ULÁNBÁTAR. Pápež František pricestoval v piatok ráno do Mongolska a je vôbec prvou hlavou katolíckej cirkvi na návšteve tejto ázijskej krajiny. Pápežova cesta potrvá do pondelka, informovala tlačová agentúra AP.
Jeho lietadlo pristálo v mongolskej metropole Ulánbátar krátko pred 04.00 h SELČ.
Viac než polovica z 3,3 milióna obyvateľov Mongolska sú budhisti a k rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 1450 osôb, píše agentúra Reuters.
Cieľom pápežovej návštevy je povzbudiť jednu z najmenších a najnovších komunít katolíkov na svete. Cestu uskutočňuje v čase, keď má Vatikán znovu napäté vzťahy s dvoma susedmi Mongolska, Ruskom a Čínou.
Pozdravil čínskeho prezidenta
František letel v noci cez čínsky vzdušný priestor a mal tak vzácnu príležitosť poslať pozdrav prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Vatikánsky protokol vyžaduje od pápeža, aby poslal takýto pozdrav vždy, keď letí nad cudzou krajinou.
V odkaze čínskemu prezidentovi František uviedol: "Želám vašej excelencii a ľudu Číny všetko najlepšie. Uisťujem vás, že sa modlím za blaho vašej krajiny. Nech vás všetkých Boh požehná jednotou a mierom."
Čína v reakcii uviedla, že sa snaží "posilniť vzájomnú dôveru" s Vatikánom.
"Čína je pripravená pokračovať v spolupráci s Vatikánom... zapojiť sa do konštruktívneho dialógu, posilniť porozumenie, posilniť vzájomnú dôveru," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin na pravidelnom brífingu.
Dodal, že Peking bude "podporovať proces zlepšovania vzťahov medzi oboma stranami". "Požehnania z vatikánskej strany odrážajú priateľstvo a dobrú vôľu," povedal hovorca.
Oficiálne vzťahy chýbajú
Oficiálna katolícka cirkev má v pevninskej Číne (Čínske katolícke vlastenecké združenie) asi päť miliónov členov. Okrem nej existuje aj nelegálna cirkev verná Rímu, ktorá združuje asi 12 miliónov katolíkov.
Vatikán a Peking sa v roku roku 2018 dohodli na spoločnom menovaní biskupov, podľa tejto dohody bolo vymenovaných šesť nových biskupov. V niektorých prípadoch však komunistická Čína dohodu nedodržala (napríklad tento rok v Šanghaji).
Komunistická Čína a Svätá stolica nemajú oficiálne diplomatické vzťahy od roku 1951, keď komunistická vláda v Pekingu vyhostila apoštolského nuncia Antonia Riberiho. V nasledujúcom roku Svätá stolica nadviazala diplomatické vzťahy s Taiwanom.
Zatiaľ nedal vyhlásenie
Františka, ktorý používa invalidný vozík, po prílete do Ulánbátaru privítala na pristávacej dráhe čestná stráž spoločne s mongolským ministrom zahraničných vecí a žena v tradičnom oblečení mu ponúkla sušený jogurt.
Pápež nedal žiadne verejné vyhlásenie. Okrem kňazov a ďalších osôb na pristávacej dráhe sledovalo jeho príchod niekoľko desiatok ľudí aj z terminálu letiska.
Ešte počas letu do Mongolska pápež novinárom vo štvrtok večer povedal, že sa teší na návštevu tejto ázijskej krajiny, kde žije málo ľudí, ale majú veľkú kultúru, ktorú človek pochopí, len keď ju vníma zmyslami.
Katolíci tam pôsobia krátko
Katolícka komunita existuje v Mongolsku iba jednu generáciu. Hoci je kresťanstvo v regióne prítomné už stovky rokov, katolíckej cirkvi povolili pôsobiť v Mongolsku až v roku 1992, keď sa krajina zbavila komunistickej vlády spriaznenej so Sovietskym zväzom a zakotvila náboženskú slobodu v ústave.
Svätá stolica a Mongolsko odvtedy rozvíjajú diplomatické vzťahy. O malú komunitu katolíkov sa počas prvých troch desaťročí existencie cirkvi staralo niekoľko misionárskych rádov, vrátane rehoľného rádu Matky Terezy Kongregácia misionárok lásky.
František má v sobotu vystúpiť s prejavom a v nedeľu absolvuje stretnutia s predstaviteľmi iných vierovyznaní. Medzi účastníkmi by mal byť aj hlavný predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi v Mongolsku.
Pápež by sa počas návštevy mal venovať aj téme ochrany životného prostredia. Mongolsko patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté klimatickou zmenou.
