PARÍŽ. Jedna z najsilnejších zaznamenaných vulkanických erupcií v dejinách, ktorá v roku 2022 spustošila tichomorské súostrovie Tonga, spôsobila vlnu cunami a zabila najmenej troch ľudí, vyvolala aj dosiaľ najsilnejšie zaznamenané podmorské prúdy hornín, popola a plynov.
Tie dosiahli rýchlosť až 122 kilometrov za hodinu, vyplýva to zo štúdie zverejnenej v časopise Science.
Podmorská lavína zasiahla telekomunikačné káble
Podmorská sopka Hunga Tonga-Hunga Ha'apai vlani v januári vybuchla silou rovnajúcou sa niekoľko stonásobku atómovej bomby zhodenej na Hirošimu.
Následne vyvolala podmorské prúdy hmoty pripomínajúce lavínu, ktoré zasiahli telekomunikačné káble na dne oceána spájajúce súostrovie Tonga so zvyškom sveta.
Tím výskumníkov vedený vedcami z britského Národného oceánografického centra (NOC) na vypočítanie rýchlosti prúdov použil časy a miesta zásahu kábla prúdmi.
Prúdy zasiahli minimálne stokilometrový úsek dna
Erupčný stĺpec dosiahol výšku až 57 kilometrov. Materiál z neho sa neskôr zrútil do vody a dopadol na strmé podmorské svahy sopky, vyhlásil Mike Clare z NOC. Prúdy zasiahli minimálne stokilometrový úsek oceánskeho dna, kde poničili káble.
Štúdia ďalej uvádza, že prúdy rozpútané touto sopečnou erupciou mali vyššiu rýchlosť ako prúdy spôsobené zemetraseniami, záplavami alebo búrkami.
Išlo o historicky prvú štúdiu, ktorá zdokumentovala správanie sa veľkého množstva vulkanického materiálu vyvrhnutého priamo do vody.
Pri výbuchoch sopiek na pevnine prúdy horúcich plynov, lávy a popola – známe ako pyroklastické prúdy – dosahujú rýchlosť až niekoľko stoviek kilometrov za hodinu a zohrali zásadnú úlohu aj pri zničení Pompejí a Herculanea počas jednej z najznámejších vulkanických erupcií v dejinách – výbuchu Vezuvu v roku 79.
Pod hladinou oceánov sa nachádza mnoho sopiek, no iba malá časť z nich je monitorovaná.
