SME
Štvrtok, 28. september, 2023 | Meniny má Václav

Ukrajina Rusko Online: Ukrajina podnikla dronový útok na Enerhodar, Dánsko daruje Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc

Vojna na Ukrajine pokračuje.

Kľúčové udalosti:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najnovšie správy o vojne na Ukrajine minúta po minúte

Minútu po minúte sme ukončili, ďakujeme za sledovanie

SkryťVypnúť reklamu
12. 9. 2023
|
21:41
|
Svet

Počas cvičného letu sa v Rusku zrútil stíhací bombardér Suchoj Su-24, oznámilo ministerstvo obrany. K havárii došlo vo Volgogradskej oblasti. Stroj bol bez zbraní a zrútil sa v neobývanej oblasti.

Bližšie informácie neboli bezprostredne známe.

 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(TASR)
12. 9. 2023
|
21:09
|
Svet

Exprezidenta USA Goerga Busha mladšieho šokovalo, že ho obsluhoval Jevgenij Prigožin. Stalo sa tak počas večere s ruským prezidentom Putinom v roku 2006. Zakladateľ žoldnierskej skupiny Wagner zomrel minulý mesiac pri leteckej nehode.

Bush odpovedal na otázku, či ho Prigožinova smrť šokovala. "Nie, čo ma šokuje, je fotka, ktorú som nedávno videl a na ktorej on (Prigožin) bol tým, kto mi servíroval jedlo," citujú niekdajšieho republikánskeho prezidenta americké médiá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dodal, že na stretnutie s Prigožinom si nepamätá. "Viem jedine to, že som prežil," zavtipkoval Bush.

Na fotografii sedí za stolom Bush so svojou manželkou Laurou a Putin so svojou niekdajšou manželkou Ljudmilou. Prigožin sa skláňa k americkému prezidentovi a zrejme mu predvádza fľašu nejakého nápoja.

Snímka pochádza z júla 2006 z večere v luxusnej petrohradskej reštaurácii Dača Lindstrema. Prezidenti sa vtedy zišli na summite skupiny G8, teda siedmich najvyspelejších krajín a Ruska.

Prigožin ako čašník obsluhoval Busha a Putina tiež v roku 2002.

(ČTK)
12. 9. 2023
|
20:54
|
Svet
Kardinál Matteo Zuppi
Zdroj TASR/AP

Mierový vyslanec pápeža Františka kardinál Matteo Zuppi navštívi Peking. Návšteva potrvá od stredy do piatku. Pápež tak chce podporiť humanitárne iniciatívy a hľadanie ciest k spravodlivému mieru, uviedol Vatikán.

Nespomína v ňom však vojnu na Ukrajine, všíma si AFP. Pápež požiadal v máji Zuppiho, aby viedol mierovú misiu zameranú na ukončenie vojny na Ukrajine.

Kardinál sa v júni v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a o niekoľko týždňov neskôr vycestoval aj do Moskvy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V júli sa potom Zuppi stretol i s americkým prezidentom Joeom Bidenom, s ktorým hovoril o humanitárnych snahách Vatikánu na Ukrajine.

Zuppiho zvolili vlani v máji za predsedu Talianskej biskupskej konferencie. Kardinál spolupracuje s katolíckym laickým spoločenstvom Sant'Egidio, ktorá sa okrem charitatívneho pôsobenia zapája aj do mimovládnej diplomacie a mierového úsilia. (TASR)

12. 9. 2023
|
20:20
|
Svet

Rumunsko začalo v blízkosti ukrajinských hraníc s výstavbou protileteckých krytov pre obyvateľov, oznámilo rumunské ministerstvo obrany. Dva kryty pre obyvateľov pohraničnej dediny Plauru stavia približne 50 rumunských vojakov.

Bukurešť k ich výstavbe pristúpila po tom, ako sa v sobotu pri tejto dedine úlomky dronu podobného tým, aké používa ruská armáda. Ďalšie trosky sa v rovnakej oblasti našli aj niekoľko dní predtým.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rumunsko už skôr začalo posilňovať opatrenia zamerané na monitorovanie a bezpečnosť svojho vzdušného priestoru, čím reagovalo na opakované ruské útoky v blízkosti rumunsko-ukrajinských hraníc.

Rumunský Národný výbor pre výnimočné situácie (CNSU) uplynulý piatok rozhodol, že v delte Dunaja budú zavedené opatrenia na ochranu pred hrozbami zo vzduchu, a tiež príslušné výstražné mechanizmy.

Okrem krytov v Plauru budú opatrenia zahŕňať aj varovania pred prípadnou "hrozbou padajúcich prvkov", ktoré sa na telefónoch zobrazia Rumunom žijúcim v blízkosti pohraničných ukrajinských dunajských prístavov.

Rusko v poslednom období opakovane útočilo na ukrajinské prístavy Reni, Izmajil a Kilija. Tie sú na dohľad od rumunských obcí na opačnom brehu rieky Dunaj.

(TASR)
12. 9. 2023
|
20:04
|
Svet

Ruský prezident Putin vyhlásil, že Rusko neprestane bojovať na Ukrajine, pričom citoval nemeckého sociálneho demokrata Eduarda Bernsteina. Citát však chybne pripísal sovietskemu revolucionárovi Levovi Trockému, rodným menom Bronštejn.

Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruskú spravodajskú webstránku Meduza sídliacu v Lotyšsku.

Putin v prejave na Východnom ekonomickom fóre povedal, že Rusko nemôže prestať bojovať, kým Ukrajina vedie protiofenzívu. Ľudia, ktorí „by chceli pôsobiť ako sprostredkovatelia“ sa vraj Putina stále pýtajú, či je Rusko pripravené zastaviť bojové akcie. To ruský vodca okomentoval heslom „Pohyb je všetko, konečný cieľ nie je nič“, pričom si však opäť pomýlil Trockého s nemeckým sociálnym demokratom Bernsteinom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„No, ako môžeme zastaviť boje, keď protistrana vedie protiofenzívu? Čo máme robiť? Oni podniknú protiútok a my povieme 'Zastavíme?'. Nie sme trockisti, ktorí hovoria: 'Pohyb je všetko, konečný cieľ nie je nič'. To je zlá teória,“ povedal Putin.

Vetu, ktorú Putin pripisuje Trockému, však v skutočnosti povedal Bernstein a sám Trockij v jednom zo svojich článkov označil tento slogan za „nezmysel a vulgárnosť“. Navyše to vraj nie je prvý prípad, keď sa v tomto Putin pomýlil, pričom výrok pripísal Trockému v roku 2008 aj v roku 2011. (SITA)

12. 9. 2023
|
18:35
|
Svet

Ukrajina podnikla v pondelok dronový útok na Rusmi okupované mesto Enerhodar, v blízkosti ktorého sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň.

Ukrajinská vojenská rozviedka informovala, že terčom útoku, ktorý vykonali jej špeciálne sily a členovia odboja, bola kancelária, kde okupačné úrady vydávajú ruské pasy.

Rozviedka na platforme YouTube zverejnila video, na ktorom je vidieť útok na ciele v dvoch rôznych panelových domoch a na dva rodinné domy na kraji mesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem kancelárie išlo podľa Ukrajincov o rádiokomunikačný bod a miesto, kde sa nachádzali ruskí dôstojníci. Po zásahu pasového oddelenia podľa vojenskej rozviedky na mieste vypukol požiar a prišlo niekoľko sanitiek.

Šéf ruskej spoločnosti Rosatom Alexej Lichačov informoval, že Ukrajina na Enerhodar zaútočila šiestimi dronmi, a uviedol, že všetky boli zničené.

Tvrdenia bojujúcich strán nemožno nezávisle overiť.

(ČTK)
12. 9. 2023
|
18:30
|
Ekonomika

Vladimir Putin vylúčil deprivatizáciu a láka zahraničných investorov do Ruska. Firmy sa obávajú hrozby zahraničných sankcií aj zhabania majetku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(TASR)
12. 9. 2023
|
18:05
|
Svet

Súd v Moskve predĺžil vyšetrovaciu väzbu nacionalistického blogera a kritika vojenskej stratégie Kremľa na Ukrajine Igora Girkina o tri mesiace.

Girkin trvá na svojej nevine, moskovský súd však rozhodol, že zostane vo väzbe najmenej do 18. decembra.

Bývalého lídra Ruskom podporovaných separatistov na východe Ukrajiny zadržali v júli a obvinili z verejného vyzývania na extrémizmus. V prípade uznania viny mu hrozí až päťročné väzenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Girkin (52) známy aj pod prezývkou Igor Strelkov skončil vo väzbe po sérii kritických vyjadrení voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V roku 2014 bol kľúčovým lídrom proruských síl, keď na východe Ukrajiny vypukli boje medzi separatistami a ukrajinskými jednotkami.

V roku 2022 ho ako jedného z troch zodpovedných mužov v Holandsku odsúdili na doživotie za zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad Ukrajinou v roku 2014. (TASR)

12. 9. 2023
|
17:48
|
Svet

Dánsko daruje Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 5,8 miliardy dánskych korún (777 miliónov eur). Zahŕňať bude tanky, bojové vozidlá pechoty, muníciu do tankov aj protilietadlové delá. Oznámilo to dánske ministerstvo obrany.

Pomoc bude distribuovaná v troch etapách. Ešte v tomto roku Kyjev dostane materiál v hodnote 4,3 miliardy dánskych korún, zatiaľ čo 1,4-miliardový dostane na budúci rok a 52-miliónový v roku 2025, spresnil dánsky rezort obrany.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Po vyše roku a pol vojny sme už takmer vyčerpali naše armádne zásoby. Teraz sa preto zaoberáme cielenejším spoločným obstarávaním a medzinárodnou spoluprácou prispôsobenou aktuálnym potrebám Ukrajiny," povedal dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen.

(TASR)
12. 9. 2023
|
17:29
|
Svet

Rusi v auguste v Čiernom mori úmyselne ostreľovali nákladnú loď plaviacu sa pod libérijskou vlajkou, uviedlo vo vyhlásení britské ministerstvo zahraničných vecí. Útok 24. augusta podľa Britov prekazili ukrajinské vzdušné sily.

Nad Odeskou oblasťou zostrelili dve riadené strely Ch-59 vypálené z lietadla Su-34 a dve riadené strely Kalibr vypálené z malej raketovej lode.

"Putin sa snaží vyhrať vojnu, ktorú nevyhrá, a tieto útoky ukazujú, aký je zúfalý,“ vyjadril sa britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(SITA)

12. 9. 2023
|
17:13
|
Svet

Ukrajinská armáda podnikla úspešný úder proti základni ruských operátorov dronov Zala a Lancet. Základňu umiestnenú v Rusmi okupovanej dedine Luhanskej v Doneckej oblasti zasiahli v pondelok.

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje armádne Riaditeľstvo strategických komunikácií. Správa riaditeľstva však nekonkretizuje, koľko ruských vojakov bolo zabitých a koľko dronov bolo zničených.

Ruské sily pravidelne používajú drony Lancet na prieskum a na údery proti ukrajinskej armáde na bojisku. Od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva odštartovala vlani 24. februára, Rusko podľa generálneho štábu ukrajinskej armády stratilo 4 645 dronov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(SITA)

12. 9. 2023
|
16:16
|
Svet

Kyjev je pripravený diskutovať o nariadeniach, ktoré určujú možnosti používania maďarského jazyka na tamojších maďarských stredných školách. V Zakarpatskej oblasti žije početná maďarská menšina.

Nariadenia, ktoré vstúpia do platnosti budúci rok, podľa maďarskej vlády v podstate znemožnia vzdelávanie v maďarskom jazyku v častiach Zakarpatskej oblasti.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Olha Stefanišinová uviedla, že ukrajinská vláda je pripravená v prípade potreby predpisy zmeniť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rokovania s maďarskou a rumunskou stranou, ktorá tiež namieta proti jazykovým predpisom, sa podľa jej slov môžu začať už tento týždeň.

Maďarská vláda v júni vyzvala Ukrajinu, aby prestala obmedzovať práva maďarskej menšiny žijúcej na jej území. Zmeny na Ukrajine v oblasti vzdelávania, jazyka a zákonov o menšinách sú podľa maďarského kabinetu vzájomne prepojené a sú plne v rozpore s bilaterálnymi a medzinárodnými dohodami Ukrajiny a všetkými európskymi hodnotami. (TASR)

12. 9. 2023
|
15:23
|
Svet

Švédska vláda požiada ozbrojené sily krajiny, aby preskúmali, či by mohla dodať bojové lietadlá na Ukrajinu. Vláda chce informácie, ako by dodanie lietadiel ovplyvnilo obranné kapacity krajiny.

Zároveň chce vedieť, ako rýchlo by Švédsko mohlo vyrobiť nové bojové lietadlá.

Ukrajina má podľa švédskej verejnoprávnej rozhlasovej stanice SR záujem o dodávku 16 až 18 bojových lietadiel Gripen.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(SITA)
12. 9. 2023
|
15:15
|
Domov

Odmínovacie zariadenie Božena 5 je oveľa bližšie k tomu, aby sa dostalo na Ukrajinu, informovala o tom iniciatíva Mier Ukrajine s tým, že vďaka darom verejnosti sa Božena 5 môže dostať na Ukrajinu do konca tohto roka.

„Od mája vyše päťtisíc darcov poslalo 417-tisíc eur. Táto suma môže za krátko stúpnuť o ďalších 200-tisíc eur, čím by sa zbierka dostala úspešne do cieľa," uviedla iniciatíva a vysvetlila, že Nadácia Pontis, Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) a Taipejská reprezentačná kancelária na Slovensku organizátorom zbierky na Boženu poskytnú takzvaný matchingový dar.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Z tohto daru bude zdvojnásobené každé jedno euro, ktoré na Boženu od dnešného dňa pribudne na darcovskej platforme Donio do 4. októbra, teda počas najbližších 23 dní," spresnila iniciatíva.

Ak by teda ľudia poslali v danom období 100-tisíc eur, matchingový dar prinesie ďalších 100-tisíc a zbierka by tak mohla prekročiť 600-tisíc eur.

„Za konzorcium nadácií OSF a Pontis chcem potvrdiť, že v zbierke na Boženu venujeme 100-tisíc eur, ak sa iniciatíve Mier Ukrajine podarí vyzbierať 100-tisíc eur od individuálnych darcov. Poďme to spolu dokončiť, pošlime Boženu na Ukrajinu,“ vyhlásil Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti.

Výkonný riaditeľ Nadácie Pontis Michal Kišša uviedol, že pomáhať Ukrajine je nielen morálne správne a potrebné, ale pre záujmy Slovenska kľúčové.

„Poskytnutie financií na zariadenie, ktoré pomáha zvyšovať bezpečnosť ľudí na oslobodenom území, je pre nás samozrejmosťou." doplnil Kišša.

SkryťVypnúť reklamu

Spoluzakladateľ iniciatívy Dárek pro Putina v ČR a Darček pre Putina v SR zdôraznil, že teraz bude dôležité, aby darcovia nepoľavili v podporovaní zbierky, pretože získanie 200-tisíc eur by znamenalo zloženie takmer celkovej sumy na odmínovacie zariadenie Božena.

Zbierku spustili 8. mája a verejnosť na ňu prispieva prostredníctvom platforiem www.darcekpreputina.eu a www.donio.sk. Získala si aj záštitu Ministerstva obrany SR.

„Cieľová suma na nákup odmínovacieho zariadenia slovenskej výroby s príslušenstvom je 650-tisíc eur. Cena zahŕňa aj výcvik hasičského EOD (likvidácia výbušnej munície) tímu na Ukrajine, dopravník, vybavenie pre hasičský EOD tím (prvky balistickej ochrany, detektory a menšie vybavenie), ako aj dopravu na miesto určenia. Výrobca Way Industries v cene zabezpečí výcvik obsluhy," priblížila iniciatíva Mier Ukrajine.

Podľa oficiálnych zdrojov je mínami pokrytá plocha veľká ako polovica Nemecka a niektoré zdroje uvádzajú, že zamínovaných je až 300-tisíc kilometrov štvorcových územia Ukrajiny. Božena 5 je slovenský efektívny odmínovací stroj.

Slovenskí ženisti, s ktorými iniciatíva bola v kontakte, a ktorí slúžili na misiách OSN, potvrdili, že reálne zachraňuje životy.

„Pomáhali si s ňou na mínových poliach i v zastavaných oblastiach. Zo 600 slovenských ženistov počas piatich rokov trvajúcich odmínovacích prác v bývalej Juhoslávii nikto nezahynul," doplnila iniciatíva. (SITA)

12. 9. 2023
|
14:52
|
Svet

Ruský prezident Putin predložil Štátnej dume návrh na ustanovenie „Dňa opätovného zjednotenia“ Ruska a anektovaných ukrajinských území. Navrhuje pritom, aby sa tento deň slávil 30. septembra.

Návrh teraz prerokujú v dolnej komore ruského parlamentu, kde prejde legislatívnym procesom, a následne sa z neho môže stať zákon.

Putin vlani oznámil nezákonnú anexiu štyroch ukrajinských oblastí: samozvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odvtedy sa pokúša vytvoriť falošný obraz ruskej legitimity v štyroch ukrajinských oblastiach, ktoré jednostranne vyhlásil za ruské územie.

Cez víkend tam tiež ruskí predstavitelia zinscenovali voľby, ktoré medzinárodné spoločenstvo všeobecne odmietlo ako falošné. Výsledkom neprekvapivo dominovala Putinova strana Jednotné Rusko. (SITA)

12. 9. 2023
|
14:49
|
Svet
Dôležité

Poľská vláda sa dohodla na jednostrannom predĺžení zákazu dovozu ukrajinského obilia aj po 15. septembri, keď súčasný zákaz vyprší. Ukrajina bezprostredne po tom avizovala, že zrejme bude nútená reagovať právnymi krokmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(TASR)
12. 9. 2023
|
14:12
|
Svet

Ruské bombardovanie miest Krasnohorivka a Avdijivka v Doneckej oblasti zabilo dvoch civilistov a ďalších troch zranilo, informuje ukrajinská generálna prokuratúra.

Ruské sily podnikli delostrelecký úder proti mestu Krasnohorivka ráno, pričom 152-milimetrový delostrelecký granát zasiahol rodinný dom a zabil 84-ročnú ženu a 71-ročného muža, ktorí v ňom bývali.

Ďalšia žena vo veku 70 rokov, ktorá bola v dome dočasne, utrpela popáleniny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rusi v utorok ráno bombardovali aj mesto Avdijivka, kde tiež zasiahli rodinný dom a zranili 82-ročnú ženu a jej 55-ročnú dcéru. Úrad generálnej prokuratúry uviedol, že všetkých zranených hospitalizovali.

Mestá Krasnohorivka a Avdijivka ležia v blízkosti frontovej línie. Najmä Avdijivka sa nachádza v jednej z hlavných oblastí bojových operácií a ruské sily na mesto pravidelne útočia. (SITA)

12. 9. 2023
|
13:33
|
Svet

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy označilo Rusko za diktatúru. Zmeny ruskej ústavy z júla 2020 odstraňujú obmedzenia prezidentského mandátu a umožňujú prezidentovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036.

Parlamentné zhromaždenie pre právne otázky a ľudské práva vyjadrilo znepokojenie nad legitímnosťou zmien.

„Obrovská moc prezidenta vyplývajúca z extrémne dlhého funkčného obdobia v kombinácii s absenciou akýchkoľvek kontrolných mechanizmov, ako sú silný parlament, nezávislé súdnictvo, slobodné médiá a živá občianska spoločnosť, v podstate zmenili Ruskú federáciu na diktatúru,“ uviedli poslanci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Parlamentné zhromaždenie jednomyseľne schválilo návrh rezolúcie a pripomenulo závery Benátskej komisie, podľa ktorých „zrušenie obmedzenia funkčného obdobia úradujúceho prezidenta porušuje ruskú ústavu aj medzinárodné právne zásady“.

Ruská agresia voči Ukrajine a jej následky dokazujú, že diktatúry „predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť a pre územnú celistvosť a politickú nezávislosť ich susedov“, preto je „v prvom rade v záujme obyvateľov Ruska, ale aj Európy a celého sveta, aby sa v Rusku obnovila demokracia“, konštatoval výbor.

PACE zároveň potvrdil svoju podporu vytvoreniu budúceho osobitného medzinárodného trestného tribunálu, ktorý by mal vziať na zodpovednosť ruské vedenie vrátane prezidenta Putina za ich činy, počnúc nezákonnou anexiou Krymu, vojnou v Donbase a zostrelením lietadla MH17.

Parlamentné zhromaždenie by malo o tejto téme v plnom rozsahu rokovať budúci mesiac. (SITA)

12. 9. 2023
|
13:30
|
Domov

Iniciatíva Mier Ukrajine informuje o zbierke na odmíňovacie zariadenie Božena 5 pre Ukrajinu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(SME)
12. 9. 2023
|
13:00
|
Svet

Do ruskej armády sa podľa Putina v uplynulom polroku dobrovoľne prihlásilo viac ako štvrť milióna ľudí. Počas Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku Putin povedal, že daný počet sa pridáva k čiastočnej mobilizácii z minulého roka.

„Vykonali sme čiastočnú mobilizáciu a povolali 300-tisíc ľudí. Za uplynulých šesť alebo sedem mesiacov máme 270-tisíc ľudí, ktorí dobrovoľne podpísali kontrakty o službe,“ povedal ruský vodca. Denne podľa neho prichádza podpísať kontrakty 1 000 - 1 500 ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tí, ktorí narukovali, tak urobili dobrovoľne, „uvedomujúc si, že sa môžu zraniť a dať svoje životy za vlasť“, vyjadril sa Putin.

Putin ohlásil čiastočnú mobilizáciu ruských občanov v septembri 2022, keďže sa invázia na Ukrajinu naťahovala dlhšie ako Moskva očakávala. Znamenalo to povolanie ľudí v zálohe a pre ľudí s vojenskými skúsenosťami platil odvod. (SITA)

12. 9. 2023
|
12:31
|
Svet

Švédska vláda plánuje zvýšiť obranné výdavky o 28 percent. Nasmeruje ich tak k pravidlám NATO, podľa ktorých by členské štáty aliancie mali na obranu vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu.

„Sme v najvážnejšej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny, čo si vyžaduje, aby Švédsko malo obranu pripravenú na ochranu švédskeho teritória,“ uviedol minister obrany Jonson.

Švédska stredo-pravicová koaličná vláda pri predstavení obranného rozpočtu na rok 2024 uviedla, že vojenské výdavky krajiny sa celkovo zvýšia o 27 miliárd švédskych korún. Približne 700 miliónov švédskych korún z tohto rozpočtu pôjde na prípravu Švédska na členstvo v NATO.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Švédsko zatiaľ stále čaká na to, aby sa stalo 32. členom Severoatlantickej aliancie. Na júlovom samite NATO vo Vilniuse turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan povedal, že Ankara stiahne svoje námietky voči členstvu Švédska v aliancii. Prijatie krajiny do NATO však ešte musí schváliť turecký parlament a rovnako musí súhlasiť aj Maďarsko. (SITA)

12. 9. 2023
|
12:00
|
Svet

Poľská vláda plánuje požiadať Európsku komisiu o predĺženie zákazu dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller pre Polsat News povedal, že ak eurokomisia nebude súhlasiť s predĺžením opatrenia, Varšava zavedie vlastné obmedzenia na štátnej úrovni.

Krajiny požiadali Európsku komisiu o zákaz domáceho predaja určitých ukrajinských obilných produktov v týchto krajinách. Opatrenie bolo zavedené v máji a jeho platnosť v súčasnosti vyprší 15. septembra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmienené štáty reagovali na tlak ich poľnohospodárov, ktorí sa obávali ohrozenia domácej produkcie lacnejším ukrajinským importom. Prílev obilia z Ukrajiny tiež vytvoril logistické prekážky.

Ukrajina, ktorá patrí medzi popredných svetových producentov obilia, hľadá alternatívne cesty pre jej export, keďže sa Rusko v júli stiahlo z čiernomorskej obilnej iniciatívy. Kyjiv vyzval Európsku úniu, aby „neprijateľný“ zákaz nepredlžovala.

Opatrenie Únie nezakazuje tranzit ukrajinského exportu cez územia daných krajín. Rumunsko, Poľsko a Bulharsko dokonca zaviedli alebo plánujú opatrenia o rozšírení ich tranzitnej kapacity. (SITA)

12. 9. 2023
|
11:41
|
Svet

Ukrajinská armáda za uplynulý deň zabila 550 ruských vojakov. Zničila tiež 33 ruských delostreleckých systémov, 8 tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 4 raketomety a 3 systémy protivzdušnej obrany.

Od začiatku vojny Moskva podľa ukrajinského generálneho štábu stratila 269 760 vojakov, 4 568 tankov, 8 778 obrnených bojových vozidiel pechoty, 5 872 delostreleckých systémov, 764 raketometov a 515 systémov protivzdušnej obrany, informuje generálny štáb Ukrajiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(SITA)
12. 9. 2023
|
11:09
|
Svet

Ukrajinský prezident Zelenskyj vetoval zákon, ktorý počas jedného roka utajoval majetkové priznania verejných činiteľov. Vyzval na to, aby priznania boli verejnosti k dispozícii už teraz.

Ukrajinský parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý nariaďoval ukrajinským činiteľom podávať elektronické majetkové priznania.

Táto povinnosť bola pozastavená z bezpečnostných dôvodov po začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka. Zákon zároveň predpokladá, že priznania zostanú skryté verejnosti ešte po dobu jedného roka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Vetoval som zákon prijatý Najvyššou radou, ktorý predpokladal obmedzenie elektronického majetkového priznania. Dôvod je jasný. Majetkové priznania by mali byť otvorené. A to okamžite. Nie až o rok. Register musí byť otvorený hneď teraz," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X, predtým Twitteri.

Uviedol tiež, že príslušná zmena musí byť vykonaná predtým, ako bude parlament o zákone opäť hlasovať.

Poslanec Jaroslav Železnjak podľa agentúry Reuters uviedol, že parlament túto záležitosť opätovne prerokuje okolo 20. septembra.

Protikorupční aktivisti či opoziční zákonodarcovia tvrdia, že zákon v súčasnej podobe marí hlavný účel majetkových priznaní, ktorým je vyvodenie zodpovednosti verejných činiteľov.

Verejnú petíciu, ktorá vyzývala Zelenského na vetovanie zákona a otvorenie registra majetkových priznaní verejnosti, podľa agentúry Reuters za niekoľko dní podpísali tisíce ľudí.

Medzinárodný menový fond označil návrat povinných majetkových priznaní za jedno z kritérií pre vyplatenie časti balíka finančnej pomoci vojnou zmietanej krajine vo výške 15,6 miliardy dolárov. Boj proti úplatkárstvu tiež patrí k podmienkam na vstup Ukrajiny do Európskej únie. Ukrajinská vláda ho označila za prioritu hneď po odraze ruskej invázie.

SkryťVypnúť reklamu
(ČTK)
12. 9. 2023
|
09:52
|
Svet
Dôležité

Ruský prezident Vladimir Putin označil intervenciu sovietskych vojsk v Československu v auguste 1968 a v Maďarsku v roku 1956 za chyby sovietskej politiky, informovali ruské médiá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(ČTK)
12. 9. 2023
|
08:48
|
Svet

Ruská národná garda verbuje bývalých trestaných wagnerovcov. Cieľom je podmaniť si zvyšky skupiny a zároveň sa postarať o ruskú vnútornú bezpečnosť.

Príbuzní už odsúdených bývalých wagnerovcov uviedli, že nie všetci tí, ktorí chceli slúžiť, prešli procesom previerky. Tiež poznamenali, že neverbujú vojakov „na vyššie pozície a dokonca ani na stredných dôstojníkov“.

Garda od bývalých bojovníkov Wagnerovej skupiny žiada, aby sa podrobili procesu preverovania. Majú jej okrem iného poskytnúť dokumenty o oficiálnom omilostení od ich odsúdení i záznamy o zmluvách uzavretých s Wagnerovou skupinou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden príslušník národnej gardy z Rostova nad Donom povedal, že jeho jednotka poslala bývalých wagnerovcov strážiť „strategické objekty“ na okupovaných územiach Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

12. 9. 2023
|
08:43
|
Svet

Rusko sa posledné týždne sústredilo na protiraketovú obranu pri Moskve. V hlavnom meste umiestnili na štátne úradné budovy vzdušné obranné systémy SA-22, informovalo britské ministerstvo obrany.

Okrem ochrany majú podľa britského ministerstva demonštrovať, že má ruská armáda situáciu pod kontrolou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(SME)
12. 9. 2023
|
07:45
|
Svet
Zdroj Facebook/Eva Hartog

V Rusku je stále veľa ľudí, ktorí vojnu nenávidia. Nemajú to však kde povedať a ja im chcem dať tú možnosť, hovorí v rozhovore pre SME Eva Hartog, novinárka z Politico, ktorú v auguste vyhostili z Ruska.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(SME)
12. 9. 2023
|
06:53
|
Svet

USA sú blízko schválenia dodávok striel s dlhým doletom schopných niesť kazetovú muníciu. Táto nová americká pomoc by podľa nich umožnila Ukrajine zasiahnuť ruské ciele na okupovaných územiach hlbšie ako doteraz.

USA už skôr Ukrajine poskytli kazetovú muníciu vo forme delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov. Tie majú dosah ale len 29 kilometrov.

Teraz USA zvažujú, že by Kyjevu poskytli strely ATACMS, ktoré doletia až 306 kilometrov, či inú verziu rakiet GMLRS, ako už má Ukrajina k dispozícii, a síce s úpravou pre kazetovú muníciu. Druhé menované strely majú dosah 72 kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodnutie vyslať tieto systémy alebo jeden z nich na Ukrajinu ale ešte nie je finálne, upozornili zdroje Reuters. O tom, že by budúci balík americkej pomoci mohol zahŕňať strely ATACMS, už písal aj americký server ABC News, o kazetovej munícii ale neinformoval. ATACMS majú asi štyrikrát dlhší dolet ako strely, ktoré zatiaľ USA Ukrajine poskytli. (ČTK)

12. 9. 2023
|
06:45
|
Svet

Dokument o Mariupoli si v sídle OSN pozrelo vyše sto predstaviteľov širokého spektra spoločnosti. Film sleduje trojicu novinárov AP počas ruského obliehania Mariupolu, ku ktorému došlo na začiatku vojenskej invázie.

Premietanie filmu spoluorganizovala aj britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová, podľa ktorej je film dôležitý, pretože "ruská invázia na Ukrajinu ohrozuje to, čo znamená OSN: medzinárodný poriadok, kde je základom suverenita a územná celistvosť všetkých krajín".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K premietaniu tohto dokumentu o Mariupoľe došlo týždeň pred príchodom svetových lídrov na 78. výročné zasadanie Valného zhromaždenia OSN, kde bude podľa očakávania hlavnou témou viac než 18 mesiacov trvajúca vojna na Ukrajine. Prvýkrát na nej osobne s prejavom vystúpi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Dokument pochádza z dielne agentúry AP a investigatívneho dokumentárneho programu Frontline, ktorý distribuuje americký verejnoprávny výrobca a distribútor televíznych programov Public Broadcasting Service (PBS). Zostavený je z 30-hodinového materiálu, ktorý nakrútil novinár AP Mstyslav Černov a jeho kolegovia v Mariupole po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára 2022 a ruského obliehania Mariupolu.

Snímka dokumentuje boje v uliciach, zdrvujúci tlak na obyvateľov Mariupolu i lekárske tímy, ako aj útoky, ktoré pripravili o život tehotné ženy, deti a ďalších obyvateľov mesta. Obliehanie sa skončilo 20. mája 2022, keď sa v miestnych oceliarňach Azovstaľ vzdala malá skupina posledných obrancov mesta. Mariupoľ zostal v ruinách a odhaduje sa, že počas obliehania zahynulo 25-tisíc ľudí, hoci počet obetí je pravdepodobne vyšší.

SkryťVypnúť reklamu

"Želal by som si, aby tu bola prítomná celá ruská misia (pri OSN) a pozerala sa na tento film," uviedol ukrajinský ambasádor pri OSN Serhij Kyslycia. Ako dodal, dokument je natoľko silný a dôležitý, že sa bude premietať ešte nadchádzajúcich najmenej 50 rokov. (TASR)

12. 9. 2023
|
06:19
|
Svet

Vlak so severokórejským vodcom Kim Čong-unom vstúpil na územie Ruska, potvrdila ruská štátna tlačová agentúra. Vlak prešiel hranice v oblasti Prímorského kraja hraničiaceho so Severnou Kóreou na ruskom Ďalekom východe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
(TASR)
12. 9. 2023
|
00:15
|
Svet

Ministri spravodlivosti a ďalší zástupcovia Rady Európy sa stretli v pondelok na konferencii v lotyšskej Rige. Rokovali o spôsoboch, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za vojnové zločiny na Ukrajine.

Na neformálnom stretnutí sa zaoberali aj náhradou škôd spôsobených ruskou inváziou, návratom ukrajinských detí unesených Moskvou a zriadením osobitného tribunálu. Prítomný bol aj ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maliuska a ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Sme presvedčení, že všetky obvinenia zo zločinov vrátane vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré spáchali ruské sily na Ukrajine, sa musia v plnej miere vyšetriť a v odôvodnených prípadoch stíhať na štátnej a medzinárodnej úrovni, aby zodpovední za svoje činy skladali účty. Spravodlivosti musí byť učinené zadosť v prípade všetkých obetí," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré prijalo viac ako 40 krajín.

"Na území Ukrajiny bolo spáchané obrovské množstvo vojnových zločinov. Státisíce ľudí sa vzpierali a stali sa obeťami vojnových zločinov alebo iných zločinov spáchaných ruskými silami," povedal Maliuska, pričom vyzval na "vytvorenie komplexného mechanizmu, cez ktorý by sa Rusko zodpovedalo za svoje skutky".

Rada Európy bola založená v roku 1949 na ochranu demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Európe. Je nezávislá od Európskej únie. Má tiež oveľa viac členov ako EÚ vrátane takmer všetkých európskych štátov.

Ukrajina je členom Rady Európy od roku 1995. Rusko bolo z tohto zoskupenia vylúčené krátko po tom, ako vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu. (TASR)

Súvisiaci článok Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská armáda napreduje na južnom fronte, pohla sa aj na východe Čítajte 

Vojna na Ukrajine

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Ak podceníte pri stavbe tento detail, pripravte sa na vyššie účty za kúrenie
  2. Volia podľa TikToku, Youtube a Instagramu. Ovplyvnia mladí voľby?
  3. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  4. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku!
  5. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa?
  6. Slováci hlásili v lete až o 35 % viac škôd než minulý rok
  7. Všetkým lepí pred voľbami
  8. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  1. TIPOS prichádza s aplikáciou, ktorá zjednoduší stávkovanie
  2. V PLANEO sú teraz spotrebiče až o 200 eur lacnejšie!
  3. Autosalón Autoshow Nitra opäť v plnej sile!
  4. Medzinárodný jazzový festival vstúpi do 27. ročníka
  5. Slováci hlásili v lete až o 35 % viac škôd než minulý rok
  6. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa?
  7. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku!
  8. Zvonenie v ušiach?!
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 16 396
  2. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku! 13 708
  3. Všetkým lepí pred voľbami 10 526
  4. Hladinka smeruje do Košíc! 7 972
  5. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 6 786
  6. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 132
  7. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 4 719
  8. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 4 134
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná snímka.

Za skladovanie palív napokon zaplatia ľudia v drahšom benzíne a nafte.


18 h
Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman na vypočutí v americkom Senáte.

Jeden z piatich hlasov chatbota pripomína známu herečku.


a 1 ďalší 27. sep
Vladimír Růžička.

Tréner Vladimír Růžička povedie hokejový Slovan.


2 h
Štátny tajomník MZV Peter Mišík

Rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí.


27. sep

Neprehliadnite tiež

Severokórejský vodca Kim Čong-un (druhý zľava) na spustení novej "taktickej jadrovej útočnej ponorky" na vodu na neznámom mieste v stredu 6. septembra 2023.

Severokórejský vodca obvinil Washington, Soul a Tokio, že vytvorili "ázijskú verziu NATO".


TASR 7 h
Utečenci za svitania prechádzajú zo Srbska do Chorvátka pri Berkasove. Častokrát museli niekoľko hodín v chlade čakať, kým Chorváti otvorili hranicu. Českí a slovenskí dobrovoľníci im zatiaľ rozdávali teplé oblečenie a čaj.

Tento rok už fungovalo okolo 450 spoločných hliadok.


TASR 33m
Doncaster.

Platia výstrahy pred silným vetrom.


TASR 41m

Policajti zadržali štyroch ľudí.


TASR 43m

Sportnet

Vladimír Růžička bol kedysi trénerom českej reprezentácie.

Naposledy trénoval v Česku druholigové Ústí nad Labem.


Sportnet 2 h
Martin Fehérváry.

Washington povedie nový tréner a pre Fehérváryho to je dobrá správa.


3 h
Dán Frans Nielsen (NY Islanders) v samostatnom nájazde na brankára Vancouveru Roberta Luonga.

Roberto Luongo sa stane ôsmym členom Prstenca cti klubu Vancouver Canucks.


SITA 1 h
Juraja Slafkovský v zápase proti Ottawa Senators.

Slovenský útočník strelil svoj prvý gól v príprave.


TASR 6 h
SkryťZatvoriť reklamu