RÍM. Úrady na talianskom ostrove Lampedusa vyhlásili v stredu večer stav núdze po tom, čo tam dorazilo za tri dni skoro 10-tisíc migrantov. To je viac, ako má tento ostrovček obyvateľov.
Situáciu označil za "tragickú, dramatickú a apokalyptickú" aj farár Don Carmelo Rizzo zo sicílskej provincie Agrigento, pod ktorú Lampedusa administratívne spadá, informovala tlačová agentúra ANSA.
Na Sicíliu tiež odvážajú lode s migrantmi z lampeduského migračného strediska, ktoré má kapacitu len niekoľko stoviek osôb.
Valí sa obrovská migračná vlna
"Vyhlásili sme núdzový stav. Žiadame to isté, čo už niekoľko mesiacov, aby ostrov chránili lode s radarmi a tiež pomoc pre náš ostrov, ktorý je pod veľkým tlakom," povedal novinárom starosta Lampedusy Filippo Mannino.
Vyhlásenie núdzového stavu má prispieť k získaniu pomoci od vlády v Ríme, uviedla agentúra EFE.
Lampedusa, ktorá leží asi 140 kilometrov od tuniského pobrežia a má 6-tisíc obyvateľov, sa s prílevom migrantov potýka dlhodobo. Tento rok je ale migračná vlna neobvykle veľká.
Od začiatku roka dorazilo cez more do Talianska podľa stredajších údajov ministerstva vnútra na 123 860 migrantov, čo je skoro dvojnásobok oproti rovnakému obdobiu vlani, keď to bolo 65 517, a trojnásobok v porovnaní s rokom 2021 (41 286).
Väčšina utečencov pripláva do Talianska na Sicíliu, pod ktorú spadá aj Lampedusa.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) priplávalo tento rok k 10. septembru do Talianska 115 037 migrantov, z toho 97 413 na Sicíliu.
Problém presahujúci Európu
K situácii na Lampeduse sa v stredu vyjadril generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý vyzval na "európsku solidaritu" s Talianskom. Podľa talianskeho ministra zahraničia Antonia Tajaniho ale ani Európa migračný problém nezvládne sama.
"Európa sama nie je schopná vyrovnať sa s takým veľkým problémom, ktorý sa týka takmer celej Afriky, a tiež balkánskej migračnej trasy," povedal denníku Corriere della Sera Tajani. Podľa nich treba situáciu riešiť aj na pôde OSN či skupiny veľkých ekonomík G20.
"Pracujeme na veľkej medzinárodnej konferencii, ktorá musí byť reálnym začiatkom procesu stabilizácie Sahelu," povedal šéf talianskej diplomacie s odvolaním sa na subsaharskú oblasť Afriky, z ktorej pochádza veľká časť afrických migrantov prichádzajúcich do Európy.
Taliansko podľa Tajaniho robí, čo je v jeho silách.
Tajani vyzval na pomoc najmä ďalšie európske krajiny. "Ursula von der Leyenová povedala, že sme blízko (migračnej) dohody. Ale my už nemáme čas, musíme aplikovať dohody, ktoré platia," povedal taliansky minister zahraničia k stredajšiemu prejavu šéfky Európskej komisie.
Tajani tiež označil za zastaraný takzvaný dublinský pakt, podľa ktorého musia žiadosti migrantov o azyl vybavovať prvé krajiny, do ktorej bežci vstúpia.
Do pomoci sa štáty nehrnú
Dublinské pravidlá kladú veľkú záťaž na krajiny, ako je Taliansko, Španielsko a Grécko.
Tento rok sa však s najväčším prílevom migrantov potýka práve Taliansko, kam priplávalo podľa UNHCR tento rok na 115-tisíc utečencov, zatiaľ čo do Španielska ich dorazilo od začiatku roka asi 23 360 a do Grécka necelých 23-tisíc.
Niektoré krajiny EÚ vlani sľúbili pomôcť s utečencami štátom, ktoré čelia najväčšej migračnej vlne. Napríklad Nemecko ponúklo, že prijme až 3 500 ľudí. Doteraz ich na základe tohto dobrovoľného mechanizmu prevzalo 1 731, z toho 1 043 z Talianska.
V stredu Berlín oznámil, že plnenie dohody prerušil, pretože Rím podľa nemeckej vlády nerešpektuje záväzky vyplývajúce z dublinských pravidiel.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v reakcii na nemecký krok povedala, že prioritou je zastaviť masový prílev migrantov. "Otázka relokácií je druhotná, veľmi málo ľudí bolo vrátených v posledných mesiacoch," povedala Meloniová podľa agentúry ANSA.
