Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz
Po krátkej prestávke spôsobenej pandémiou koronavísu sa k americkým hraniciam s Mexikom opäť hrnú davy zúfalých ľudí, ktorí na severe hľadajú lepší život.
Nejde ale len o to, prekonať dobre stráženú hranicu. Ľudia sa najprv musia dostať cez Mexiko, kde na nich číhajú mafie, drogové kartely, banditi aj miestna polícia. Salvadorský novinár Óscar Martínez prešiel s migrantmi celú trasu.
Zo Strednej Ameriky až do Spojených štátov. V knihe Beštia: Na migrantoch nezáleží, ktorá pozostáva zo série reportáží napísaných najmä v rokoch 2008 a 2009, opisuje nebezpečenstvá vo vnútri Latinskej Ameriky, z ktorej ľudia utekajú.
Múr je tam už od Clintona
Je to najnásilnejší región na svete. V priemere tu ročne zabijú viac ako 20 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. Medzi najhoršie krajiny patria Mexiko, Kolumbia, Honduras a Venezuela, kde je tento počet viac ako dvojnásobný.
Martínez viedol rozhovory s migrantmi, ktorí mu opísali, ako museli utiecť zo svojich rodných miest, pretože sa obávali o svoj život alebo sa jednoducho báli, že sa stanú náhodnou obeťou vojny gangov.
Niektorí však len dúfajú, že v Spojených štátoch zarobia dosť peňazí na to, aby si po niekoľkých rokoch mohli kúpiť dom so záhradou vo svojej vlasti.
Vtedajší americký prezident Donald Trump sľúbil zastaviť nelegálnu migráciu výstavbou múru na hraniciach. Ten ale na veľkej časti územia stojí už od čias vlády Billa Clintona. Samotný múr je však poslednou prekážkou, ku ktorej sa mnohí migranti ani nepriblížia.
Utečenci pri múre na hraniciach Mexika a USA. (zdroj: TASR/AP)Cesta na Beštii
Názov knihy je zároveň názvom vlaku, ktorý premáva z južnej na severnú hranicu Mexika. Ľudia, ktorí nemajú peniaze na autobus alebo dúfajú, že sa vyhnú policajným kontrolám či prepadom, nastupujú na strechy nákladných vlakov, ktoré ich postupne odvážajú na sever.
Musia sa držať kovových tyčí na streche. Ak v noci zaspia, môžu prísť o život. Zabiť ich môže aj nešikovný skok počas jazdy. A nevyhnú sa tu ani banditom či drogovým kartelom. Niekedy musia čeliť prepadom alebo kontrolám.
Martínez sám niekoľkokrát absolvoval nebezpečnú jazdu na streche vlaku, pretože práve tu sa mu ľudia najviac otvárajú a zdieľajú svoje skúsenosti. Ako opisuje, na streche Beštie sú si všetci rovní a nezáleží na tom, že on je novinár a oni sú migranti. Všetci čelia rovnakému nebezpečenstvu a musia byť rovnako ostražití.
Saúl, Guatemalčan, prešiel na Beštii tisíce kilometrov, keď sa už po štvrtýkrát pokúšal dostať cez Mexiko do USA. Ale na rozdiel od mnohých iných zo státisícov migrantov, ktorí sa vydávajú na nebezpečnú cestu nákladným vlakom, si je dobre vedomý nebezpečenstva. "Vždy je to strach. Vždy," priznáva v knihe.
Scéna z jeho cesty s asi osemnásťročnou Hondurasankou, ktorú stretol pri svojom prvom pokuse o návrat pred niekoľkými týždňami, sa mu navždy vryla do pamäti. Zrútila sa uprostred zmätku, ktorý vypukol kvôli domnienke, že vpredu sa chystá zásah migračnej polície. Spadla.
"Videl som, ako padá, ako prevracia oči," spomína. Potom k nemu doľahol prenikavý, náhle prerušovaný výkrik. V diaľke videl, ako sa niečo kotúľa. "Vyzeralo to ako klbko vlasov, pravdepodobne to bola jej hlava."
Utečenci pri múre na hraniciach Mexika a USA. (zdroj: TASR/AP)Každý chce peniaze
Nepriaznivé počasie predstavuje pre migrantov nebezpečenstvo aj na ceste, najmä v blízkosti hraníc, kde musia často prekonávať púšte, ktoré sú cez deň extrémne horúce a v noci mrazivé. Okrem toho gangy začínajú obsadzovať čoraz väčšie oblasti pozdĺž migračných trás.
Ak sa migranti chcú v zdraví dostať cez niektoré mexické územia, musia zaplatiť tzv. kojotovi, aby ich previezol cez hranice. Musia tiež platiť mafii. V opačnom prípade riskujú, že ich unesú a od ich príbuzných budú žiadať výkupné alebo ich jednoducho zabijú. Niekedy sa podobnému osudu nevyhnú, ani keď výkupné zaplatia.
Obohatia sa však aj taxikári, majitelia obchodov, ľudia, ktorí predávajú v stánkoch s jedlom alebo v ubytovniach. Keď do mesta prídu davy migrantov, ľuďom sa darí. Keď sa trasa migrantov zmení, mestá zostávajú vyľudnené.
"Miera tolerancie k sadizmu a mimosúdnym vraždám rástla pozdĺž trás, ktorými migranti bez dokladov prechádzali Mexikom," tvrdí autor hneď na začiatku knihy.
Kriminalita v krajine za posledných 15 rokov prudko vzrástla a vraždy, vydieranie a únosy teraz postihujú nielen bezmenných migrantov, o ktorých autor v knihe píše, ale aj Mexičanov v menej vzdialených častiach krajiny.
Utečenci pri múre na hraniciach Mexika a USA. (zdroj: TASR/AP)Ľahká korisť
Násilie sa stalo všadeprítomným. Mocné drogové kartely medzi sebou súperia o moc v Mexiku a ani polícia s tým nedokáže nič urobiť. Často preto, že je priamo prepojená s mafiou. Narcos šíria strach a ľudia sa k nim buď pridávajú, alebo sa snažia nezapájať.
"Všetko je to zložité," priznáva jeden z tajných agentov, ktorý žije v meste ovládanom mafiou, prečo úrady nedokážu zasiahnuť proti organizovanému zločinu. "A komplikované je to preto, lebo najprv musíte zlikvidovať všetkých informátorov. Vytvoriť jednotný front, v ktorom proti nim bude bojovať celý štátny aparát. Potom by sa začal skutočný boj."
Okrem toho mafii ide aj o hranice, pretože väčšinu peňazí zarába na pašovaní drog do USA. Migranti na posledných možných hraničných priechodoch prekážajú, pretože by mohli prilákať pohraničnú stráž alebo políciu. Preto ich niekedy rovno zabijú a niekedy ich prinútia, aby pre nich pašovali drogy.
Migranti bez dokladov sú ľahkou korisťou pre všetkých zločincov, pretože je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa obrátia na políciu. Niektorí v knihe dokonca priznávajú, že počítali s tým, že ich zbijú alebo znásilnia. To je cena za príchod do Spojených štátov.
Autor: Dominika Perlínová
