasadením,“ povedal SME.
Keď sa sám pokúsil dostať na Pražský hrad, nepodarilo sa mu to, ale aj tak toho stihol dosť - podporoval české nezávislé médiá, na ministerstve zahraničných vecí razil „havlovskú“ politiku založenú na ľudských právach, varoval pred Ruskom, v parlamente bol takmer do 83 rokov.
Zakorenený aj v Česku
„O Karlovi Scwarzenbergovi sa dá povedať, že v dejinách vyrástol, aj keď ich nikdy neštudoval,“ napísal v úvode knihy rozhovorov so Schwarzenbergom Knížecí rozhovory novinár Karel Hvížďala.
„Od mladosti ho obklopovali, ich stopy vidíme na všetkých zámkoch a palácoch, či už preto, že sú tam vystavené, alebo preto, že tieto budovy boli v rôznych obdobiach poničené alebo úplne zdevastované.“
Karel Schwarzenberg sa narodil v roku 1937 do mladšej „orlickej“ vetvy Schwarzenbergovcov. Jeho otec bol medzi signatármi vyhlásenia, v ktorom sa aristokrati krátko pred vojnou prihlásili k jednote Československa.

U Schwarzenbergovcov sa jeden týždeň hovorilo po česky, druhý po nemecky, aby si deti osvojili oba jazyky. Karel mal od narodenia československé a vďaka rodinnému pôvodu švajčiarske občianstvo.
Staršia vetva rodiny prišla o majetky na základe Benešových dekrétov v roku 1947, aj keď sa k nacizmu nehlásila, mladšej vetve ich skonfiškovali po nástupe k moci komunisti. Rodina Karla Schwarzenberga odišla do rakúskeho exilu v roku 1948.