WASHINGTON/OSLO. Pred sídlom amerického prezidenta vo Washingtone došlo v septembri 1993 k prelomovému aktu, ktorý mal pomôcť pri riešení konfliktu na Blízkom východe. Výnimočnosť okamihu umocňovalo aj historické podanie rúk vtedajšieho izraelského premiéra Jicchaka Rabina a palestínskeho vodcu Jásira Arafata, ktoré nasledovalo vzápätí po podpise mierovej dohody.
Tento akt symbolizoval nádeje na ukončenie dlhodobého nepriateľstva medzi Izraelom a Palestínčanmi.
V stredu 13. septembra uplynie 30 rokov od podpísania Deklarácie o zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla I, pretože práve v hlavnom meste Nórska predtým prebiehali príslušné rokovania. (Dohoda z Osla II, ktorá nadväzovala na Deklaráciu, bola podpísaná 28. septembra 1995.)

Kľúčový dokument podpísali 13. septembra 1993 vo Washingtone - za prítomnosti amerického prezidenta Billa Clintona - vtedajší izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a člen Výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Mahmúd Abbás.
Deklarácia bola výsledkom neobyčajne zložitých, dlhých a tajných rokovaní, ktoré sprostredkovalo Nórsko. Podpisu dokumentu predchádzalo vzájomné uznanie Izraelského štátu a Organizácie pre oslobodenie Palestíny, ktorá sa súčasne vzdala násilia. Izraelskí vojaci sa zároveň stiahli z niektorých palestínskych území.
Dokument predpokladal čiastočnú autonómiu pásma Gazy a časti Západného brehu Jordánu okolo Jericha s perspektívou budúceho vytvorenia samostatného Palestínskeho štátu.
Realizátori tohto projektu, ktorý priniesol prvú vzájomnú dohodu obidvoch strán, Jicchak Rabin spolu so Šimonom Peresom a palestínskym vodcom Jásirom Arafatom dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.
Svetová verejnosť prijala podpis deklarácie s uspokojením, ale jej odporcovia - radikálne palestínske a izraelské skupiny - od začiatku prejavovali svoj nesúhlas.
Za svoju snahu o mierové urovnanie blízko-východného konfliktu zaplatil životom Jicchak Rabin. Krátko po svojom vystúpení na zhromaždení na podporu mierového procesu, odštartovaného dohodami z Osla, ho 4. novembra 1995 zastrelil počas mierového pochodu v Tel Avive židovský pravicový extrémista Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za zradu národa.