"Najbezpečnejší spôsob života v Rusku je nič nerobiť a nič nehovoriť. Ruský režim pestuje apatiu a pasivitu. Posledné mesiace sa Rusi utiahli do svojho vlastného sveta v nádeji, že ich to ochráni," hovorí pre SME donedávna korešpondentka portálu Politico v Moskve.
Holandsko-ruská novinárka EVA HARTOG pôsobila v Rusku desať rokov. Po začiatku vojny odišla, no tento rok sa do krajiny vrátila, lebo chcela rozumieť zmýšľaniu obyčajných Rusov a prinášať ich príbehy. V polovici augusta jej však úrady nepredĺžili víza a na odchod jej dali šesť dní. V rozhovore pre SME vysvetľuje, prečo sa do Ruska vráti hneď, ako to bude možné.
V článku novinárka Eva Hartog hovorí aj o tom:
- aký dôvod uviedli na jej vyhostenie a ako sa o ňom dozvedela,
- ako sa zmenila práca a život zahraničných novinárov v Rusku,
- či všetci vo svojej práci používajú slovo vojna,
- či je pre Rusov ľahké ignorovať správy o vojne,
- prečo sa s ňou nechcú rozprávať ani Rusi, ktorí vojnu podporujú.
Ruské úrady vám dali len šesť dní na to, aby ste opustili Rusko. Čo sa za taký krátky čas po desiatich rokoch pôsobenia v krajine dá urobiť?
Chcela som sa stretnúť a osobne rozlúčiť s čo najviac ľuďmi. Nemala som však veľmi šťastie, pretože v lete bolo veľa z nich na dovolenke. No mala som viac času ako niektorí iní, ktorí dostali len jeden deň.
Hneď, ako vlani vypukla vojna, som narýchlo odišla z Ruska, takže viem, aké to je. Myslela som si preto, že šesť dní postačí na rozlúčky, no nestačilo to.
Videla som sa s niekoľkými priateľmi a veľa som sa v tých dňoch prechádzala po meste, po mojich obľúbených miestach. Nemala som žiadny cieľ, len som "nasávala" mesto, lebo som nevedela, kedy ho znovu uvidím. Nebol to však ten správny spôsob odchodu, pretože som necítila, že táto etapa sa skončila.
Eva Hartog
- je polovičná Ruska, má však holandské občianstvo,
- v Moskve pracovala od roku 2013, najprv pre nezávislé noviny The Moscow Times, kde v rokoch 2017 až 2019 pôsobila ako šéfredaktorka,
- do Ruska sa vrátila ako spravodajkyňa začiatkom tohto roka,
- pracuje pre európsky portál Politico a holandský týždenník De Groene Amsterdammer,
- začiatkom augusta jej ruské úrady nepredĺžili víza, musela preto odísť.
Očakávali ste to?
Áno aj nie. Áno, pretože ruskí novinári sú pod veľkým tlakom a v Rusku už nemôžu nezávisle pracovať. Väčšina z nich preto musela odísť.
Vždy som sa zamýšľala, ako dlho v Rusku dovolia pokračovať zahraničným novinárom tak ako doteraz - najmä po začiatku vojny. Bod zlomu prišiel v marci, keď zatkli Evana Gershkovicha, amerického novinára pre denník Wall Street Journal. Bol to veľmi silný signál pre zahraničných novinárov v Rusku.
Odvtedy som si hovorila, že môžem očakávať čokoľvek, aj vyhostenie. Ako zahraničná novinárka v Rusku som bola pripravená, že niečo také sa môže stať - alebo aj horšie. V tomto zmysle som mala šťastie.
Aký to bol pocit?
Bola to rana a šok. Až ma prekvapilo, ako veľmi ma to zasiahlo.
Samozrejme, za desať rokov som sa na miesto naviazala a myslela som si, dúfala som, že budem môcť pokračovať v práci. Keď však tá chvíľa prišla, bolo to ako facka.
Aký dôvod uviedli na nepredĺženie vášho víza?
