FOTO |
Milan Hodža po sebe zanechal odkaz. V stene gymnázia v Sučanoch, kde sa bývalý predseda vlády a minister narodil, zanechal listinu. Tá dokumentuje položenie základného kameňa školy. O existencii dokumentu spred 78 rokov doteraz nik nevedel. Našiel sa náhodou pri rekonštrukcii gymnázia.
"Robotník so zbíjačkou pracoval v miestnosti, zrazu zbadal niečo lesklé," hovorí riaditeľ školy Vasil Dorovský. Šlo o mosadznú skrinku, dlhú 33 centimetrov. Vnútri bola listina i zápis, že Hodža venoval na výstavbu objektu 500-tisíc korún z vlastných peňazí.
Experti teraz urobia kópie listiny a originál sa vráti na pôvodné miesto nálezu.
Milan Hodža ako prvý Slovák zasadol do kresla predsedu vlády Československej republiky. Bol ním v rokoch 1935 až 1938, nato opustil Československo. V novembri 1939 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v Paríži, ktorá bola vrcholným orgánom slovenského zahraničného odboja.
Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne - s výnimkou sfér zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne.
Edvard Beneš sa však postavil nielen proti Hodžovi, ale i proti parížskej SNR a zo sporu o vedenie vyšiel víťazne. Hodža odišiel v roku 1941 do USA, kde načrtával projekt, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov.
V roku 1944 však politik zomrel. Súčasný predseda vlády Mikuláš Dzurinda o ňom povedal: "Bol to veľký duch nášho národa. Človek vízie, ktorý bol akýmsi predtvorcom európskej spolupráce." (edi, čtk)
Milan Hodža chcel byť pochovaný vedľa svojej ženy na rodnom Slovensku. Po 58 rokoch od jeho smrti sa to podarilo, leží na Národnom cintoríne v Martine. Premiér Dzurinda o ňom hovorí ako o proeurópskom politikovi. FOTO - INTERNET |