Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci hlásia určité úspechy pri Andrijivke južne od Bachmutu, stále tam prebiehajú ťažké boje

Nemecká ministerka zahraničných vecí vyjadrila presvedčenie, že opoziční republikáni v americkom Kongrese ponúknu dlhodobú podporu pre Ukrajinu. Baerbocková sa s nimi stretla počas svojej návštevy Spojených štátov.

Hoci sa objavili rozdielne názory, mnohí republikáni podľa jej slov dali jasne najavo, že pre nich je podpora Ukrajiny ústredná a dôležitá práve pre to, že je to aj podpora medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

Baerbocková takisto podľa svojich slov počula, že mnohí z nich (republikánov) si uvedomujú, aké dôležité je pokračovanie v podpore Ukrajiny pre Európanov i pre Ukrajinu samotnú.

V Nemecku pretrváva znepokojenie, že bývalý republikánsky prezident USA Donald Trump by sa mohol vrátiť do Bieleho domu. To, aký postoj by v takomto prípade americká vláda zaujala k Ukrajine, však nie je známe.

Súčasného prezidenta, demokrata Joea Bidena, považujú spojenci za oveľa viac predvídateľného. On aj Trump sa usilujú o znovuzvolenie v budúcoročných prezidentských voľbách.

Nemecká ministerka varovala pred možným víťazstvom ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, ak by Kyjev prestal dostávať podporu od Európanov i Američanov. "Bolo by to aj osudové znamenie pre ďalšie diktatúry, pre ďalšie autokracie tohto sveta," povedala.

Baerbocková sa vo štvrtok stretla s viacerými členmi Kongresu vrátane lídra republikánov v americkom Senáte Mitcha McConnela. V piatok bude rokovať s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. (TASR)

USA odsúdili rozhodnutie Ruska vyhostiť dvoch amerických diplomatov. Prisľúbili, že podniknú protiopatrenia. 

"Toto nevyprovokované vyhostenie nášho diplomatického personálu je úplne neopodstatnené," povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. "Ľutujeme, že sa Rusko vybralo touto cestou a určite môžete očakávať, že na ich činy primerane zareagujeme," dodal.

Moskva bude primerane reagovať na vyhostenie ruského diplomata zo Slovenska. Uviedlo to ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyjadrení pre ruskú tlačovú agentúru TASS.

Ukrajinským silám sa v Čiernom mori podarilo poškodiť dve ruské hliadkové lode triedy Vasilij Bykov. Uviedla to ukrajinská armáda. Lode projektu Vasilij Bykov sú podľa dostupných informácií vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu Kalibr.

Tie Rusko často využíva na útoky proti Ukrajine.

"Sily obrany 14. septembra 2023 zaútočili na dve hliadkové lode projektu 22160 Vasilij Bykov ruskej okupačnej flotily v juhozápadnej časti Čierneho mora. Vznikli určité poškodenia," citovala agentúra Unian vyhlásenie ukrajinských síl. Podobné tvrdenia bojujúcich strán nemožno priamo nezávisle overiť.

 Ukrajinský prezident Zelenskyj sa na budúci týždeň chystá do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Stretne sa pri tej príležitosti s americkým prezidentom Bidenom.

informovala o tom stanica NBC s odvolaním sa na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa. Náplň chystaného rokovania Bidena a Zelenského zatiaľ nie je známa, jednou z tém by však zrejme mohla byť americká vojenská pomoc Ukrajine.

Americké médiá v uplynulých dňoch informovali, že Bidenova administratíva je blízko schválenia dodávok striel ATACMS s doletom až 306 kilometrov schopných niesť kazetovú muníciu, či inú verziu rakiet GMLRS, ktoré majú dolet len 72 kilometrov, ale tiež s úpravou pre kazetovú muníciu.

Spojené štáty doteraz Kyjevu na obranu pred ruskou agresiou poskytli pomoc vo výške 43,7 miliardy dolárov. (ČTK)

Bieloruská armáda pripravuje tento mesiac v krajine rozsiahle vojenské cvičenia, uvádza monitorovacia skupina Bieloruský Hajun. Vo svojej správe skupina uviedla, že ozbrojené sily "plánujú uskutočniť bilaterálne komplexné cvičenia".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vyhostená novinárka: V Rusku sa už ani provojnoví ultravlastenci necítia v bezpečí Čítajte 

"V súčasnosti prebiehajú aktívne prípravy na nadchádzajúce cvičenia," uvádza sa vo vyhlásení Telegramu. "Konajú sa inšpekcie na kontrolu prítomnosti a stavu techniky, zbraní a vojenského vybavenia."

Vyhlásenie o cvičeniach prichádzajú po tom, čo sa objavili správy, že bieloruský prezident Lukašenko zajtra cestuje do Ruska na rokovania s Putinom. Hlavnými témami budú "medzinárodná agenda a regionálne otázky", uviedla tlačová agentúra Belta. (Sky News)

Rumunsko si predvolalo ruského veľvyslanca po tom, čo sa v krajine našli trosky z dronu, informovalo rumunské ministerstvo zahraničných vecí. Rezort chce zopakovať svoj pevný protest proti narušeniu vzdušného priestoru Rumunska.

 Ministerstvo taktiež informovalo svojich spojencov z NATO o incidentoch. 

Rumunsko taktiež podľa ministerstva obrany zaviedlo dodatočné letové obmedzenia v častiach svojho vzdušného priestoru pozdĺž hranice s Ukrajinou. Aj k tomuto kroku došlo po tom, čo krajina už tretíkrát za týždeň objavila na svojom území neďaleko ukrajinských hraníc ďalšie úlomky z dronov.

Dva vrtuľníky rumunského letectva boli spolu so špecializovanými tímami vyslané na východ krajiny, kde boli úlomky rozmiestnené na "niekoľko desiatok metrov". Zistenia prišli v čase opakovaných ruských útokov na Ukrajinu v blízkosti jej hraníc s Rumunskom. (Sky News)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneissl je známa najmä tým, že na svojej svadbe v roku 2018 tancovala s Vladimirom Putinom. Teraz sa sťahuje do jeho rodného mesta.

Objavili sa satelitné snímky potvrdzujúce ukrajinský zásah na ruský komplex. Ukrajina už skôr uviedla, že jej vojaci zničili ruský raketový komplex zem-vzduch S-400 Triumf neďaleko Jevpatorije na okupovanom Kryme.

Obyvatelia hovorili aj o výbuchoch v meste. Satelitná snímka z portálu Planet, ktorý poskytuje denné satelitné údaje, potvrdzuje zásah na ruský komplex.

Európska komisia v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajine schválila slovenskú schému štátnej pomoci na podporu spracovateľov dobytka, potravín a nápojov. Pomoc je vo výške 70 miliónov eur. 

Komisia spresnila, že uvedená schéma bola schválená na základe dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci z marca 2023 prijatého na podporu opatrení v odvetviach, ktoré sú kľúčové na urýchlenie zelenej transformácie a zníženie energetickej závislosti od Ruska.

Novým rámcom sa čiastočne mení a predlžuje dočasný krízový rámec prijatý už v marci 2022 (pozmenený v júli a októbri 2022) s cieľom umožniť členským štátom podporovať hospodárstvo v kontexte súčasnej geopolitickej krízy.

V rámci schválenej schémy bude mať pomoc formu zníženia príspevku na sociálne zabezpečenie, ktorý by inak museli zamestnávatelia platiť za obdobie od augusta 2023 do januára 2024.

Oprávnení príjemcovia budú mať nárok na pomoc vo výške 700 eur na zamestnanca mesačne. Účelom schémy je podporiť spoločnosti pôsobiace v odvetví spracovania hovädzieho dobytka, potravín a nápojov, ktoré v súčasnosti čelia nedostatku likvidity v dôsledku zvýšenia nákladov okrem iného aj na elektrinu, krmivo pre zvieratá, hnojivá a zúrodňujúce látky. (TASR)

Ukrajinské sily dosiahli pri Andrijivke južne od Bachmutu určité úspechy, stále tam ale prebiehajú ťažké boje. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministerstva obrany Hanna Maľarová, ktorá pôvodne informovala o oslobodení Andrijivky.

Na jej prvotné tvrdenie o oslobodení Andrijivky ležiacej medzi dedinami Kurdjumivka a Kliščijivka čoskoro zareagovala tretia samostatná útočná brigáda pôsobiaca v oblasti. Označila ich za chybné a predčasné a zdôraznila, že boje pokračujú.

"Podobné oznámenia sú škodlivé, predstavujú nebezpečenstvo pre život vojakov a škodia vykonaniu bojových úloh," napísali zástupcovia brigády na telegrame o vyjadrení Maľarovej.

Tá potom svoje tvrdenie opravila s vysvetlením, že bola prerušená komunikácia s viacerými zdrojmi, ktoré podávajú informácie priamo z bojiska. Ubezpečila, že správy nezverejňuje bez koordinácie a dohody s armádou. (ČTK)

Poľský prezident Duda sa o niekoľko dní zrejme v New Yorku stretne s ukrajinským kolegom Zelenským. Bude s ním diskutovať o poľskom zákaze dovozu ukrajinského obilia. 

Duda má v nedeľu 17. septembra začať štvordňovú návštevu Spojených štátov, kde sa zúčastní na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

"O niekoľko dní máme s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským stretnutie," povedal Duda vo štvrtok pre portál tlačovej agentúry pap.pl. "Musíme brániť svoje záujmy," vysvetlil.

Duda dodal, že "absolútne" nie je v záujme Poľska, aby sa ukrajinské obilie predávalo na poľskom trhu. "Nie je to v záujme našich poľnohospodárov. Musíme brániť voj trh a to aj robíme, pričom sa ale snažíme Ukrajine pomáhať," doplnil. (TASR)

Medzinárodný trestný súd otvára pracovisko v Kyjeve s cieľom vyšetriť vojnové zločiny Ruska, oznámil ukrajinský generálny prokurátor Kostin. Ide o súčasť úsilia vyvodiť zodpovednosť voči ruským silám za možné vojnové zločiny.

"Dnes zaznamenávame ústredný krok v našej ceste k obnoveniu spravodlivosti," uviedol Kostin. "Ukrajina na rozdiel od ruského zločineckého režimu nemá čo skrývať," dodal. Ukrajina a celý civilizovaný svet sú podľa jeho slov zjednotení za jedným cieľom – zaistiť, že voči agresorovi bude vyvodená zodpovednosť za všetky spáchané zločiny.

Kyjev žiada vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti voči Moskve za činy, ktorých sa dopustila počas svojej invázie. Viaceré západné krajiny na Ukrajinu počas vojny poslali vyšetrovateľov, aby Kyjevu pomohli preskúmať zločiny ruskej armády.

Medzinárodný trestný súd so sídlom v holandskom Haagu vydal v marci zatykač na ruského prezidenta Putina a ruskú komisárku pre práva detí Ľvovovú-Belovovú, pretože existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. (TASR)

Ukrajina oznámila, že dobyla dedinu Andrijivka blízko Bachmutu. Podarilo sa im to po niekoľkých mesiacoch namáhavej protiofenzívy proti dobre opevneným ruským pozíciám, oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany.

Kyjev začal v júni protiofenzívu, ktorej cieľom je vytlačiť sily Kremľa z juhu a východu Ukrajiny. Najprv si však zhromaždil západné zbrane a vytvoril útočné prápory.

"V sektore Bachmutu postupujeme dopredu. Na severnom krídle sa nepriateľ pokúša znovu vybojovať stratené územie. Na južnom krídle postupujeme dopredu. A máme odtiaľ dobré správy — Andrijivka je naša. Spevňujeme tam svoje pozície," oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany Maľarová.

Rusko vyhostí dvoch amerických diplomatov údajne napojených na špionážnu činnosť. Diplomati mali byť spojení s bývalým pracovníkom konzulátu USA v ruskom Vladivostoku Šonovom, ktorého Moskva obvinila zo špionáže.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že dvaja vyhostení americkí diplomati "vykonávali nezákonnú činnosť tým, že sa spojili s ruským občanom (Robertom) Šonovom".

Ruský rezort diplomacie si v tejto súvislosti predvolal veľvyslankyňu Spojených štátov v Moskve Lynne Tracyovú. Oznámil jej, že prvý tajomník Jeff Sillin a druhý tajomník David Bernstein musia do siedmich dní opustiť územie Ruska. Zároveň ich označil za nežiaduce osoby.

Moskva koncom augusta zadržala Šonova, ktorý údajne americkým diplomatom poskytoval informácie o ukrajinskom konflikte a vojenskej mobilizácii v Rusku ešte vlani v septembri. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby pôsobil Šonov ako informátor veľvyslanectva Spojených štátov v ruskom hlavnom meste Moskva.

Šonov údajne dostal za úlohu zhodnotiť úroveň nespokojnosti obyvateľstva v ruských regiónoch pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, ktoré sú naplánované na budúci rok. Služby v tejto súvislosti plánovala vypočuť Sillina a Bernsteina. (TASR)

Bieloruský líder Lukašenko pricestoval na návštevu Ruska,. Zajtra sa stretne s ruským prezidentom Putinom. Rokovania sa budú týkať medzinárodnej agendy, regionálnych záležitostí, ako aj ekonomických tém.

Rokovať sa bude aj spoločné úsilia o nahradenie zahraničného dovozu domácou výrobou.

Podľa hovorcu Kremľa pôjde tento rok už o siedme stretnutie Putina s Lukašenkom.

Bielorusko je jedným z malého počtu priateľov, ktorí Rusku zostali. Lukašenko umožnil Kremľu na začiatku vojny vpadnúť na Ukrajinu zo svojho územia, ale tento pokus Moskvy dobyť ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa nepodaril, pripomenul The Guardian.

Moskva tiež umiestnila v Bielorusku taktické jadrové zbrane, ktoré zostávajú pod kontrolou Ruska, a rozmiestnila tam aj tisíce ruských vojakov. (TASR)

Kremeľ je čoraz viac citlivý na správy o druhej vlne mobilizácie do armády. Putinova vláda poslala "naliehavú žiadosť" ruským médiám, aby sa zdržali informovania o predpokladanom vývoji v budúcnosti v tejto veci.

Dotknuté médiá dostali pokyn, aby neprinášali "fámy" o ďalšej mobilizácii brancov do armády – vzhľadom na silnú skepsu, akú teraz v ľuďoch vyvolávajú oficiálne oznámenia ruských úradov.

Médium Meduza citovala novinára z jedného proruského média, ktorý povedal: "Ale ako sme my (v Rusku) presvedčení, ak úrady niečo popierajú, potom sa to určite stane." (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un sa vzájomne obdarovali puškami počas stretnutia na ruskom Ďalekom východe, oznámil hovorca Kremľu.

Hovorca Kremľa Peskov oznámil, že Putin Kimovi daroval aj "rukavicu zo skafandra, ktorý bol niekoľkokrát (použitý) vo vesmíre".

Peskov zároveň oznámil, že návšteva Kim Čong-una v Rusku potrvá ešte niekoľko dní. Hovorca Kremľa tiež potvrdil, že Putin prijal pozvanie Kim Čong-una na návštevu KĽDR.

Kim Čong-un v stredu absolvoval niekoľkohodinové rokovania s Putinom na kozmodróme Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe. Následne bolo oznámené, že pred návratom do vlasti navštívi ešte ruské mestá Komsomoľsk na Amure a Vladivostok.

Putin po schôdzke s Kimom povedal, že napriek medzinárodným sankciám existuje "možnosť" vojenskej kooperácie Ruska so Severnou Kóreou.

Kim informoval, že sa s Putinom dohodli na prehĺbení "strategickej a taktickej spolupráce". Severokórejský vodca tiež vyjadril presvedčenie, že Moskva dosiahne "veľké víťazstvo" v boji so svojimi nepriateľmi.

Spojené štáty v stredu varovali, že nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie Putina a Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami, ktoré by znamenali porušenie platných rezolúcií OSN. (TASR)

Bulharsko nepredĺži zákaz na dovoz ukrajinského obilia, ktorého platnosť má vypršať zajtra.  Zároveň požiada Brusel o zlepšenie infraštruktúry s cieľom urýchliť prepravu ukrajinského tovaru do tretích krajín. 

Bulharský parlament schválil 124 hlasmi rezolúciu za nepredĺženie zákazu, pričom poukázal na solidaritu s Ukrajinou, ako aj na potrebu garantovať potravinovú bezpečnosť v globálnom rozsahu.

Bulharsko  vyčnieva spomedzi jeho regionálnych susedov, pretože na rozdiel od ostatných štátov sa mnohí bulharskí výrobcovia slnečnicového oleja sťažovali na vážny nedostatok osiva a vysoké ceny, odkedy bolo embargo na ukrajinské obilie zavedené.

Bulharský premiér Nikolaj Denkov zdôraznil, že zrušenie príslušného opatrenia je potrebné na "stimuláciu hospodárskej súťaže na trhu" s cieľom zastaviť infláciu.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa chce osobne prihovoriť Valnému zhromaždeniu OSN. Zelenskyj dúfa, že presvedčí váhajúce krajiny, aby podporili Kyjev v boji proti Rusku.

Mnohé z krajín, ktoré sa vyhýbajú tomu, aby sa postavili na jednu zo strán, pochádzajú z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky - často nazývaných globálny Juh - a nechcú si rozhnevať ktorúkoľvek svetovú mocnosť, ak by to mohlo poškodiť ich vlastné národné záujmy. Aj keď rétoricky inváziu Kremľa odsúdili, mnohé z nich neprerušili ekonomické alebo diplomatické vzťahy ani nevymáhajú dodržiavanie západných sankcií voči Rusku, čo Moskve umožňuje udržať si určitý tok financií.

Ukrajinskí lídri sú napriek tomu presvedčení, že musia prezentovať svoju situáciu. Zelenského cesta je súčasťou širšieho posilnenia ukrajinskej diplomacie, ktoré sa uskutočňuje súbežne s vojenskou protiofenzívou Kyjiva.

„Na zabezpečenie komplexného a dlhodobého mieru potrebujeme viac než len politickú podporu Západu. Musíme mať na palube mnoho krajín vrátane krajín globálneho Juhu, pretože na ich hlasoch záleží,“ povedal pre Politico vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol opísať citlivé, zatiaľ len predbežné plány.

Zelenskyj od februára 2022, keď Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu, len zriedka opúšťa Ukrajinu a vlani dostal osobitné povolenie prehovoriť k Valnému zhromaždeniu prostredníctvom vopred nahratého videopríhovoru. Keďže sa však vojna vlečie a zaťažuje globálnu ekonomiku, Zelenskyj sa zrejme rozhodol, že osobná účasť by mohla pomôcť presvedčiť, že Ukrajina stále potrebuje podporu.

Ak sa navyše na budúci týždeň uskutoční aj mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine, ako niektorí diplomati očakávajú, Zelenskyj by mohol verejne predniesť svoje argumenty zároveň s ruským zástupcom, čo je zriedkavá príležitosť.

Ukrajinský líder má podľa Politica v New Yorku dva taktické ciele. Prvým je získať podporu pre svoj 10-bodový mierový plán a druhým je nájsť riešenie potravinovej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia. (SITA, Politico)

Šesťročný chlapec zahynul počas ostreľovania ruskými silami v ukrajinskej Chersonskej oblasti. Počas útoku sa ťažko zranil aj chlapcov 13-ročný brat, ako aj traja susedia vrátane tínedžera, ktorí sa súrodencom snažili pomôcť.

Úrad generálnej prokuratúry na Ukrajine dokumentuje dosiaľ 504 prípadov ukrajinských detí, ktoré zahynuli počas 18 mesiacov trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Prokuratúra upozornila, že počet celkových úmrtí je však pravdepodobne ešte vyšší.

Agentúra DPA s odvolaním sa na Kyjev píše, že Rusko v priebehu posledných 24 hodín zaútočilo na deväť ukrajinských oblastí s využitím delostrelectva, dronov a iných zbraní.

Ukrajinská armáda v štvrtok uviedla, že zostrelila 17 z 22 kamikadze dronov vypustených Ruskom. (TASR)

Ruský pilot sa minulý rok rok pokúsil zostreliť lietadlo britského Kráľovského letectva. Rusko pritom incident pripísalo „technickej poruche“ a britské ministerstvo obrany ruské vysvetlenie verejne akceptovalo.

Pilot podľa dostupných informácií vystrelil dve rakety, z ktorých prvá minula, nie zlyhala, ako sa vtedy tvrdilo.

Teraz však tri vysokopostavené západné zdroje z oblasti obrany oboznámené s incidentom pre BBC uviedli, že ruská komunikácia zachytená lietadlom RAF RC-135 Rivet Joint sa od oficiálnej verzie veľmi líši.

Lietadlo RAF s 30-člennou posádkou plnilo 29. septembra minulého roka pozorovateľskú misiu nad Čiernym morom v medzinárodnom vzdušnom priestore, keď sa stretlo s dvoma ruskými stíhačkami Su-27. Zachytená komunikácia ukazuje, že jeden z ruských pilotov si na základe nejednoznačného príkazu z ruskej pozemnej stanice myslel, že dostal povolenie zamerať britské lietadlo. Druhý ruský pilot to však neurobil a po vypálení prvej rakety sa na svojho partnera ohradil a nadával mu. Ten však napriek tomu vypálil aj druhú strelu.

Lietadlo Rivet Joint je vybavené senzormi na zachytávanie komunikácie. Posádka RAF tak mohla odpočúvať incident, ktorý mohol mať za následok ich vlastnú smrť. Ministerstvo obrany podľa BBC podrobnosti o tejto komunikácii nezverejní.

„Naším zámerom bolo vždy chrániť bezpečnosť našich operácií, vyhnúť sa zbytočnej eskalácii a informovať verejnosť a medzinárodné spoločenstvo,“ uviedol v reakcii na nové odhalenia hovorca rezortu obrany.

Podľa BBC môže byť niekoľko dôvodov, prečo sa britské ministerstvo obrany zdráhalo poskytnúť všetky podrobnosti. V prvom rade Spojené kráľovstvo nechcelo zverejniť rozsah zberu spravodajských informácií a podrobnosti o zachytenej komunikácii.

Dôležitejšie však je to, že ani jedna strana nechcela eskaláciu, ktorá by mohla potenciálne vtiahnuť člena NATO do vojenskej konfrontácie s Ruskom. Incident však opäť poukazuje na to, ako by jedna chyba a nesprávny odhad jednotlivca mohli vyvolať širší konflikt.

Ministerstvo teraz pre BBC uviedlo, že „tento incident je jasnou pripomienkou potenciálnych dôsledkov Putinovej barbarskej invázie na Ukrajinu“.

Napriek tomu, že lietadlo takmer zostrelili, RAF pokračuje v pozorovacích letoch nad Čiernym morom. Od incidentu však tieto pozorovacie lety sprevádzajú stíhačky Typhoon vyzbrojené raketami vzduch-vzduch. (SITA, BBC)

Ukrajinské ostreľovanie Kurskej oblasti si vraj vyžiadalo jednu obeť, tvrdí tamojší gubernátor Starovoit. Útok mal poškodiť aj elektrické vedenie.

"Smrteľné zranenia utrpel vodič vysokozdvižného vozíka. Muž zomrel ešte pred príchodom sanitky. Vyjadrujem úprimnú sústrasť príbuzným zosnulého," napísal na sociálnej sieti Starovoit.

Ako dodal, ukrajinské ostreľovanie tiež poškodilo elektrické vedenie v dedine Gordejevka zhruba 40 kilometrov východne od obce Ťotkino, zranenia však neutrpel nikto. Pohotovostné tímy začnú s jeho obnovou hneď, ako to bude možné.

Ruské oblasti hraničiace s Ukrajinou opakovane obviňujú ukrajinskú armádu z ostreľovania a útokov dronmi, ktoré si vyžiadali životy viacerých civilistov a poškodili miestnu infraštruktúru. (TASR)

Bieloruský líder Lukašenko by sa mal zajtra v Rusku stretnúť na rokovaniach s ruským prezidentom Putinom. Rokovania by sa mali sústrediť na medzinárodnú agendu, ako aj na regionálne otázky.

Dôraz sa bude klásť na podporu hospodárskej spolupráce vrátane nahrádzania dovozu.

Oznámenie prišlo deň po tom, ako Európsky parlament označil Lukašenka za „spolupáchateľa“ vojnových zločinov páchaných Ruskom na Ukrajine. V uznesení prijatom včera tiež europarlament označil Bielorusko za „satelitný štát Ruska“ a navrhol zaviesť voči nemu rovnaké sankcie, ako sú v súčasnosti voči Rusku.

Štátna akciovka Konštrukta - Defence predstavila novú 155 mm samohybnú kanónovú húfnicu BIA. Oproti húfnici Zuzana 2 je ľahšia, mobilnejšia s vyššou priechodnosťou pri zachovaní rovnakej palebnej sily a ostatných parametrov.

"Projekt BIA spája výhody 155 mm ShKH Zuzana 2 a 155 mm ShKH Eva do jedného kompaktného delostreleckého systému. Do tohto nového typu húfnice sú pritom už zapracované aj poznatky získané z nasadenia Zuzany 2 na Ukrajine a na medzinárodnom cvičení v rámci predsunutej prítomnosti jednotiek NATO v Lotyšsku," priblížila hovorkyňa ministerstva obrany Mária Precner.

Generálny riaditeľ Konštrukty - Defence Alexander Gurský priblížil, že oproti húfnici Zuzana 2 je BIA ľahšia, mobilnejšia s vyššou priechodnosťou pri zachovaní rovnakej palebnej sily a ostatných parametrov.

Oproti húfnici Eva zas nesie BIA väčšiu zásobu munície, má vyššiu ochranu posádky a taktiež automatizáciu vedenia bojovej činnosti.

Prototyp húfnice BIA predstavili na medzinárodnom veľtrhu DSEI 2023 v Londýne a predstavia ju aj v rámci nadchádzajúcej medzinárodnej výstavy IDEB 2023 v Bratislave. (TASR)

Ukrajina zničila ruský systém protivzdušnej obrany neďaleko mesta Jevpatorija na západe Krymského polostrova. Informovali o tom ukrajinské tajné služby.

Ukrajinské námorníctvo spolu s tajnou službou SBU počas špeciálnej operácie zničilo ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf, uviedol s odvolaním sa na svoje zdroje server Ukrajinská pravda.

Ukrajinské drony najprv podľa ukrajinských médií zneškodnili radary a antény ruského systému. Námorníctvo potom "oslepený" Triumf zasiahlo dvoma protilodnými strelami Neptún, ktoré sa používajú aj na útok na pozemné ciele.

Zničený systém S-400 Triumf, ktorý Rusko používa od roku 2007, má podľa ukrajinských médií hodnotu 1,2 miliardy dolárov. Vyrába ho ruská zbrojovka Almaz-Antej a je určený na obranu proti strategickému a taktickému letectvu protivníka, proti útoku balistických rakiet a nadzvukových bojových prostriedkov.

Systém je podľa výrobcu schopný zasahovať ciele do vzdialenosti 400 kilometrov a vo výške niekoľkých metrov až niekoľkých desiatok kilometrov.

Americké ministerstvo obrany vyšle na Ukrajinu tím, ktorého úlohou bude sledovať použitie vojenskej pomoci poskytnutej Kyjevu. Na tento krok americkú vládu už dlhšie vyzývali republikánski členovia Kongresu.

Pentagón vyslal za týmto účelom svojho predstaviteľa na Ukrajinu už koncom augusta, ďalší členovia tímu by mali prísť koncom septembra. Tím bude sídliť na americkej ambasáde v Kyjeve. Generálna inšpekcia Pentagónu tak vyšle na Ukrajinu svoj personál vôbec po prvýkrát od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, vyhlásila hovorkyňa úradu Megan Reedová.

Ako uvádza americké ministerstvo zahraničných vecí na svojej webovej stránke, Spojené štáty od začiatku roka 2021 – teda počas funkčného obdobia súčasného prezidenta Joea Bidena – poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote viac než 44 miliárd dolárov.

Bidenova vláda v súčasnosti žiada Kongres o schválenie ďalšej pomoci Ukrajine v hodnote 24 miliárd dolárov, z ktorých 13 miliárd má ísť na vojenskú pomoc.

Čoraz viac republikánov spochybňuje účelnosť mnohomiliardovej pomoci Ukrajine a žiada jej väčšiu kontrolu. Tento názor však nezdieľajú všetci a líder republikánov v americkom Senáte Mitch McConnel v utorok povedal, že už teraz majú bezprecedentný prehľad o používaní takmer 30 typov západných zbraňových systémov a vozidiel na Ukrajine – často až tak, že to vedia u jednotlivých kusov podľa ich sériového čísla. (TASR)

Ukrajinské letectvo informuje o zničení 17 z dovedna 22 ruských dronov. Útoky prišli počas noci z troch rôznych strán.

Útočné drony typu Šahíd iránskej výroby podľa ukrajinskej armády smerovali na Mykolajivskú, Záporožskú, Dnepropetrovskú a Sumskú oblasť. Z vyhlásenia armády nebolo bezprostredne jasné, či bezpilotné lietadlá spôsobili nejaké materiálne škody alebo či si vyžiadali zranenia alebo obete na životoch.

Od odstúpenia od dohody sprostredkovanej OSN, ktorá umožňovala bezpečné dodávky obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more, Rusko v posledných mesiacoch zintenzívnilo útoky na ukrajinskú infraštruktúru určenú na export obilia v južnej Odeskej a Mykolajivskej oblasti, pripomína AFP.

Most spájajúci Krym s ruskou pevninou uzavreli pre dopravu. Ráno ruské  ministerstvo obrany konštatovalo, že protivzdušná obrana ruskej armády nad Krymom zostrelila jedenásť ukrajinských dronov.

„Tí, ktorí sú na moste a v inšpekčnej zóne, majú zostať pokojní a riadiť sa pokynmi predstaviteľov bezpečnosti dopravy," uviedlo na komunikačnej platforme Telegram ruské Informačné centrum pre cesty.

Japonsko varovalo pred porušením rezolúcií OSN zakazujúcich akékoľvek dohody so Severnou Kóreou, ktoré by sa týkali dodávok zbraní. Varovanie zaznelo po stretnutí šéfa Kremľu Putina so severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Rodičia v Rusku zadržiavaného amerického reportéra Evana Gershkovicha požiadali OSN, aby pomohla vyvinúť tlak na Moskvu v záujme jeho prepustenia. Gershkovicha zadržali koncom marca tohto roka v Jekaterinburgu a obvinili zo špionáže.

Spojené štáty i Gershkovichov zamestnávateľ, denník Wall Street Journal (WSJ), tieto obvinenia rozhodne popierajú. V auguste mu vyšetrovaciu väzbu v Rusku predĺžili o ďalšie tri mesiace.

"Chceme, aby bol doma," povedal v stredu jeho otec Michail Gershkovich novinárom v sídle svetovej organizácie v New Yorku, kde sa o niekoľko dní začne zasadanie Valného zhromaždenia OSN.

"Budúci týždeň sa tu stretnú svetoví lídri, aby prediskutovali mnohé dôležité otázky. Vyzývame všetkých svetových lídrov, aby stáli za Evanom a tým, čo zastupuje – základným právom na slobodu tlače a slobodu prejavu," dodal Michail Gershkovich, ktorého sprevádzala manželka a dcéra.

O prepustenie Evana Gershkovicha i Paula Whelana - ďalšieho amerického občana zadržiavaného v Rusku - už požiadala veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová, pripomína AFP. "Vyzývame medzinárodné spoločenstvo a Spojené národy, aby stáli pri nás. Aby stáli na strane spravodlivosti. A aby odsúdili flagrantné porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska," uviedla.

Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu prvým zahraničným novinárom, ktorého v Rusku zadržali a obvinili zo špionáže. Zadržiavaný je v moskovskej väznici Lefortovo. Na webovej stránke súdu sa uvádza, že obhajcovia sa proti predĺženiu väzby do 30. novembra "odvolali". (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 620 ruských vojakov. Straty v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny stúpli na 270 970 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o pätnásť tankov, osemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, štyridsaťdva delostreleckých systémov a tri raketomety. Ukrajinské sily zničili aj jednu ruskú ponorku a jeden hliadkovací čln.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 599 tankov, 8 810 obrnených bojových vozidiel pechoty, 5 944 delostreleckých systémov a 769 raketometov. Straty ruských plavidiel sa zvýšili na 20 a prvýkrát Moskva prišla o ponorku.

Ukrajinská armáda podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny postúpila v západnej časti Záporožskej oblasti aj na bachmutskom fronte v Doneckej oblasti. 

Geolokačné údaje naznačujú, že ukrajinské sily dosiahli zisky južne od obce Robotyne v západnej časti Záporožskej oblasti.

Ukrajinský generálny štáb hlásil postup aj pri dedine Kliščijivka ležiacej 7 kilometrov juhozápadne od Bachmutu, pri dedine Andrejovka nachádzajúcej sa 10 kilometrov juhozápadne od Bachmutu a pri meste Kurdiumivka ležiacom 13 kilometrov na juhozápad od Bachmutu.

Ruská protivzdušná obrana ráno zostrelila nad Krymom 11 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany. K mohutným explóziám došlo v blízkosti mesta Jevpatorija.

"Pravdepodobne došlo k úderu na základňu (ruskej) protivzdušnej obrany medzi mestskými časťami Moločnoje a Ujutnoje," informoval opozičný kanál Crimeanwind na telegrame.

Miestni obyvatelia explózie pri Jevpatorii nafilmovali. Na snímkach a videozáznamoch vidieť plamene a dym stúpajúce do veľkej výšky.

Prístavné kúpeľné mesto Jevpatorija leží na západnom pobreží Krymského polostrova, ktorý z pohľadu medzinárodného práva stále patrí Ukrajine, ale od roku 2014 je anektovaný Ruskom.

Hovorkyňa veliteľstva južného zoskupenia ukrajinských síl Natalija Humeňuková spresnila, že v okolí tohto mesta sa nachádza a viacero armádnych objektov, ktoré sú považované za legitímne vojenské ciele.

Podľa vyjadrení ruskej strany sa terčom útoku vodných dronov stal aj hliadkovací čln Sergej Kotov, patriaci do ruskej čiernomorskej flotily. Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že útok na čln bol zmarený a že bolo zničených dovedna päť vodných dronov.

EÚ zrušila sankcie uvalené na troch ruských podnikateľov za ich úlohu pri invázii ruskej armády na Ukrajinu. Zároveň o pol roka predĺžila platnosť sankcií voči ostatným takmer 1800 fyzickým a právnickým osobám.

V dokumente EÚ sa spresňuje že v rámci "revízie sankcií" sa Rada EÚ rozhodla nepredĺžiť ich v prípade štyroch osôb. Ich mená sa vo vyhlásení neuvádzajú

Deň predtým však agentúra Reuters s odvolaním sa na vlastné zdroje informovala, že EÚ sa rozhodla nepredĺžiť sankcie uvalené na investora a miliardára Farchada Achmedova, predsedu predstavenstva skupiny USS Grigorija Beriozkina, ako aj bývalého šéfa spoločnosti Ozon Alexandra Šuľgina.

Zo sankčného zoznamu bol okrem nich 13. septembra vyradený aj plukovník ruskej armády Georgij Šuvajev, ktorý vlani v októbri padol na Ukrajine.

Upravený zoznam mal byť zverejnený vo štvrtok v oficiálnom vestníku EÚ.

Vyškrtnutie troch ruských podnikateľov zo zoznamu sankcionovaných prichádza v čase, keď EÚ čelí množstvu právnych námietok zo strany ruských oligarchov v súvislosti s ich zaradením na sankčný zoznam.

EÚ označila Beriozkina, ktorý podniká v médiách a energetike, za človeka blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Uviedla tiež, že Beriozkinove firmy "materiálne podporujú" vládu Ruskej federácie.

V Azerbajdžane narodený miliardár Achmedov, ktorý pôsobí v ropnom a plynárenskom sektore, údajne tiež patril k spojencom Kremľa.

Šuľgin sa ako generálny riaditeľ platformy elektronického obchodu Ozon v druhý deň vojny proti Ukrajine zúčastnil v Kremli na významnom stretnutí ruských oligarchov s Putinom, ktorého cieľom bolo podporiť inváziu zo strany ruských firiem.

Niekoľko dní po uvalení sankcií sa Šuľgin svojich funkcií v spoločnosti Ozon vzdal. Následne podal žalobu, v ktorej požadoval zrušenie sankcií uvalených EÚ.

V žalobe spochybnil stanovisko EÚ, že ho možno označiť za "vplyvného podnikateľa". Začiatkom septembra Európsky súd všeobecnej jurisdikcie v Luxemburgu rozhodol o zrušení sankcií voči Šuľginovi. (TASR)

Ukrajinci útočia na ruskú flotilu na okupovanom Kryme, špekuluje sa o ďalšej veľkej mobilizácii v Rusku a Putin si hľadá spojencov, takže sa stretáva so severokórejským diktátorom.

Čo sa teda na Ukrajine deje a čo s tým má Izrael, ktorý sa bojí zbližovania Ruska a Iránu a či Putinovi ostala naozaj už len Severná Kórea?

Tomáš Prokopčák sa pýta bezpečnostného analytika Matúša Halása z českého Ústavu mezinárodních vztahů v Prahe.

Rusko tvrdí, že v Brianskej a Belgorodskej oblasti - oboch susediacich s Ukrajinou - zneškodnilo niekoľko ukrajinských bezpilotných lietadiel. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete.

Nad Brianskou oblasťou, ktorú od Moskvy i Kyjeva delí približne rovnaká vzdialenosť, bolo podľa ruského ministerstva obrany zostrelených šesť bezpilotných lietadiel. Incidenty sa odohrali v štyroch lokalitách.

Ďalší dron bol zničený južnejšie nad územím Belgorodskej oblasti ešte v stredu večer, dodalo ministerstvo obrany s tým, že pokus o útok bol "zmarený".

Britská stanica BBC sumarizovala, že z vyjadrení ruského ministerstva obrany a gubernátora Brianskej oblasti Alexandra Bogomaza z noci na štvrtok vyplýva, že nad ruským pohraničím susediacim so severnou Ukrajinou bolo v posledných hodinách likvidovaných spolu deväť dronov.

Ukrajinské bezpilotné lietadlá útočia v posledných týždňoch nielen na pohraničné oblasti Ruska, ale aj na Moskvu. (TASR)

Severokórejský vodca Kim Čong-un pozval ruského prezidenta na návštevu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Putin jeho pozvanie prijal.

Kim Čong-un v stredu odcestoval z kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe, kde s Putinom absolvoval niekoľkohodinové stretnutie. Počas návratu do vlasti Kim zavíta aj do miest Komsomoľsk na Amure a Vladivostok.

Putin po schôdzke s Kimom povedal, že napriek medzinárodným sankciám existuje "možnosť" vojenskej spolupráce Ruska so Severnou Kóreou.

Kim informoval, že sa s Putinom dohodli na prehĺbení "strategickej a taktickej spolupráce". Severokórejský vodca tiež vyjadril presvedčenie, že Moskva dosiahne "veľké víťazstvo" v boji so svojimi nepriateľmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin a Kim sa stretli na ruskom kozmodróme Vostočnyj. Diktátorov zbližujú lety do vesmíru Čítajte 

USA už upozornili, že nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie Putina a Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami.

Aj juhokórejský minister pre zjednotenie Kim Jong-ho vyjadril "hlboké" obavy z vojenskej spolupráce a možného obchodu so zbraňami medzi Severnou Kóreou a Ruskom.

Juhokórejský minister podľa agentúry Jonhap uviedol, že Pchjongjang a Moskva zjavne naďalej tlačia na vojenskú spoluprácu. Podľa neho o tom svedčí aj Kimova návšteva muničných tovární a Putinova narážka na podporu severokórejskej technológie na vývoj a výrobu družíc. (TASR)

USA nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie ruského prezidenta Putina a severokórejského vodcu Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA.

"Už sme podnikli rad opatrení na sankcionovanie osôb, ktoré sprostredkovali predaj zbraní medzi Severnou Kóreou a Ruskom, a nebudeme váhať s prijatím ďalších opatrení, ak to bude potrebné," uviedol hovorca rezortu Matthew Miller.

Spolupráca Ruska a KĽDR oznámená počas Kimovej návštevy vo Vladivostoku je "dosť znepokojujúca" a mohla by porušiť viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, povedal Miller.

Upozornil na Putinov prísľub spolupráce v oblasti satelitov s tým, že Pchjongjang používa svoje družice pri vývoji balistických rakiet.

Putin sa stretol s Kimom (10 fotografií)

Od polovice júla Rusi poškodili viac ako sto prístavných infraštruktúrnych zariadení, uviedol podpredseda ukrajinskej vlády Kubrakov. Dodal, že odkedy Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, export obilia z Ukrajiny klesol o približne tri milióny ton.

„Od 18. júla bolo ruskými útokmi na ukrajinské prístavy poškodených a čiastočne zničených 105 prístavných infraštruktúrnych zariadení," vyhlásil Kubrakov.