Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz
Šesťdesiat rokov po atentáte na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho prvýkrát zverejnil svoje spomienky muž, ktorý v osudný deň bol nablízku.
Dnes už osemdesiatosemročný bývalý pracovník tajnej služby Paul Landis sedel v okamihu výstrelu v Dallase v automobile za Kennedyho vozidlom.
Landis bol aj na operačnej sále dallaskej nemocnice, kde lekári konštatovali smrť prezidenta. Letel aj lietadlom Air Force One, ktoré prevážalo Kennedyho telo v rakve do Washingtonu. Svoje memoáre s názvom The Final Witness (Posledný svedok) vydá 10. októbra.
Takzvaná Warrenova komisia, ktorá vyšetrovala atentát, však Landisa nikdy nevypočula. V roku 1964 odišiel zo služby a svoje tajomstvá si nechal pre seba. Teraz sa rozhodol podeliť sa o ne.
Denník New York Times v pondelok citoval z očakávanej knihy. V rozhovore Landis hovorí, že dlho veril oficiálnej verzii, že jediným strelcom bol Lee Harvey Oswald.
Aká by bola Amerika a svet, ak by Kennedy útok prežil? Čítajte Podľa Landisa Warrenova komisia dospela k záveru, že jedna guľka vypálená z Oswaldovej pušky prenikla telom prezidenta Kennedyho a ešte zasiahla a vážne zranila texaského guvernéra Johna Connallyho v aute.
Odborníci si neboli istí, či to bola tá istá guľka, ale prevládal názor, že to tak bolo. Landis tvrdí, že guľku nájdenú na nemocničných nosidlách pri prezidentovom tele tam umiestnil on.
Povedal, že ju našiel v limuzíne a v zhone nechcel, aby sa stratila, preto ju položil na nosidlá. Podľa neho teda uvedená strela nezasiahla telo guvernéra Coonnallyho, ktorý prežil a zomrel tridsať rokov po atentáte v roku 1993.
Teória jednej guľky
Zo správy Warrenovej komisie vyplýva, že guľka vnikla do prezidentovho chrbta, prešla mu cez krk a potom vyšla cez pažerák, pričom guvernéra ešte zasiahla do pravého ramena.
Landisova výpoveď a priznanie, že guľku našiel a premiestnil a že sa vôbec nedostala do kontaktu s guvernérovým telom, naznačuje, že vystrelených bolo viac projektilov, ako uvádza Warrenova komisia. Tá hovorí o troch.
Landis však otvorene nehovorí, že strelcov preto muselo byť viac, a nie iba jeden, Lee Harvey Oswald.
Najpopulárnejší prezidentský pár. O trápeniach Kennedyovcov vedel málokto Čítajte "Nesledujem žiadny konkrétny cieľ. Len som dlho cítil, že chcem nahlas povedať svoj príbeh," povedal Landis novinárom o dôvode, prečo po šesťdesiatich rokoch vydáva svoje memoáre o atentáte.
Gerald Posner, autor knihy Case Closed (Prípad uzavretý) z roku 1993, pre New York Times povedal, že hoci nespochybňuje Landisovu dôveryhodnosť a úprimnosť, treba brať do úvahy jeho vek osemdesiatosem rokov.
"Pamäť ľudí sa časom určite nezlepšuje, práve naopak. A som skeptický, že by to malo byť inak aj v prípade tohto svedectva," povedal Posner.
Strelec a KGB?
Teória viacerých strelcov nebola nikdy definitívne vyvrátená, ale žiadne známe zistenia tomu nenasvedčujú. Nepotvrdilo sa ani to, že za atentátom stál Sovietsky zväz, aby pomstil kubánsku krízu z roku 1962, v ktorej Kennedy prinútil Moskvu stiahnuť sovietske balistické rakety stredného doletu z Karibského mora.
Vyplynulo to z výpovede dôstojníka KGB Jurija Nosenka, ktorý pracoval na úseku, ktorý monitoroval Američanov zdržiavajúcich sa v Sovietskom zväze.
Nosenko potom sám utiekol do Spojených štátov cez Ženevu a povedal Američanom niektoré podrobnosti týkajúce sa miesta pobytu strelca Lee Harveyho Oswalda v Sovietskom zväze.
Castrova Kuba mohla spustiť jadrovú vojnu. Čo by urobil Trump? Čítajte Oswald, komunista, sa v ZSSR usadil v roku 1959, pracoval a žil v Minsku. O dva a pol roka neskôr sa vrátil do USA s odôvodnením, že sa musí starať o svoju chorú matku.
Nosenko poprel, že by Oswald bol agentom, že by ho KGB niekedy lákala na spoluprácu a že by ho dokonca poverila úlohou zavraždiť amerického prezidenta.
Z jeho výpovede vyplynulo, že Sovietom sa, naopak, uľavilo, keď spolu so svojou bieloruskou manželkou Marinou požiadal o návrat do Spojených štátov a koncom roka 1962 odišiel. Nemali pre neho žiadne využitie.
Dokonca ani slávny zbeh Vasilij Mitrochin, ktorého archívy KGB boli zverejnené na Západe, nikdy nenašiel nič, čo by naznačovalo účasť niekoho vplyvného zo Sovietskeho zväzu na streľbe v Dallase.
Skutočný motív konania Leeho Harveyho Oswalda, ktorého dva dni po zatknutí zastrelil v priamom televíznom prenose Jacob Rubinstein, zostáva záhadou.
