PARÍŽ. Vládny zákaz nosenia tradičného celotelového odevu moslimských žien - abáje, ktorá ich zahaľuje od ramien až po nohy, v pondelok, v prvý deň nového školského roka, porušilo vo Francúzsku 298 osôb.
V utorok o tom informoval minister školstva Gabriel Attal, ktorý spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a edukácii sa drvivá väčšina z uvedených osôb rozhodla nové pravidlo rešpektovať.
Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 osôb, ktoré následne - v súlade s novými platnými pravidlami - "odišli domov", vysvetlil Attal.
Francúzske úrady kontrolujú zákaz nosenia odevov abája v školách Čítajte Minister školstva dodal, že tieto dievčatá sa "v najbližších dňoch sa vrátia, pretože musia chodiť do školy". Ak by sa však opäť vrátili oblečené do abáje, vedenie školy s nimi opäť bude viesť dialóg.
"Takto budeme pokračovať ďalej," vyhlásil Attal s tým, že dievčatá sa domov vrátili s listom adresovaným ich rodičom a podpísaným ministrom, v ktorom im vysvetľuje, že "škola nikoho nestigmatizuje", ale že "pravidlá sa musia dodržiavať", najmä pokiaľ ide o sekularizáciu.
Zakázané sú aj kríže či jarmulky
Attal oznámil zákaz nosenia abáje v školách minulý týždeň a zdôvodnil ho cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.
Na rozdiel od šatiek sa abáje v zákonodarstve ocitli v "šedej zóne" a doteraz sa na ne úplný zákaz nevzťahoval.
AFP dodala, že združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku podalo na Štátnu radu - najvyššiu súdnu inštitúciu pre sťažnosti proti štátnym orgánom - návrh na vydanie súdneho príkazu proti zákazu abáje a ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky. Súdna rada sa má týmto podnetom zaoberať v utorok.
Zákazu sa teší pravica
Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje tvrdiac, že ide o zásah do občianskych slobôd.
Vládne rozhodnutie v pondelok obhajoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje "menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus".
To podľa vedie k tým "najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.
