Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Skupina vysokých vojenských dôstojníkov v Gabone v stredu vyhlásila, že preberá moc v krajine. Aktom zvrátila výsledky sporných prezidentských volieb krátko po tom, ako volebná komisia oznámila, že prezident tejto stredoafrickej krajiny Ali Bongo získal ďalšie funkčné obdobie.
Rodina Bongovcov stojí na čele Gabonu, krajiny na západnom pobreží kontinentu bohatej na ropu s približne dvoma miliónmi obyvateľov, už 56 rokov a kritici ju obviňujú zo zneužívania svojho postavenia na hromadenie obrovského majetku. Bongo vo videu zo svojho sídla uviedol, že je zatknutý, a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „urobilo hluk“.
Vo videu v štátnej televízii vojenskí dôstojníci vyhlásili, že hranice sú uzavreté a že štátne inštitúcie vrátane Senátu, Národného zhromaždenia a ústavného súdu boli rozpustené.
„Rozhodli sme sa brániť mier tak, že skoncujeme so súčasným režimom,“ povedal jeden z dôstojníkov a prečítal spoločné vyhlásenie, obklopený asi desiatkou ďalších vo vojenských uniformách. „Vyzývame obyvateľstvo na pokoj a mier.“
V článku sa dočítate:
- prečo sa Gabončania z prevratu tešia,
- kto sú Bongovci,
- aké suroviny sa v Gabone nachádzajú,
- o pôsobení Francúzska v Gabone,
- ako reagovali predstavitelia USA, Ruska aj Číny.
Búrlivý región
Za Bongovho režimu krajine žila v hlbokej frustrácii a voľby, v ktorých Ali Bongo vyhral, aby Gabon viedol tretie funkčné obdobie, boli poznačené násilím a obvineniami z manipulácie. Na videách na sociálnych sieťach vidno davy Gabončanov v uliciach, ako na úsvite oslavujú prevrat, mávajú gabonskou vlajkou, objímajú sa, tancujú a spievajú národnú hymnu.
„Je priskoro povedať, či je to dobré, alebo nie, ale môže to byť dobré,“ povedala Paulette Oyane-Ondo, gabonská expertka na ľudské práva. „Ak to znamená, že sa niečo zmení, bude to dobré.“
Na videu od spoločnosti BTP Advisers, ktorá Bongovi počas volieb radila, sa prezident objavil, sediac vo svojej rezidencii. „Môj syn je niekde, moja žena je na inom mieste a ja som v [oficiálnej] rezidencii,“ povedal. „Neviem, čo sa deje.“
Video zachytáva gabonského prezidenta Aliho Bonga Ondimbu, ako sedí vo svojej rezidencii v Libreville, Gabon, v stredu 30. augusta 2023. (zdroj: SITA)Prevrat v Gabone je posledným z pozoruhodnej série vzbúr v západnej a strednej Afrike vrátane posledného vojenského prevratu v Nigeri, ktorý sa stal červenou čiarou pre demokraticky zvolených západoafrických lídrov. Od roku 2021 došlo k prevratom aj v Mali, Burkine Faso, Guinei, Čade a Sudáne, z ktorých väčšina leží v regióne známom ako Sahel.
Inšpirovali ich susedia
Dôstojníci oznámili, že na čele novej junty v Gabone stojí generál Brice Oligui Nguema, ktorý bol šéfom Republikánskej gardy poverenej ochranou prezidenta Bonga - podobne ako v Nigeri, kde sa minulý mesiac chopil moci šéf prezidentskej gardy. Na videách na sociálnych sieťach vojaci oslavovali generála, keď dvíhali päste do vzduchu a skandovali: „Prezident!“
V porovnaní s Nigerom, Mali a Burkinou Faso, kde prevraty podnietili obavy z prudko rastúceho násilia spojeného s islamským extrémizmom, je Gabon pokojný a bol považovaný za relatívne stabilný.
Posledné voľby však boli vnímané ako nedôveryhodné, uviedla Oyaneová-Ondová a ďalší analytici. Poukázali na to, že vláda vypla internet a že v krajine bolo málo nezávislých pozorovateľov. Bonga vyhlásili za víťaza v stredu skoro ráno, pričom volebné úrady uviedli, že získal 65 percent hlasov, zatiaľ čo jeho hlavný vyzývateľ Albert Ondo Ossa mal 31 percent. Krátko po tomto oznámení vyhlásili vojenskí dôstojníci prevrat.
Mucahid Durmaz, hlavný analytik spoločnosti Verisk Maplecroft, uviedol, že armáda „čerpá legitimitu z nedávneho volebného procesu, ktorý prakticky prebiehal za zatvorenými dverami“, a že prevrat bol motivovaný nespokojnosťou medzi ľuďmi.
„Gabončania nemali prospech z obrovského ropného a nerastného bohatstva štátu, zatiaľ čo rodina Bongovcov mala absolútnu moc nad ekonomickými aktivitami krajiny a štátnou byrokraciou,“ povedal.
Dodal, že určitá inšpirácia na prevrat mohla pochádzať aj „zo Sahelu, kde zlyhanie politických elít a zahraničných mocností pri obmedzovaní neistoty a zlepšovaní správy vecí verejných vyvolalo v posledných rokoch vlnu prevratov“.
Znepokojené Francúzsko
Ali Bongo, ktorý bol zvolený v roku 2009, a jeho otec Omar Bongo, ktorý vládol 41 rokov predtým, boli kľúčovými spojencami Francúzska, bývalej koloniálnej mocnosti Gabonu, v regióne, v ktorom sú protifrancúzske nálady čoraz častejšie. Ešte v júni sa Bongo stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.
Francúzsko má v hlavnom meste Libreville vojenskú základňu a francúzske spoločnosti ovládajú gabonský ropný priemysel. Jedna z týchto spoločností Eramet v stredu oznámila, že pozastavuje svoje prevádzky v krajine, ktoré zamestnávajú približne osemtisíc ľudí.
Hovorca francúzskej vlády Olivier Véran v stredu uviedol, že Francúzsko „odsudzuje vojenský prevrat prebiehajúci v Gabone“ a „s veľkou pozornosťou sleduje vývoj situácie“.
Francúzsko tiež vyhlásilo, že nesúhlasí s prevratom v Nigeri, kde je demokraticky zvolený prezident Mohamed Bazoum naďalej v domácom väzení. ECOWAS, hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov, pätnásťčlenný blok, ktorého členom je aj Niger, pohrozilo vojenským zásahom s cieľom obnoviť demokraciu.
Západoafrické krajiny chcú vojensky zasiahnuť v Nigeri Čítajte Analytici a regionálni lídri uviedli, že v prípade Gabonu, ktorý nie je súčasťou tejto skupiny, je takáto reakcia nepravdepodobná.
Aktivista za ľudské práva a bývalý nigérijský senátor Shehu Sani povedal, že je načase prestať hľadať odpoveď na otázku „prečo došlo k ďalšiemu prevratu v Afrike“ a sústrediť sa na otázku „prečo demokracia zlyháva“.
„Prevraty sa v Afrike stali nákazou a nikto okrem politickej triedy za to nemôže,“ povedal. „Systematicky ničia demokraciu tým, že odmietajú hrať podľa pravidiel.“
Dodal, že aj susedia Gabonu vo veľkej miere zlyhali, pokiaľ ide o demokraciu, a poznamenal, že prezidenti susednej Rovníkovej Guiney, Konžskej republiky a Kamerunu sú pri moci už desaťročia.
Vojaci v Gabone vystúpili v stredu 30. augusta 2023 v miestnej televízii a ohlásili prevzatie moci, anulovanie výsledkov nedávnych prezidentských volieb, ako aj rozpustenie "všetkých inštitúcií" v krajine. (zdroj: TASR)Gabonskí vojenskí dôstojníci, ktorí oznámili prevrat, sami seba nazvali výborom pre prechod a obnovu inštitúcií a uviedli, že „nezodpovedné, nepredvídateľné vládnutie“ viedlo k zhoršeniu sociálnej súdržnosti. Dôstojníci vo videu povedali, že rešpektujú „záväzky Gabonu voči medzinárodnému spoločenstvu“.
Problém aj pre Európu
V roku 2019 gabonská vláda zmarila pokus o štátny prevrat proti prezidentovi, ktorý začiatkom toho roka utrpel mozgovú príhodu a opustil krajinu na dlhší čas, aby sa liečil. Napriek kritike na domácej pôde získal Bongo v zahraničí pochvalu za to, že Gabon chráni svoje dažďové pralesy, ktoré pokrývajú väčšinu územia krajiny.
Oyaneová-Ondová poznamenala, že tento prevrat sa zdal podstatne organizovanejší ako pokus z roku 2019, ktorý úrady rýchlo zastavili. Na uliciach v Libreville podľa nej vládlo prekvapenie a nadšenie.
Victoire Lasseni Duboze, ktorá v posledných voľbách neúspešne kandidovala na prezidentku, povedala: „Táto vojenská akcia je pre Gabon tou najlepšou vecou, pretože Ali Bongo nebol Gabonom zvolený.“
„Naša krajina je veľmi bohatá. Máme mangán, benzín a všetko, čo potrebujeme, aby bol každý Gabončan šťastný,“ povedala. „Ale keď prídete do našej krajiny a vidíte život Gabončana, je to veľmi zlé.“
John Kirby, hovorca Rady pre národnú bezpečnosť USA, označil situáciu za hlboko znepokojujúcu a povedal, že Spojené štáty „budú naďalej podporovať ľudí v regióne, obyvateľov Gabonu a ich požiadavky na demokratickú vládu“.
Voľná cesta terorizmu, utečencom aj Rusom. Ako sa nigerský prevrat prejaví v Európe Čítajte Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí podľa agentúry Reuters uviedla, že jej krajina situáciu pozorne sleduje a dúfa v rýchlu stabilizáciu, zatiaľ čo hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí vyzval „príslušné strany v Gabone, aby sa zamerali na základné záujmy krajiny“.
Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell zase uviedol, že vývoj v Gabone je súčasťou veľmi zložitej situácie v regióne. „Ministri sa musia hlboko zamyslieť nad tým, čo sa [v Afrike] deje a ako môžeme zlepšiť našu politiku vo vzťahu k týmto krajinám. Je to pre Európu veľký problém,“ povedal na stretnutí ministrov obrany členských štátov EÚ v španielskom Tolede.
Autor: Rachel Chason, Rael Ombuor
