Loading
...NIAMEY. Armádou dosadený premiér Nigeru v pondelok vyhlásil, že dúfa v dohodu s Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré v júli pohrozilo použitím sily na opätovné dosadenie civilnej vlády.
"Kontakty so spoločenstvom ECOWAS sme neprerušili, pokračujeme v nich. Vyhliadky na dosiahnutie v nadchádzajúcich dňoch sú dobré," povedal Ali Mahaman Lamine Zeine na tlačovej konferencie v nigerskej metropole Niamey.
Zeine ďalej uviedol, že Niger sa pripravuje aj na prípadný útok. "Bola by to nespravodlivá vojna. Sme odhodlaní brániť sa, ak dôjde k útoku," povedal novinárom.
Kľúčovou otázkou v riešení krízy je časový plán návratu k civilnej vláde. Nigérijský prezident Bola Tinubu, ktorý v súčasnosti predsedá ECOWAS-u, minulý štvrtok navrhol deväťmesačné obdobie, aké mala jeho krajina koncom 90. rokov.
Alžírsko, severný sused Nigeru, navrhlo šesťmesačné prechodné obdobie.
Nigerská junta otvorila vzdušný priestor pre civilné a komerčné lietadlá Čítajte Pučisti v Nigeri, ktorí spomínali trojročné prechodné obdobie, na tieto návrhy zatiaľ nereagovali.
Vzbúrení vojaci zvrhli 26. júla demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma a rýchlo sa chopili moci. Bazoum je od prevratu držaný v domácom väzení v hlavnom meste Niamey.
Francúzsko začalo rokovať
Predstavitelia francúzskej armády začali so zástupcami armády Nigeru diskutovať o stiahnutí časti svojho vojenského personálu z tejto krajiny v oblasti afrického Sahelu.
Informoval o tom na svojom webe denník Le Monde, ktorý dodal, že Paríž donedávna odmietal požiadavky na odchod svojich vojakov z Nigeru, kde ich pôsobí asi 1500, pričom sú rozmiestnení na troch základniach.
Diskusie na túto tému sa začali mesiac po vypovedaní dohôd o vojenskej spolupráci medzi Francúzskom a Nigerom vládnucou juntou.
Vypovedanie jednej z týchto zmlúv nadobudlo účinnosť minulú nedeľu, informovala cez víkend TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Začiatok diskusie o "stiahnutí určitých vojenských prvkov" potvrdili Le Monde viaceré francúzske zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Objasnili, že "je normálne o tom diskutovať, keďže protiteroristická spolupráca bola prerušená" prevratom, ktorý sa v Nigeri odohral 26. júla.
Le Monde napísal, že v tejto fáze nie je oficiálne rozhodnuté ani o počte vojakov, ani o podmienkach ich odchodu.
Žiadajú návrat Bazouma
V súčasnosti je v Nigeri približne 1500 francúzskych vojakov, ktorí sú dislokovaní na troch základniach: v hlavnom meste Niamey, v Ouallame severne od hlavného mesta a v Ayorou pri hraniciach s Mali.
Niektoré z jednotiek by mohli byť premiestnené len v rámci regiónu, napríklad do susedného Čadu, alebo by mohli byť priamo repatriované do Francúzska, napísal Le Monde.
Francúzske vedenie doteraz rozhodne odmietalo výzvy na stiahnutie francúzskych jednotiek z Nigeru. francúzska vláda odmieta aj návrat svojho veľvyslanca Sylvaina Ittého do Paríža, ako to žiadajú aktéri prevratu.
Na druhej strane Francúzsko naďalej žiada návrat k moci prezidenta Mohameda Bazouma, s ktorým prezident Emmanuel Macron zostáva v kontakte.
Francúzske jednotky boli paralyzované
Nemenovaní úradníci v tíme francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua v utorok potvrdili, že nigerskí a francúzski velitelia spolu komunikujú o "umožnení presunov francúzskych vojenských zdrojov" v Nigeri.
Tento zdroj poznamenal, že francúzske jednotky v Nigeri boli fakticky paralyzované, pretože spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bola po vojenskom prevrate pozastavená. Už mesiac sú uzemnené aj drony, vrtuľníky a lietadlá.
"Diskusie sa vedú iba medzi vojakmi, nie s juntou pri moci," uviedol pritom zdroj citovaný denníkom Le Monde, podľa ktorého Paríž naďalej neuznáva vládu, ktorá vzišla z prevratu v Nigeri.
Spoluprácu chcú udržať
Aktérmi prevratu dosadený nigerský premiér Ali Mahaman Lamine Zeine v pondelok uviedol, že prebiehajú "kontakty" o "veľmi rýchlom" odchode parížskych jednotiek.
Napriek tomu Zeine vyjadril nádej, že sa podarí udržať spoluprácu s Francúzskom, s ktorou má Niger - podľa premiérových slov - "veľa spoločného".
Po vojenských prevratoch v Mali v roku 2020 a v Burkine Faso v roku 2022 je vojenský puč v Nigeri označovaný za ďalší veľký úder pre Francúzsko a jeho vplyv v regióne.
Okrem toho, koncom augusta bol prevratom zosadený aj gabonský prezident Ali Bongo Ondimba, ktorého otec Omar bol pri moci v tejto krajine viac ako štyri desaťročia.
AFP podotkla, že Francúzsko na koniec 55 rokov trvajúcej profrancúzskej dynastie v Gabone reagovalo zdržanlivejšie ako na pád svojho spojenca Bazouma v Nigeri.
