Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská armáda hlási oslobodenie Kliščijivky, varuje však, že Rusi sa ju snažia dobyť späť

Rusko a Ukrajina sa od pondelka postavia proti sebe na Medzinárodnom súdnom dvore. Kyjev zažaloval Moskvu za jej tvrdenia, že ruská vojenská invázia na Ukrajinu mala zabrániť genocíde tamojšieho ruskojazyčného obyvateľstva.

Rusko podľa Ukrajiny svojou argumentáciou zneužíva medzinárodné právo.

Moskva naopak chce, aby bola požiadavka Ukrajiny zamietnutá, a argumentuje, že súd nemá v danom prípade potrebné právomoci. Strany sporu majú v takom prípade možnosť podať na Medzinárodnom súdnom dvore predbežné námietky.

Vypočutie sa začne v pondelok, keď Rusko predloží svoje stanovisko. Ukrajina má o deň neskôr priestor na reakciu.

Okrem Kyjeva a Moskvy sa vyjadrí ešte ďalších 32 krajín vrátane väčšiny štátov Európskej únie, Británie, Austrálie a Kanady. Súd bude pojednávať až do 27. septembra.

"Všetko nasvedčuje tomu, že súd zistí, že v prípade má jurisdikciu," povedala agentúre Reuters austrálska odborníčka na právo Juliette McIntyreová.

Hlavnou úlohou Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v holandskom Haagu je riešiť spory a otázky predložené členskými štátmi, ako aj záležitosti stanovené Chartou OSN alebo medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Rozsudky sú konečné a nemožno sa voči nim odvolať, súd ale zároveň nemá žiadne právomoci, ako štáty donútiť, aby sa jeho rozhodnutím riadili.

Súd už vlani v marci Rusku nariadil okamžite zastaviť vojnové operácie na Ukrajine. Moskva podľa očakávania požiadavku odmietla. McIntyreová však poznamenáva, že možné rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v nadchádzajúcom vypočutí bude dôležité v prípade, že Kyjev do budúcnosti vznesie nárok na reparácie.

Rusko pri začatí invázie na Ukrajinu vlani vo februári okrem iného tvrdilo, že Kyjev pácha na východe svojho územia genocídu voči rusky hovoriacemu obyvateľstvu. Ukrajina tieto tvrdenia odmietla a Rusko obvinila, že sa snaží ospravedlniť svoju vojenskú agresiu v rozpore s dohovorom OSN z roku 1948, ktorú obe strany podpísali.

"Ak súd zistí, že pre činy Ruska neexistovalo zákonné ospravedlnenie (podľa dohovoru o genocíde), môže toto rozhodnutie poslúžiť ako základ pre budúci nárok na odškodnenie," povedala Mcintyreová. (ČTK)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila večer ďalšie dva ukrajinské drony nad juhozápadnou časťou Krymu, hlási ruské ministerstvo obrany. Server Meduza v online reportáži napísal, že očití svedkovia v Sevastopoli informovali o dvoch výbuchoch.

Neskôr sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev podľa štátnej tlačovej agentúry TASS uviedol, že mestská infraštruktúra neutrpela žiadne škody.

Armáda nálet zaznamenala okolo 20:30 moskovského času (19:30 nášho času).

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa už poďakoval armáde za oslobodenie Kliščijivky, hoci samotní vojaci upozorňujú, že sa ju Rusi pokúšajú dobyť späť. Moskva sa k strate obce, ktorú BBC označila za kľúč k Bachmutu, zatiaľ nevyjadrila.

Rumunskí farmári žiadajú vládu, aby predĺžila zákaz na dovoz obilia z Ukrajiny. Krajina sa podľa vlastných vyjadrení plánuje riadiť stanoviskom Európskej komisie.

"Ak krajina ako Poľsko, ktorá dôrazne a dôkladne podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej agresii, prijala takéto jednostranné rozhodnutie po uplynutí lehoty 15. septembra, nerozumieme, prečo by sa Rumunsko zdráhalo urobiť to isté," uvádza sa vo vyhlásení združenia poľnohospodárov.

Združenie sa domnieva, že žiadosť odoslaná rumunskej vláde v žiadnom prípade neovplyvňuje tranzit ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez rumunské územie do ďalších destinácií.

V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a narušenia exportu ukrajinského obilia cez Čierne more sa Európska únia stala hlavnou tranzitnou cestou a exportnou destináciou ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

Viaceré stredoeurópske, respektíve východoeurópske členské krajiny EÚ - Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko - so súhlasom EÚ uzatvorili do polovice septembra svoj trh pre ukrajinské obilie v záujme ochrany vlastného poľnohospodárskeho sektora. Tieto krajiny však zároveň povolili tranzit ukrajinského tovaru cez ich územie s tým, že bude exportovaný ďalej do sveta.

Európska komisia sa aj napriek protestom štyroch štátov s výnimkou Bulharska, ktoré sa obávalo z nárastu spotrebiteľských cien, rozhodla opatrenie po 15. septembri nepredĺžiť. (TASR)

Záplava ruskej pšenice znížila jej ceny z úrovní na začiatku vojny Ukrajine. Vojna vrátane blokády a bombardovania prístavov pribrzdila ukrajinský export obilnín, čo pomohlo upevniť ruskú dominanciu na globálnom trhu s pšenicou.

To sa odráža na rekordných ruských dodávkach, keďže ruským obchodníkom sa darí prekonávať finančné a logistické problémy, ktorým niektorí z nich čelili po začiatku invázie.

No zároveň záplava ruského obilia stlačila ceny pšenice na najnižšiu úroveň za takmer tri roky, z čoho majú prospech spotrebitelia, ktorí zápasia s krízou životných nákladov. Napriek snahám Kremľa využiť dobrú úrodu na doplnenie vojnou vyčerpanej pokladnice sa táto komodita na burze v Chicagu predáva za menej ako polovicu z ceny dosiahnutej krátko po začiatku invázie na Ukrajine.

Prebytok ponuky znižuje totiž ceny. Rusko sa preto snaží využiť svoje dominantné postavenie a zabrániť, aby ceny komodity klesli pod určitú úroveň. Nielenže by tým upokojilo jeho farmárov, ktorých príjmy sa znižujú, ale posilnilo by tiež štátnu pokladnicu.

Ruskí predstavitelia sa podľa zdrojov oboznámených so situáciou snažia presadiť neformálne cenové minimum pre export. To núti niektorých obchodníkov znovu prerokovať alebo dokonca rušiť zmluvy, tvrdia zdroje, ktoré nechceli byť menované, pretože záležitosť je súkromná.

Vláda si môže vynútiť cenové minimum tým, že odmietne udeliť vývozné dokumenty na dodávky s nižšími cenami, tvrdia zdroje. Zavádzanie tohto limitu je však nekonzistentné.

Egypt si tento mesiac v tendri zarezervoval obrovské množstvo ruskej pšenice za cenu pod neoficiálnym dnom. O niekoľko dní neskôr Káhira uviedla, že povolí obchodníkovi dodať obilie iného pôvodu ako z Ruska. To umožňuje ruskému ministerstvu poľnohospodárstva "zachovať si tvár" pri obchodoch, ktoré klesnú pod jeho cenovú hranicu, tvrdí Andrej Sizov, riaditeľ výskumnej firmy SovEcon. (TASR)

Ukrajinská armáda hlási oslobodenie dediny Kliščijivka pri Bachmute na východe krajiny. Samotní vojaci však varujú, že obec, ktorá je dôležitá pre ďalší postup ukrajinskej protiofenzívy, sa Rusi snažia dobyť späť.

"Kliščijivka bola vyčistená od Rusov a oslobodená," uviedol podľa agentúry Reuters veliteľ ukrajinských pozemných síl, generál Oleksandr Syrskyj. Rusi ohlásili dobytie tejto dediny v januári.

Oslobodenie Kliščijivky najprv naznačil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý na sociálnej sieti zverejnil fotografiu vojakov pred poničeným kostolom aj s komentárom: Ukrajina si vždy vezme späť, čo jej patrí.

Jermak neuviedol miesto, kde bola snímka vyhotovená. Kostol na snímke je však podľa agentúry Unian identický s kostolom v obci Kliščijivka.

"Dedina bola v posledných týždňoch v centre protiofenzívy ukrajinskej armády," uviedla agentúra Unian a dodala, že ide o pozíciu strategicky dôležitú z hľadiska ofenzívy vedenej južne od Bachmutu.

Ukrajinskí vojaci teraz v oslobodenej dedine upevňujú svoje pozície, uviedol kapitán Iľja Jevlaš z východného veliteľstva.

"My, vojaci 80. samostatnej výsadkovej útočnej brigády, 5. samostatnej útočnej brigády, samostatnej útočnej brigády polície Ljuť sme splnili úlohu - obec Kliščijivka sme oslobodili od okupantov. Nepriateľ však neustáva v pokusoch ju znovu dobyť," uvádzajú vojaci vo videu zverejnenom na facebooku policajnej brigády.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu uviedlo, že "nepriateľ pokračoval v útočných operáciách, márne sa pokúšal vytlačiť ruských vojakov z obcí Kliščijivka a Andrijivka". Kliščijivka leží zhruba dva kilometre severne od Andrijivky. (ČTK)

Štyria americkí republikánski senátori vyzvali prezidenta Bidena, aby Ukrajine dodal strely ATACMS. Zdôraznili pritom, že USA môžu Kyjevu strely s dlhým doletom poslať "bez akéhokoľvek citeľného ohrozenia vlastných bojových schopností".

"Ďalšie odkladanie len viac podkope záujmy národnej bezpečnosti USA a predĺži tento konflikt," uviedli v liste o vojne na Ukrajine senátori Tom Cotton, Roger Wicker, Susan Collinsová a Lindsey Graham.

„Poskytnutie striel ATACMS by Ukrajine umožnilo zasahovať kľúčové ruské logistické a komunikačné ciele a tiež štartovacie miesta riadených striel a dronov na Rusmi okupovaných ukrajinských územiach," dodali senátori. (SITA, Kyiv Independent)

Maďarský premiér Viktor Orbán adresoval Bruselu štvorbodovú výzvu k zmenám. Požiadavky sa týkajú vojny na Ukrajine, rodovej propagandy, migrácie a negatívneho postoja Únie k Poľsku a Maďarsku.

Podľa Orbána je na hraniciach Európy potrebné dosiahnuť mier. Úlohou bruselského vedenia podľa jeho vyjadrenia nie je presadzovať rodovú propagandu a migráciu, ale zastupovať záujmy ľudu Európy.

Treba chrániť spoločné hranice a podporovať rodiny, píše ďalej predseda maďarskej vlády, podľa ktorého tiež treba zrušiť bruselský dvojitý meter voči Poliakom a Maďarom. (TASR)

Po náraze traktora na mínu v Chersonskej oblasti zahynul poľnohospodár, ďalší utrpel zranenia, informoval tamojší gubernátor. Prokudin apeloval, aby ľudia dbali na bezpečnosť.

Chersonská oblasť, ktorú ukrajinskí vojaci oslobodili po dlhej ruskej okupácii, je silne zamínovaná a poľnohospodári riskujú svoje životy, keď sa snažia pracovať na poliach, ktoré ešte neboli odmínované, pripomína Reuters.

Prokudin apeloval na obyvateľov, aby sa zdržali prác na poliach, kým ich od mín neočistia ženisti. "Dbajte na svoju bezpečnosť," vyzval občanov.

Kyjev tvrdí, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila najväčšie mínové pole na svete s rozlohou 250-tisíc kilometrov štvorcových. (TASR)

Európska komisia vyzvala Slovensko, Maďarsko a Poľsko na konštruktívny prístup k dovozu obilia. Krajiny jednostranne predĺžili zákaz dovozu ukrajinského obilia.

Kanada prispeje Ukrajine na nákup stoviek protilietadlových rakiet. Krajina prispeje 33 miliónov kanadských dolárov do Medzinárodného fondu pre Ukrajinu, oznámil kanadský minister obrany Bill Blair.

Príspevok Kanady pokryje nákup "stoviek protilietadlových rakiet krátkeho a stredného doletu a s nimi súvisiacich systémov pre Ukrajinu, ktoré sú nevyhnutné na ochranu kritickej národnej infraštruktúry," uviedol minister. 

Kanadské ministerstvo obrany dodalo, že celková suma kanadskej pomoci Ukrajine od začiatku ruskej invázie je vyššia ako 8 miliárd amerických dolárov. Z toho bolo na vojenskú pomoc určených viac ako 1,8 miliardy amerických dolárov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Po tom, ako sa objavili správy o kritickom stave Ramzana Kadyrova, zverejnil čečenský vodca dve videá. Podľa agentúry AFP nebolo možné bezprostredne určiť, kedy boli videá nahraté. Správy o Kadyrovovej chorobe však kolujú už mesiace.

Česko od začiatku vojny dodalo Ukrajine dvanásť zásielok pomoci pre energetické firmy. Česká vládna delegácia rokovala s námestníkom ukrajinského ministra energetiky Demčenkovom.

„Ukrajina doteraz prevzala 12 dodávok humanitárnej pomoci z Česka s celkovou hmotnosťou zhruba 45 ton, vrátane prúdových transformátorov, napäťových transformátorov, automobilov a ďalšieho vybavenia a zariadení potrebných na obnovu objektov poškodených ruskými útokmi," konštatuje vyhlásenie ukrajinského rezortu energetiky. Obe strany diskutovali aj o prehĺbení spolupráce v sektore obnoviteľnej a jadrovej energie, dodalo vyhlásenie.

Poľsko začalo uplatňovať zákaz príjazdu osobných áut s ruskými značkami. Uviedli tak do praxe európske opatrenie, ktoré je súčasťou sankcií zavedených voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine.

Zákaz vstúpil do platnosti - na základe usmernenia Európskej komisie - o polnoci zo soboty na nedeľu. Vzťahuje sa na všetky osobné vozidlá registrované v Rusku vrátane firemných a súkromných áut.

Zavedenie opatrenia už v sobotu avizoval poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski. Poľsko už doposiaľ uplatňovalo zákaz vstupu pre nákladné vozidlá registrované v Rusku, ktorý sa teraz rozšíril aj na osobné automobily.

"Platí pravidlo, že auto registrované v Rusku nemá právo vstúpiť do Poľska," vyhlásil Kamiňski. Opatrenie bolo podľa neho zavedené preto, že Rusko, ktoré od vlaňajšieho februára vedie masívnu útočnú vojnu voči susednej Ukrajine, predstavuje hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť.

Poľská pohraničná stráž na svojej webovej stránke oznámila, že autá s ruskými poznávacími značkami budú "vrátené do tej nečlenskej krajiny EÚ, z ktorej prišli". Tento postup bude rovnaký bez ohľadu na to, či ho bude riadiť občan Ruskej federácie alebo inej krajiny.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok označil toto opatrenie EÚ za rasistické. Pohrozil, že Moskva by mohla reagovať aj prerušením diplomatických stykov s EÚ či odvolaním svojich diplomatov z Bruselu.

Litva, Lotyšsko a Estónsko prestali vpúšťať na svoje územie autá s ruskými poznávacími značkami už pred niekoľkými dňami, taktiež v súlade s platnými sankciami EÚ voči Moskve. Tieto tri krajiny a Poľsko už vlani zakázali vstup ruským turistom. (TASR)

Rusi raketami a dronmi zaútočili na obilné sýpky v Odeskej oblasti, uviedol šéf vojenskej administratívy Odeskej oblasti Oleh Kiper. Žiadni civilisti neboli zranení.

„Ruskí teroristi poškodili poľnohospodárske infraštruktúre zariadenia vrátane obilných sýpok," napísal Kiper. Ukrajinské vzdušné sily v noci na nedeľu v Odeskej oblasti zostrelili päť ruských rakiet a dva drony Šáhid.

Rusi zbombardovali zdravotnícke zariadenie v Chersonskej oblasti. Tamojšia vojenská administratíva tvrdí, že ruský úder poškodil budovu stanice zdravotníckych záchranárov a pôrodnej asistencie. Bomba rozbila okná a dvere a zničila interiér budovy.

Ruskí vojaci posilňujú obranu strategicky dôležitého mesta Tokmak v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. V správe o vývoji vojny na Ukrajine to uviedla spravodajská služba britského ministerstva obrany.

Správa naznačuje, že ruské jednotky zriaďujú ďalšie kontrolné stanovištia, budujú protitankové opevnenia a kopú nové zákopy v okolí mesta Tokmak, ktoré sa nachádza asi 16 kilometrov od frontovej línie.

„Tokmak sa má stať základným pilierom druhej hlavnej obrannej línie Ruska," predpokladá britské ministerstvo obrany.

Britská vojenská spravodajská služba dodáva, že posilňovanie obrany mesta pravdepodobne poukazuje na rastúce obavy Ruska z taktického prenikania ukrajinských síl cez prvú obrannú líniu v severnej časti Záporožskej oblasti.

Ukrajinská strana uviedla, že v uplynulých dňoch z Tokmaku do mesta Melitopoľ evakuovali ruský „pasový úrad" a odišli aj dôstojníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby a časť okupačnej administratívy. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko opäť útočilo dronmi a raketami na juh Ukrajiny. Južné velenie ukrajinskej armády informovalo o tom, že sa podarilo zostreliť všetkých šesť útočiacich ruských dronov, štyri nad Mykolajivskou a dva nad Odeskou oblasťou.

Zneškodnené boli skôr, než stihli zasiahnuť stanovené ciele.

Systémy protivzdušnej obrany okrem toho zneškodnili päť ruských striel, ale viaceré ďalšie zasiahli ciele. Okrem iného poškodili objekt v Odese, kde sa skladovalo obilie. K zraneniam ani obetiam na životoch podľa dostupných informácií nedošlo.

Tieto správy nebolo možné nezávisle overiť a Rusko sa k nim bezprostredne nevyjadrilo. Rusko však od júla, keď jednostranne odstúpilo od tzv. čiernomorskej obilnej dohody, vystupňovalo útoky na ukrajinské prístavy a infraštruktúru slúžiacu na skladovanie a prepravu obilia.

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že v noci na nedeľu zostrelilo jeden ukrajinský dron na okraji Moskvy a šesť ďalších smerujúcich na anektovaný polostrov Krym. Ruské médiá informovali o tom, že na hlavných moskovských letiskách odložili najmenej 24 letov, k čomu často dochádza v súvislosti s dronovými útokmi. (TASR)

Severokórejský diktátor Kim nasadol do obrneného vlaku a ukončil návštevu Ruska. Gubernátor Prímorského kraja mu na cestu daroval drony či nepriestrelnú vestu. Vlak odchádzal za zvukov ruskej vlasteneckej skladby Lúčenie Slovanky.

Nemecko by malo zvýšiť obranné výdavky ako za čias studenej vojny, myslí si generálny tajomník NATO Stoltenberg. Podľa jeho slov je to potrebné s ohľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine.

"Počas studenej vojny, keď vládli (spolkoví kancelári) Konrad Adenauer alebo Willy Brandt, sa výdavky na obranu pohybovali medzi troma a štyrmi percentami výkonu ekonomiky" vtedajšieho Západného Nemecka, povedal Stoltenberg v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke.

Podotkol tiež, že situácia s výdavkami na obranu bola vtedy rovnaká aj v jeho rodnom Nórsku. "Podarilo sa nám to vtedy a musí sa nám to podariť opäť aj dnes," povedal šéf NATO.

Zároveň pripomenul, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie na júlovom summite NATO odsúhlasili návrh, že doterajší cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným "minimom". Berlín však stále neplní ani tento cieľ, za čo ho v minulosti opakovane kritizovali viacerí spojenci z NATO.

Stoltenberg ale verí, že mnohé členské krajiny stanovenú hranicu zbrojných výdavkov prekonajú. Zdôraznil, že ako bývalý nórsky premiér si dobre uvedomuje, aké ťažké je získať viac prostriedkov na obranu, keď súčasne rastú potreby v oblasti zdravotníctva, školstva či infraštruktúry. V dobách, keď sa zvyšuje medzinárodné napätie, sú však podľa neho investície do armády nevyhnutné.

Pre obranyschopnosť spojencov má podľa neho "obrovský" význam skutočnosť, či svoje záväzky plnia alebo neplnia práve krajiny, akou je Nemecko. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Berlín je "na dobrej ceste" dosiahnuť dvojpercentnú hranicu výdavkov na obranu.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine padlo podľa Kyjeva 530 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny stúpol na 272 320, uviedol na facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, štyri obrnené bojové vozidlá pechoty a pätnásť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 620 tankov, 8 828 obrnených bojových vozidiel pechoty a 6 003 delostreleckých systémov.

Severná Kórea by mohla dodať Rusku delostreleckú muníciu pre vojnu na Ukrajine, konflikt by to však zrejme veľmi neovplyvnilo. Myslí si to predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley.

Milley po príchode na zasadnutie NATO v Nórsku uviedol, že nedávne stretnutie severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina pravdepodobne povedie k tomu, že Severná Kórea poskytne Moskve 152-milimetrové delostrelecké náboje sovietskej výroby. Nie je však jasné, koľko a kedy.

"Bol by to veľký rozdiel? Pochybujem," povedal Milley novinárom. Dodal, že nechce zľahčovať význam takejto zbrojnej pomoci, no rozhodujúca by podľa neho nebola.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pozrel si bombardéry, fregatu aj Šípkovú Ruženku. Diktátor Kim má v Rusku nabitý program Čítajte 

Náčelníci generálnych štábov členských krajín NATO diskutujú na dvojdňovom stretnutí v lyžiarskom stredisku Holmenkollen pri Osle o podpore Ukrajiny a ďalších otázkach týkajúcich sa obrany v regióne.

Predseda vojenského výboru NATO Rob Bauer na zasadnutí priznal, že vyťaženosť produkcie zbraní zvyšuje ceny a znižuje objem munície a iných zásob, ktoré majú jednotlivé krajiny k dispozícii.

"Množstvo zbraní a munície, ktoré Ukrajina potrebuje, je obrovské," uviedol Bauer. Výsledkom je nerovnováha množstva smerujúceho na Ukrajinu a množstva, ktoré môže zbrojársky priemysel vyrábať.

Podľa vlastných slov nemôže povedať, či tento problém začal obmedzovať dodávky pre Ukrajinu, no je to niečo, o čom musia spojenci uvažovať. (TASR)

Útok dronom poškodil sklad ropy v meste Oriol na juhozápade Ruska. Spôsobil požiar jednej palivovej nádrže, uviedol na telegrame gubernátor Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov.

Podľa jeho slov dron zaútočil na sklad ropy v nedeľu zhruba o 3:50 ráno miestneho času. Útok si však nevyžiadal nijaké obete a požiar neskôr uhasili.

„Všetky záchranné zložky pracujú na mieste zasiahnutého zariadenia," konštatoval gubernátor.

Vojna na Ukrajine sa tak rýchlo neskočí, vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke. "Musíme sa pripraviť na dlhú vojnu."

Konflikt sa začal vo februári 2022, keď Moskva vyslala svoje ozbrojené sily na Ukrajinu. Kyjev v júni tohto roka spustil protiofenzívu s cieľom opätovne dobyť Ruskom okupované územia, postupuje však len pomaly.

"Všetci si želáme rýchly mier," uviedol Stoltenberg. "No súčasne musíme uznať, že ak prezident (Volodymyr) Zelenskyj a Ukrajinci prestanú bojovať, ich krajina nebude viac existovať," zdôraznil a dodal: "Mier budeme mať, ak prezident Vladimir Putin a Rusko zložia svoje zbrane."

V súvislosti s ambíciami Ukrajiny vstúpiť do NATO Stoltenberg povedal, že "niet pochýb", že sa časom členom Severoatlantickej aliancie stane.

"Keď sa táto vojna skončí, potrebujeme bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Inak by sa história mohla opakovať," doplnil. (TASR)

Severokórejský diktátor Kim Čong-un počas svojej návštevy Vladivostoku rokoval s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Hovorili o posilnení dvojstrannej vojenskej spolupráce a výmeny.

Rusko hlási zostrelenie ďalších ukrajinských dronov. Jeden podľa ruského ministerstva obrany zostrelila protivzdušná obrana na okraji Moskvy a ďalších šesť, ktoré smerovali na anektovaný polostrov Krym.

Protivzdušná obrana zastavila dronové útoky pri západnom, severozápadnom a východnom pobreží Krymu, tvrdí ruské ministerstvo. Ďalší dron podľa neho zostrelili v Istrinskom okrese západne od Moskvy.

Starosta ruskej metropoly Sergej Sobianin na sociálnej sieti napísal, že obete ani škody dosiaľ nehlásili.

Správy nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa k nim bezprostredne nevyjadrila.

Ruské médiá uviedli, že na hlavných moskovských letiskách odložili najmenej 24 letov, čo je častý krok leteckých úradov počas dronových útokov na hlavné mesto.

Tento týždeň došlo k sérii útokov na ruské vojenské ciele na Kryme, ktorý Moskva anektovala od Ukrajiny v roku 2014. V poslednom čase sa zvýšil aj počet útokov hlboko na území Ruska, ďaleko od frontových línií. (TASR)