Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Tisíce mladých pracovníkov sa v pobrežnom meste na juhu Filipín denne prihlasujú na internet, aby podporili rýchlo sa rozvíjajúci biznis v oblasti umelej inteligencie.
V zapadnutých internetových kaviarňach, v preplnených kanceláriách alebo doma spravujú množstvo údajov, ktoré americké spoločnosti potrebujú, aby mohli trénovať svoje modely umelej inteligencie.
Títo pracovníci rozlišujú chodcov od paliem vo videách, ktoré sa používajú na vývoj algoritmov pre automatizované riadenie, označujú fotografie, aby umelá inteligencia mohla vytvárať obrázky politikov a celebrít, a upravujú časti textu, aby jazykové modely, ako napríklad ChatGPT, nepísali hlúposti.
Podľa neoficiálnych vládnych odhadov túto prácu vykonávajú na Filipínach viac ako dva milióny ľudí, ktorí sú súčasťou rozsiahleho podhubia AI.
Umelá inteligencia je často považovaná za strojové učenie bez ľudí, hoci v skutočnosti sa spolieha na pracovnú silu, ktorá je rozptýlená po veľkej časti krajín globálneho juhu a často podlieha vykorisťovaniu.
Matematické modely, na ktorých AI stojí, sa stávajú inteligentnejšími vďaka analýze veľkých súborov údajov, ktoré musia byť presné, precízne a čitateľné, aby boli použiteľné. Nekvalitné údaje vedú k nekvalitnej umelej inteligencii. Preto zväčša neregulovaná armáda ľudí klik po kliku premieňa surové údaje na materiál pre umelú inteligenciu.
V článku sa dočítate:
- kto vykorisťuje pracovníkov na Filipínach,
- ako s nimi spoločnosť zaobchádza,
- o reakcii korporácie Scale AI,
- prečo sa Filipíny obávajú podobné firmy regulovať,
- o životnej situácii Filipíncov.
Bez základných pracovných noriem
Filipíny sú jednou z najväčších svetových destinácií pre outsourcovanú digitálnu prácu. Platforma s názvom Remotasks, ktorú vlastní Scale AI, spoločnosť zo San Francisca hodnotená na sedem miliárd dolárov, tu zamestnáva podľa bývalých zamestnancov najmenej 10-tisíc ľudí.
Z rozhovorov s pracovníkmi, z interných správ spoločnosti a záznamov o platbách a finančných výkazoch vyplýva, že Scale AI vyplácala pracovníkom extrémne nízke sadzby, bežne odkladala alebo zadržiavala platby a poskytovala len málo komunikačných prostriedkov, aby si zamestnanci mohli uplatniť svoje nároky.
Worldcoin vybudoval databázu z tiel chudobných. Dúhovky skenoval v Indonézii, Keni aj v Čile Čítajte Skupiny na ochranu práv a výskumníci v oblasti práce tvrdia, že Scale AI patrí k viacerým americkým spoločnostiam v oblasti umelej inteligencie, ktoré nedodržiavajú základné pracovné normy pre svojich pracovníkov v zahraničí.
Z 36 súčasných a bývalých pracovníkov na voľnej nohe všetci okrem dvoch uviedli, že im boli platby od platformy odložené, znížené alebo zrušené po dokončení konkrétnych úloh. Pracovníci, známi ako „taskeri“, uviedli, že často zarábajú sumu hlboko pod hodnotou minimálnej mzdy, ktorá sa na Filipínach pohybuje od šesť do desať dolárov na deň v závislosti od regiónu. V niektorých prípadoch však zarábajú viac ako minimum.
Spoločnosť Scale AI na svojej webovej stránke uvádza, že je „hrdá na to, že vypláca mzdy zodpovedajúce životnej úrovni“. Korporácia vykonáva prácu pre firmy ako Meta, Microsoft a spoločnosti zaoberajúce sa generatívnou umelou inteligenciou, ako je OpenAI, tvorca ChatGPT.
Anna Franková, hovorkyňa spoločnosti Scale AI, vo svojom vyhlásení uviedla, že sa systém odmeňovania na Remotasks „neustále zlepšuje“ na základe spätnej väzby od pracovníkov a že „oneskorenia alebo prerušenia platieb sú mimoriadne zriedkavé“.
Deaktivácia účtov
Na internej platforme Remotasks, ku ktorej mal v júli prístup denník Washington Post, boli oznámenia o oneskorených alebo chýbajúcich platbách od nadriadených bežné. Pri niektorých projektoch sa v priebehu jedného mesiaca dokonca objavilo viacero oznámení.
Niekedy nadriadení povedali pracovníkom, že platby boli zadržané, pretože práca nebola presná alebo meškala. Inokedy nadriadení neposkytli žiadne vysvetlenie. Podľa pracovníkov pokusy o vypátranie stratených platieb často neviedli k ničomu alebo ešte horšie, viedli k deaktivácii ich účtov.
Dvadsaťtriročná Charisse povedala, že strávila štyri hodiny prácou, za ktorú mala dostať dva doláre, ale Remotasks jej zaplatil 30 centov.
Dvadsaťšesťročný Jackie uviedol, že tri dni pracoval na projekte, na ktorom mal zarobiť 50 dolárov. Dostal 12 dolárov.
Tridsaťšesťročný Benz zase uviedol, že zarobil viac ako 150 dolárov, keď ho z platformy náhle vyhodili. Peniaze nikdy nedostal.
Dvadsaťpäťročný Paul povedal, že stratil prehľad o tom, koľko peňazí mu dlhovali za tri roky práce na Remotasks. Podobne ako ostatní súčasní externí pracovníci Remotasks, aj Paul hovoril pod podmienkou, že denník Washington Post zverejní iba jeho krstné meno, aby ho nevylúčili z platformy. S „taskovaním“ na plný úväzok začal v roku 2020 po ukončení štúdia na univerzite.
Kedysi bol nadšený z toho, že môže pomáhať pri budovaní umelej inteligencie, ale teraz je mu väčšinou trápne z toho, ako málo zarába. „Viem, že je rozpočet na toto všetko veľký,“ povedal Paul a hľadel v kaviarni v Cagayan de Oro na svoje ruky. „Nič z toho sa k nám nedostane.“
Veľká časť etickej a regulačnej diskusie o umelej inteligencii sa doteraz sústreďovala na jej náchylnosť k zaujatosti a potenciál k nepoctivým praktikám alebo zneužitiu, napríklad na dezinformácie. Spoločnosti vyrábajúce technológie AI však podľa výskumníkov narážajú aj na novú hranicu v oblasti pracovného vykorisťovania.
Pri získavaní „freelancerov“ z krajín globálneho juhu obchádzajú platformy ako Remotasks pracovné predpisy v prospech podmienok, ktoré si nezávisle stanovujú, uviedla Cheryll Sorianová, profesorka na De La Salle University v Manile, ktorá študuje digitálnu prácu na Filipínach. Podľa nej „ide o úplnú absenciu noriem“.
Dominic Ligot, filipínsky etik v oblasti umelej inteligencie, nazval tieto nové pracoviská „digitálnymi sweatshopmi“ (sweatshop je pracovisko s vysokým tempom práce za nízku mzdu, kde sú pracovníci zamestnaní v nezdravých alebo represívnych podmienkach –pozn. red.).
Vládni úradníci na Filipínach, ktorým denník Washington Post predložil zistenia o Remotasks, uviedli, že sú znepokojení, ale priznali, že si nie sú istí, ako túto platformu regulovať. Ministerstvo pre informačné a komunikačné technológie, ktoré reguluje technologický priemysel, uviedlo, že nevie, koľko pracovníci na taskingových platformách zarábajú. Anotácia dát je „neformálnym sektorom“, povedal vedúci oddelenia Ivan John Uy. „Regulačné ochranné mechanizmy neexistujú.“
Explózia popularity
Spoločnosť Scale AI založili v roku 2016 mladí študenti, ktorí štúdium nedokončili. S podporou rizikového kapitálu v hodnote približne 600 miliónov dolárov sa stala šampiónom amerického úsilia v pretekoch o nadvládu AI.
Okrem spolupráce s veľkými technologickými spoločnosťami získala Scale AI stovky miliónov dolárov na triedenie a označovanie údajov pre americké ministerstvo obrany. Na prácu s takýmito citlivými a špecializovanými súbormi začala spoločnosť hľadať dodávateľov v Spojených štátoch, hoci prevažná väčšina pracovnej sily sa stále nachádza v Ázii, Afrike a Južnej Amerike.
Spoločnosť Remotasks na svojej webovej stránke uvádza, že má viac ako 240-tisíc pracovníkov. V rozhovore pre CNN v júni však Alexandr Wang, 26-ročný výkonný riaditeľ spoločnosti Scale AI, odmietol potvrdiť, koľko ľudí spravuje údaje pre jeho spoločnosť, a povedal len, že verí v umelú inteligenciu, ktorá „umožňuje kolektívne odborné znalosti čo najväčšieho počtu ľudí“.
Ľudia na Filipínach začali pre Remotasks pracovať už v roku 2017. Podľa obchodných registračných dokumentov si v roku 2019 spoločnosť v krajine založila právnickú osobu s názvom Smart Ecosystem Philippines Inc. (SEPI). O rok neskôr, keď pandémia poslala domov húfy pracovníkov, popularita Remotasks explodovala.
V južnom regióne Mindanao, kde po desaťročiach politických nepokojov chýbajú ekonomické príležitosti, sa mladí ľudia buď zhromažďovali v internetových kaviarňach, aby pracovali na platforme, alebo ich spoločnosť SEPI najímala na prácu v preplnených kanceláriách prenajatých od miestnych podnikov.
V meste Cagayan de Oro na severnom pobreží ostrova Mindanao spoločnosť SEPI úkolovala freelancerov, ktorí pracovali najmenej na siedmich miestach. Patrila k nim miestnosť nad obchodom s počítačovým vybavením, úzka päťposchodová budova, kde na zmeny pracovalo približne 900 taskerov, a rohová jednotka obchodného centra, ktorú ešte v júli zdobili transparenty s reklamou na „oficiálny výcvikový tábor“ pre Remotasks. Podľa finančných výkazov zaplatila spoločnosť SEPI v roku 2021 na Filipínach nájomné vo výške viac ako dva milióny dolárov.
Franková uviedla, že spoločnosť zriadila SEPI na Filipínach na prevádzku Remotasks, aby chránila dôverné informácie o zákazníkoch.
Preteky o najnižšie mzdy
Taskeri uviedli, že spočiatku mohli zarobiť až 200 dolárov za týždeň. Potom v roku 2021, približne v čase, keď sa Remotasks rozšíril do Indie a Venezuely, sa podľa pracovníkov platové sadzby prudko znížili. Poukazujú na to aj snímky obrazovky s projektovými úlohami.
Bývalý zamestnanec spoločnosti SEPI, ktorý hovoril pod podmienkou, že bude identifikovaný len svojou prezývkou Doy, aby sa vyhol trestu zo strany spoločnosti, uviedol, že filipínski freelanceri v niektorých prípadoch prešli zo zárobku desať dolárov za úlohu na menej ako jeden cent za úlohu.
Tým, že spoločnosť Remotasks predávala prácu na aukciách po celom svete, vytvorila „preteky o najnižšie mzdy“, povedal majiteľ outsourcingovej firmy, ktorá spolupracovala so spoločnosťou SEPI. „Je to krutá konkurencia,“ povedal majiteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby chránil svoje obchodné záujmy.
Keď freelanceri dokončia projekt, prechádza niekoľkými úrovňami kontroly, kým ho vyhodnotia tímy v Spojených štátoch, uviedli zadávatelia. Ak je práca schválená, platby majú byť pracovníkom pripísané prostredníctvom platforiem ako je PayPal.
Niekedy sú však platby zadržané bez vysvetlenia, uviedli taskeri. Ak je práca zamietnutá, môžu ich požiadať, aby úlohy prepracovali. Vtedy môžu dostať „kompenzačnú“ sadzbu vo výške dvoch percent pôvodnej platby alebo nedostanú zaplatené vôbec.
„Ak sa sťažujete a len trochu zvýšite hlas, deaktivujú vás,“ povedal Joseph, tasker z Cagayan de Oro. V roku 2020 sa podľa jeho slov postavil proti svojmu vedúcemu projektu kvôli množstvu úloh, ktoré dokončil bez toho, aby dostal platbu, a na druhý deň mu zablokovali účet.
Doy, ktorý donedávna pracoval ako jeden zo stoviek platených zamestnancov spoločnosti SEPI, uviedol, že on a ďalší zamestnanci už roky upozorňujú manažérov spoločnosti a vedenie Remotasks na sťažnosti taskerov.
Niekedy vedúci pracovníci spoločnosti Remotasks dávali zamestnancom spoločnosti SEPI pokyny, aby freelancerom povedali, že spoločnosť pracuje na riešení problémov s platbami, aj keď sa tak nikdy nestalo, povedal Doy. Inokedy riaditelia povedali zamestnancom spoločnosti SEPI, aby freelancerov nasmerovali na centrum pomoci spoločnosti Remotasks, hoci podľa neho bolo známe, že ich hlásenie nikam nevedie.
Franková povedala, že spoločnosť poskytuje „viacero komunikačných prostriedkov na podporu pracovníkov“ vrátane vyškolených špecialistov, ktorí posudzujú a reagujú na spory týkajúce sa platov.
Bez ďalších možností
Minulý rok Oxfordský internetový inštitút, ktorý hodnotí digitálne pracovné platformy z hľadiska pracovných noriem, upozornil spoločnosť Scale AI na „zahmlievanie“ pracovného procesu. Vo svojom tohtoročnom hodnotení inštitút, ktorý je súčasťou Oxfordskej univerzity, udelil spoločnosti Remotasks skóre jeden z desať, pretože spoločnosť zlyhala v kľúčových ukazovateľoch vrátane schopnosti plne vyplácať mzdy pracovníkom.
Jonas Valente, výskumník z Oxfordu, uviedol, že Scale AI profituje z toho, že ponúka klientom vysokokvalitné údaje, pričom veľkú časť zodpovednosti a nákladov na zabezpečenie kvality presúva na jednotlivých taskerov.
Spoločnosť Remotasks vo svojich podmienkach uvádza, že si „vyhradzuje právo“ zadržať platbu, odvolať pracovníkov na voľnej nohe z projektov alebo deaktivovať ich účty za prácu, ktorú považuje za nepresnú. Tento „nešpecifikovaný“ súbor pravidiel podľa Valenteho umožňuje spoločnosti rozhodnúť, či a kedy im chce zaplatiť za prácu aj po tom, čo už bola vykonaná.
Franková uviedla, že spoločnosť bola „sklamaná“ zo správy Oxfordu. „V spoločnosti Scale AI bolo spracovanie údajov vždy koncipované ako flexibilná práca založená na [samostatne platených] úlohách,“ povedala. „Sme hrdí na pracovné príležitosti poskytované na Remotasks.“
Pracovné skupiny na Filipínach obviňujú vládu, že nereguluje platformy, ako je Remotasks. Úradníci však tvrdia, že sa obávajú potláčať takéto nové odvetvie. Štúdie spoločností zaoberajúcich sa internetovými platbami a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) ukazujú, že internetová freelance práca rastie na Filipínach rýchlejšie ako takmer kdekoľvek inde.
Podľa spoločnosti Grand View Research, ktorá sa zaoberá prognózami trhu, sa očakáva, že celosvetovo dosiahne odvetvie zberu a spracovania údajov do roku 2030 hodnotu 17,1 miliardy dolárov. Podľa štúdie ILO z roku 2021 prevažnú väčšinu internetovej freelance práce vo svete vykonávajú pracovníci v krajinách globálneho juhu, pričom takmer polovica z nich len v Indii a na Filipínach.
Monchito Ibrahim, bývalý námestník filipínskeho ministerstva pre informačné a komunikačné technológie, uviedol, že tasking „nemôže byť našou budúcnosťou“.
Mladí ľudia na miestach, ako je Mindanao, ktorí sa snažia nájsť si prácu, majú len málo alternatív. Rozsiahla umelá inteligencia môže filipínskych pracovníkov využívať, povedal 37-ročný bývalý tasker Philip Alchie Elemento, „pretože vedia, že nemáme na výber“.
V júli Paul, tasker z Cagayan de Oro, povedal, že sa rozhodol odísť zo spoločnosti Remotasks. Mal už dosť toho, že nedostáva výplatu, a znepokojovalo ho, koľko vyčerpal zo svojich úspor. „Viem, že si zaslúžim oveľa viac,“ povedal Paul.
Po mesiaci bol stále v Remotasks. Chcel odísť, povedal. Len nevedel kam.
K tejto správe prispel aj Bobby Lagsa.
Autor: Rebecca Tan, Regine Cabato
