Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská protiofenzíva prekonáva očakávania, vraví Stoltenberg

Ruskom dosadené úrady spustili v okupovaných regiónoch na Ukrajine hlasovanie, ktoré má byť súčasťou ruských regionálnych volieb. Nekandiduje v ňom žiadna skutočná opozícia, úrady vedú represie proti akýmkoľvek nesúhlasným hlasom.

Informovala o tom agentúra Reuters a server The Moscow Times. Kremľom dosadené úrady v Doneckej a Záporožskej oblasti usporiadali hlasovanie už od dnes, v Chersonskej a Luhanskej oblasti sa má začať v sobotu.

Ukrajinskí predstavitelia považujú hlasovanie za nezákonné.

Rusko sa spomínané štyri ukrajinské regióny, ktoré sčasti okupujú jeho invázne vojská, vlani pokúsilo anektovať. Ruský prezident Putin v októbri podpísal zákony o pripojení Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku.

Kroku predchádzalo proruskými úradmi narýchlo zorganizované hlasovanie na okupovaných územiach, ktoré Moskva označila za referendum o pripojení k Rusku, avšak Kyjev a svet výsledky odmietli uznať. Hlasovanie sprevádzali správy o nútenej účasti voličov a volebných podvodoch.

Tieto oblasti, spoločne s už skôr Moskvou anektovaným polostrovom Krym, tvoria takmer pätinu Ukrajiny, poznamenala agentúra Reuters a zároveň upozornila, že Moskva plne nekontroluje žiadny zo štyroch regiónov. Ukrajina sa snaží vo svojej protiofenzíve územia získať späť pod svoju kontrolu.

Vo všetkých štyroch okupovaných regiónoch sa usilujú o plné funkčné obdobie Moskvou vybraní oblastní šéfovia, zmes proruských politických veteránov a ďalší kandidáti, ktorí sú známi len na miestnej úrovni.

Všetci regionálni šéfovia podľa agentúry kandidujú s Putinovou podporou a vstúpili do jemu blízkej strany Jednotné Rusko. Napríklad v Doneckej oblasti majú byť vybraní poslanci regionálneho zákonodarného zboru a členovia miestnych zastupiteľstiev z politických strán schválených Kremľom, poznamenal The Moscow Times.

Hlasovanie sa má podľa Reuters skončiť 10. septembra, keď Rusko organizuje na svojom území voľby rôznej úrovne, pričom vo viacerých regiónoch sa bude napríklad rozhodovať o gubernátoroch alebo poslancoch miestnych zákonodarných zborov.

V okupovaných ukrajinských oblastiach tamojšie úrady hlasovanie predĺžili na niekoľko dní s odôvodnením, že je potrebné znížiť nebezpečenstvo pre voličov.

Súčasné hlasovanie má podľa Reuters pomôcť upevniť autoritu Moskvy na týchto územiach, podľa The Moscow Times je vnímané ako najnovšia snaha legitimizovať Kremľom dosadené úrady a nečaká sa, že ho uzná širšie medzinárodné spoločenstvo. (ČTK)

Na Ukrajine zahynul Brit, ktorý bojoval po boku ukrajinskej armády. Smrť potvrdili jeho rodina aj ministerstvo zahraničia. Samuel Newey z mesta Solihull zahynul vo veku 22 rokov v stredu pri boji, napísal jeho brat Daniel Newey.

"Mal práve 21 rokov, keď sa rozhodol odcestovať na Ukrajinu, aby sa postavil proti ruskému imperializmu," uviedol.

Dodal, že na svojho "malého brata" je hrdý. "Si výnimočný muž, dobrý vojak a jeden z najstatočnejších ľudí, akých som kedy mal tú česť poznať," napísal.

Zároveň zverejnil fotografiu svojho brata v ukrajinskej vojenskej uniforme.

Samuel Newey odcestoval na Ukrajinu ako člen zahraničnej dobrovoľníckej bojovej jednotky známej ako Dark Angels.

V roku 2020 spolu so svojím otcom Paulom čelil v Británii obvineniam z teroristických trestných činov za to, že v roku 2019 pomáhali Danielovi Neweymu pri ceste do Sýrie bojovať po boku kurdských milícii Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) proti Islamskému štátu, píše The Guardian. Obvinenia britská prokuratúra po preskúmaní stiahla.

Na dosiahnutie spravodlivého mieru je nevyhnutné naďalej podporovať Ukrajinu vo všetkých oblastiach, uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský, ktorý sa zúčastnil na neformálnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. (TASR)

Pravoslávny kňaz Ioann Kurmojarov, ktorý sa vyslovoval proti invázii na Ukrajinu, strávi tri roky vo väzení. Ruský súd ho uznal vinným zo šírenia "falošných správ" o armáde.

Ruská pravoslávna cirkev na čele s patriarchom Kirillom inváziu podporuje a často ju dokonca vykresľuje v náboženskom duchu. Niektorí duchovní však s inváziou Moskvy nesúhlasia.

Jedným z nich bol aj Kurmojarov, ktorý na platforme YouTube prevádzkoval kanál s názvom "Pravoslávna virtuálna farnosť". Ruské úrady ho obvinili pre zverejnenie "niekoľko videí s falošnými informáciami", ktoré sa týkali ruskej armády.

Vo videu z 12. marca povedal, že tí, ktorí rozpútajú agresiu, nepôjdu do neba a že v tomto prípade to nebola Ukrajina, kto zaútočil na Rusko, ale naopak.

Ruský súd vo štvrtok informoval, že kňaz "plne priznal svoju vinu a (čin) oľutoval". Trojročný trest si má odpykať v nápravnom zariadení s bežným režimom, ďalšie dva roky bude mať zákaz čokoľvek zverejňovať na internete.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International uvádza, že ruská pravoslávna cirkev Kurmojarova vylúčila zo svojich radov už v apríli 2022.

Kurmojarov až do roku 2018 pôsobil ako kňaz na Ukrajine vo Vinnyckej oblasti. Do Ruska odišiel, pretože ho zatkla a vypočúvala polícia a tajná služba SBU. Kňaz podľa BBC nesúhlasil so zákazom nosenia kontroverznej oranžovo čiernej stuhy svätého Juraja a považoval to za potláčanie slobody prejavu.

Moskva dlhodobo bezprecedentne zasahuje voči všetkým opozičným aktivitám v krajine. Situácia sa ešte viac pritvrdila po vlaňajšej februárovej invázii na Ukrajine.

Väčšina opozičných predstaviteľov z Ruska buď utiekla alebo je za mrežami. Zadržané boli aj tisíce bežných Rusov, ktorí protestovali proti invázii.

Kyjevské úrady investujú do posilnenia obrany mesta, pretože riziko ruských útokov pretrváva. Starosta Vitalij Kličko povedal, že Kyjev vyčlení takmer 20 miliónov eur na výstavbu opevnení a na ďalšie naliehavé vojenské potreby.

"Kyjev je a bude pre nepriateľa prioritným cieľom číslo jedna," uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.

Ruská armáda v súčasnosti bojuje na východe a juhu Ukrajiny a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by plánovala ďalší pokus o dobytie Kyjeva.

Ukrajinská metropola však pravidelne čelí ruským raketovým a dronovým útokom, najnovší si v stredu vyžiadal dve obete. (TASR)

Obnovenie dohody o preprave obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov je zlomové pre svetovú potravinovú bezpečnosť, uviedol turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan počas návštevy Ruska.

"Zdôraznili sme kľúčovú úlohu (obilnej dohody) pre svetovú potravinovú bezpečnosť a stabilitu v Čiernom mori," povedal Fidan na tlačovej konferencii po boku ruského ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Fidan navštívil Moskvu v rámci prípravy neformálneho summitu medzi tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, ktorý sa má uskutočniť budúci týždeň v ruskom čiernomorskom letovisku Soči.

Rusko sa v júli rozhodlo odstúpiť od obilnej dohody, ktorú vlani medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkovali OSN a Turecko. Ankara chce, aby sa znepriatelené strany vrátili k plneniu dohody a použili ju ako základ pre mierové rokovania.

Lavrov zopakoval, že Rusko je ochotné sa k dohode vrátiť, ak budú splnené jeho požiadavky. Moskva predtým požadovala zrušenie obmedzení pre vývoz ruského obilia a hnojív na svetové trhy. Fidan uviedol, že Turecko chce začať "proces zameraný na pochopenie a zodpovedanie ruských požiadaviek".

Obilná dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré narástli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny za rok vyviezlo viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov. (TASR)

Ruské velenie presunie do polovice septembra väčšinu žoldnierov z Wagnerovej skupiny z Bieloruska do Afriky, konkrétne do Nigeru, Líbye, Sudánu, Mali či Mozambiku, tvrdí ukrajinské Národné centrum odporu.

„Kremeľ má svoje koloniálne a geopolitické záujmy vo všetkých týchto krajinách a podporuje ich junty alebo povstalcov," uviedlo Národné centrum odporu.

„Menšia časť teroristov zostane, aby školili špeciálne jednotky bieloruského ministerstva vnútra s cieľom čeliť prípadnej vzbure proti Lukašenkovi, alebo podpíšu kontrakty s ruským ministerstvom obrany o vyslaní do vojny na Ukrajine," dodalo centrum. (SITA)

Na sociálnych sieťach sa šíri videozáznam šéfa ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý minulý týždeň zahynul pri leteckej havárii na západe Ruska.

Prigožin v ňom tvrdí, že je "druhá polovica augusta" a že sa nachádza v Afrike. Video zrejme vzniklo len pár dní pred jeho smrťou a je jeho posledným známym záznamom.

"Práve je víkend, druhá polovica augusta 2023, som v Afrike," hovorí Prigožin v krátkom zázname, ktorý v noci na štvrtok zverejnil telegramovský kanál Grey Zone spájaný s vagnerovcami. Odkaz adresoval podľa vlastných slov ľuďom, ktorí špekulovali o tom či žije, a kde sa nachádza.

"Pre tých, ktorí radi diskutujú o mojej (možnej) likvidácii, či mojom súkromnom živote, o tom, koľko zarábam alebo o čomkoľvek inom - všetko je v poriadku," dodal Prigožin v zázname natočenom v idúcom aute.

Aric Toler z investigatívneho portálu Bellingcat v príspevku na platforme X poukazuje na to, že Prigožin je oblečený viacmenej rovnako ako na inom predtým známom videu z Afriky.

Aj agentúra Reuters si všimla, že šéf wagnerovcov má na sebe maskáčový odev, klobúk, či hodinky na pravej ruke, tak ako v inom videu, ktoré zverejnil 21. augusta. V ňom tiež tvrdil, že je v Afrike.

Toler uvádza, že najnovšie video, ak nejde o prepracovaný deepfake, pochádza z obdobia, keď bol Prigožin v Afrike. Zábery z tohto videa sa podľa Tolera dosiaľ nikde na internete neobjavili. "Podľa všetkého sa zdá, že to bolo natočené 19. alebo 20. augusta," dodal.

Film Svetloplachosť hovorí o deťoch z metra, ktoré sa tam skrývajú pred vojnou na Ukrajine. Spolu s režisérmi Ivanom Ostrochovským a Pavlom Pekarčíkom predstavia 1. septembra film v svetovej premiére na festivale v Benátkach. (SME)

Nový britský minister obrany Grant Shapps povedal, že má v úmysle pokračovať v podpore Ukrajiny. Uviedol, že by rád vzdal poctu enormnému príspevku svojho predchodcu k obrane Spojeného kráľovstva a globálnej bezpečnosti.

Grant Shapps sa stal šéfom britského rezortu obrany vo štvrtok po tom, ako na tento post rezignoval Ben Wallace.

„Keď preberám prácu na ministerstve obrany, teším sa na spoluprácu so statočnými mužmi a ženami z našich ozbrojených síl, ktorí bránia bezpečnosť nášho národa. A na pokračovanie podpory zo strany Spojeného kráľovstva voči Ukrajine v jej boji proti Putinovej barbarskej invázii," napísal Shapps.

Ukrajinská vojenská kontrarozviedka použila pri útoku na leteckú základňu v ruskom Kursku z 26. augusta kartónové drony. Zverejnila video, ktoré ukazuje testovanie týchto ukrajinských dronov.

Autenticitu záberov potvrdili zdroje webu Ukrajinska pravda. Takéto drony sú údajne pre ruské radary neviditeľné. Po výbuchu zasiahne submunícia pomerne veľkú oblasť a je schopná poškodiť aj veľké lietadlá.

Zdroje Ukrajinskej pravdy tvrdia, že tieto drony kontrarozviedka použila pri útoku v Kursku v noci zo soboty na nedeľu. Kamikadze drony zasiahli štyri lietadlá Su-30, jednu stíhačku MiG-29, radary systému protivzdušnej obrany S-300 a protilietadlové systémy Pancir.

Bieloruský líder Lukašenko označil požiadavky o vyhostenie žoldnierov z Wagnerovej skupiny z Bieloruska za „nerozumné a hlúpe“. Reagoval tak na žiadosť ministrov Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska.

 Tí sa v pondelok stretli vo Varšave, aby prediskutovali situáciu na hraniciach s Bieloruskom, kde sú niektorí wagnerovci od neúspešnej júnovej vzbury. 

„V Poľsku, Litve alebo iných pobaltských štátoch by nemal byť jediný zahraničný vojak. Potom môžeme tiež tvrdiť, že sa tu nachádzajú vojaci z iných krajín,“ vyhlásil Lukašenko počas stretnutia bezpečnostnej rady. „Ale zatiaľ sú to nerozumné a hlúpe požiadavky,“ dodal.

Ministri Poľska a pobaltských štátov vo svojom vyhlásení požiadali Lukašenkovu vládu, aby zo svojho územia vyhostila žoldnierov z Wagnerovej skupiny okamžite a tiež, aby odviedla nezdokumentovaných migrantov z pohraničných oblastí a poslala ich do domovských krajín.

Zároveň varovali, že ak nastane „kritický incident“ na hraniciach s niektorou z ich krajín, zatvoria svoju hranicu s Bieloruskom. (SITA)

Hoci protiofenzíva má k cieľu ďaleko, Ukrajincom sa darí postupovať južne v Záporožskej oblasti. Nedávne boje však mohli prispieť aj k veľkým stratám. Ruská invázia na Ukrajinu trvá už 554 dní, tu je prehľad správ týždňa. (SME)

Kritici pomalého postupu ukrajinskej protiofenzívy zameranej na oslobodenie okupovaného územia by mali "sklapnúť". Uviedol to šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v španielskom Tolede. 

"Kritizovať pomalé tempo protiofenzívy sa rovná pľuvaniu do tváre ukrajinského vojaka, ktorý každý deň obetuje svoj život," povedal Kuleba. "Všetkým kritikom by som odporučil, aby sklapli, prišli na Ukrajinu a pokúsili sa oslobodiť jeden štvorcový centimeter (územia) sami," dodal.

Ukrajinský minister ostré slová adresoval kritikom po tom, ako poďakoval svojim európskym kolegom za doterajšiu podporu. Zároveň ich vyzval, aby Ukrajine dodali viac rakiet dlhého doletu, obrnené vozidlá a systémy protivzdušnej obrany.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj chce sprísniť boj s korupciou. Vyvolal však obavy, že chce zakryť škandály svojich ľudí Čítajte 

Kuleba tiež komentoval avizované rokovanie šéfa Kremľa Vladimira Putina s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o obnove obilnej dohody. Podľa jeho slov ide o "takmer poslednú šancu", aby sa Moskva vrátila k plneniu predmetnej dohody, ktorá počas vojny umožňovala vyvážať obilie z ukrajinských prístavov cez Čierne more.

Šéf ukrajinskej diplomacie načrtol aj "alternatívny námorný obilný koridor" v Čiernom mori pozdĺž rumunského pobrežia, na jeho využívanie sú však podľa jeho slov potrebné systémy protivzdušnej obrany, ktoré budú chrániť lode prepravujúce obilie. (TASR)

Britská zbrojárska firma BAE Systems otvorila kanceláriu na Ukrajine a chystá sa v krajine vyrábať húfnice L119 kalibru 105 milimetrov. Tie patria do štandardnej výzbroje NATO.

Ako informoval ukrajinský minister pre strategické odvetvia Oleksandr Kamyšin, dohodu o partnerstve podpísali v Kyjeve.

Kamyšin označil takúto spoluprácu za „veľmi silný signál“. „Napriek tomu, že nepriateľ denne podniká raketové útoky a rozsiahle vojenské operácie, je spoločnosť BAE Systems pripravená tu pracovať, bok po boku s nami. Takáto spolupráca je na sto percent prospešná pre obe strany,“ povedal minister.

Uväznený bývalý ruský separatistický veliteľ na Ukrajine Igor Girkin chce kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách v Rusku. Kritizoval aj súčasného ruského prezidenta Vladimira Putina za to, že je "príliš láskavý". 

"Považujem sa za kompetentnejšieho vo vojenských záležitostiach v porovnaní so súčasným prezidentom (Putinom) a určite kompetentnejšieho oproti ministrovi obrany (Sergejovi Šojguovi)," napísal Girkin v aplikácii Telegram, kde ho sleduje približne 700-tisíc ľudí.

V príspevku ohlásil aj kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré sú v Rusku naplánované na budúcoročný marec. Jeho rozhodnutie prichádza dva dni po tom, čo mu ruský súd potvrdil väzbu.

Na rozdiel od súčasného ruského prezidenta Girkin povedal, že "nebude musieť ustupovať želaniam svojich priateľov na úkor ruskej ekonomiky", čim narážal na nespočetné množstvo korupčných káuz.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Za vraždu stoviek ľudí prišiel len o miesto. Za mreže Girkin ide až po kritike Putina Čítajte 

Putin bol podľa Girkina "vodený za nos nielen jeho rešpektovanými západnými a ukrajinskými partnermi, ale aj šéfmi ruských bezpečnostných zložiek, spravodajských služieb a vojensko-priemyselného komplexu."

Nacionalistický bloger Girkin, známy aj ako Igor Strelkov, bol v júli uväznený pre obvinenia z extrémizmu. V minulosti kritizoval vojenskú stratégie Kremľa na Ukrajine, aj ruského prezidenta Putina. V prípade dokázania viny mu hrozí až päťročné väzenie.

V roku 2022 bol Girkin jedným z troch mužov, ktorých v Holandsku odsúdili na doživotie za zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad Ukrajinou v roku 2014.

Girkin skončil vo väzbe po sérii kritických vyjadrení voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V roku 2014 bol kľúčovým lídrom proruských síl, keď na východe Ukrajiny vypukli boje medzi separatistami a ukrajinskými jednotkami. (TASR)

Jeden z lídrov žoldnierskej Wagnerovej skupiny Dmitrij Utkin bol pochovaný na vojenskom cintoríne na moskovskom predmestí Mytišči. Utkin zomrel pri zrútení lietadla šéfa wagnerovcov Prigožina. 

"Utkinov pohreb sa odohral s vojenskými poctami na federálnom vojenskom cintoríne v Mytiščiach za účasti príbuzných a blízkych priateľov," napísala agentúra Interfax s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.

Server Meduza poznamenal, že Panteón obrancov vlasti v Mytiščiach je najväčší vojenský cintorín v Rusku. Je tu okrem iného pochovaný konštruktér legendárnej útočnej pušky Michail Kalašnikov, sovietsky minister obrany Dmitrij Jazov, sovietsky kozmonaut Alexej Leonov či bývalý šéf volebnej komisie v Putinovej ére Vladimir Čurov.

Deti z Ukrajiny stále neovládajú slovenský jazyk. Vyplýva to zo záverov ďalšej inšpekcie zameranej na začleňovanie žiakov z Ukrajiny do vzdelávania. Z inšpekcie vyplynuli viaceré odporúčania.

V období od februára do apríla ju na 30 školách vykonala Štátna školská inšpekcia v spolupráci s Centrom vzdelávacích analýz. "V prvom rade je potrebné podporiť organizáciu kurzov štátneho jazyka," zdôrazňuje hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

Dôležité je zabezpečiť školám odbornú, teda psychologickú, špeciálno-pedagogickú a sociálno-pedagogickú podporu v ukrajinskom jazyku, rovnako tak podporiť zamestnávanie pedagogických asistentov ovládajúcich ukrajinský jazyk. Nevyhnutné je tiež posilniť podporu ukrajinským žiakom v oblasti učenia sa a zabezpečiť školám vhodné učebné materiály.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Utiekli pred Putinovou vojnou a žijú na Slovensku. Deti nakreslili, čo chcú ukázať svetu (archívny text) Čítajte 

Inšpekcia na základe výsledkov prieskumu na školách uviedla, že väčšina žiakov z Ukrajiny zrejme neovládala slovenčinu na takej úrovni, ktorá by im umožnila plnohodnotne sa zapájať do výučby. Len minimum učiteľov sa mohlo oprieť o pomoc kolegov so znalosťou ukrajinčiny, na vysvetlenie učiva preto menšia časť kantorov používala ruštinu alebo angličtinu.

Školy sa tiež sťažovali, že podpora pri začleňovaní žiakov z Ukrajiny nebola dostatočná a že značná časť potrieb škôl zostala nenaplnená. Školy na Slovensku podľa inšpekcie už v minulosti mali so vzdelávaním detí pôvodom zo zahraničia len malé skúsenosti. Pred vojnou na Ukrajine, ktorá vypukla vlani vo februári, tvorili žiaci zo zahraničia iba necelé percento z celkového počtu žiakov v materských, základných a stredných školách. Tento rok na jar tieto typy škôl podľa ministerstva školstva navštevovalo vyše 10-tisíc ukrajinských detí. (TASR, ČTK)

Ukrajina je schopná zaútočiť na cieľ s raketou vo vzdialenosti 700 km, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj. Prezident konštatoval, že existujú dôkazy o úspešnom použití našich zbraní s dlhým doletom.

Zelenskyj pokračoval, že ide o rakety vyrobené Ukrajinou, a nie o rakety dodané Západom, pre ktoré platí podmienka, že sa nebudú používať na ruskej pôde.

Moskva je napríklad vzdušnou čiarou asi 675 km od ukrajinského mesta Charkov.

Ukrajina ocenila bývalého britského ministra obrany Wallacea, ktorý odstúpil z ministerského postu. "Jeho autorita inšpirovala ďalšie krajiny, aby sa pripojili k pomoci Ukrajine," povedal ukrajinský minister obrany Reznikov.

Dodal, že britská vojenská pomoc Ukrajine pomohla odraziť prvú vlnu ruskej agresie, začať prezbrojenie ukrajinskej armády zbraňami v štýle NATO a spustiť ofenzívu. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba na stretnutí šéfov diplomacií v Španielsku, požiadal európske štáty o ďalšie dodávky zbraní a munície. Ukrajinská armáda podľa neho potrebuje delostreleckú muníciu, obrnené vozidlá a tanky.

Šéf ukrajinskej diplomacie sa obrátil aj na vojensky neutrálne krajiny, teda na Írsko a Rakúsko. Tie vzhľadom na neutralitu zbrane na Ukrajinu nedodávajú. Kuleba ich ale požiadal o dodávky obrnených záchranných vozidiel.

Rád by získal od partnerov aj ďalšie systémy protivzdušnej obrany kvôli ochrane koridorov v Čiernom mori, ktoré sa využívajú pre lode exportujúce obilie. Okrem toho Kuleba tiež vyzval, aby EÚ bola dôslednejšia v boji proti obchádzaniu protiruských sankcií. Podľa neho sa v Rusku zvyšuje výroba rakiet a dronov a využívajú sa pri nej aj súčiastky zo Západu, na ktoré sa sankcie vzťahujú.

"Je našou zodpovednosťou, aby sme stále znova premýšľali nad tým, ako podporu Ukrajiny zefektívniť a lepšie vyladiť," povedala na tému nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková. Podľa nej je to potrebné napriek faktu, že pomoc Ukrajine je nákladná. "Musíme si každý deň znova pripomínať: Investujeme tým do mieru v Európe," dodala. (ČTK)

Ruské ostreľovanie mesta Slaviansk a mestečka Borova pri Iziume na severovýchode krajiny si vyžiadalo jedného mŕtveho a jedného zraneného civilistu. Informovali o tom ukrajinské úrady.

Podľa radnice mesta Slaviansk ruská paľba zasiahla poľnohospodársky podnik, ktorého strážca prišiel o život. Pri rannom ostreľovaní mesta Borova bol podľa gubernátora Charkovskej oblasti zranený štyridsaťosemročný civilista, ktorý bol prevezený do nemocnice. (ČTK)

Ukrajinský minister obrany Reznikov bude pravdepodobne čoskoro odvolaný zo svojej funkcie. Uvádzajú to vládne zdroje s tým, že jeho potenciálnou náhradou by mal byť Rustem Umerov, šéf Fondu štátneho majetku Ukrajiny. (The Guardian, Kyiv Independent)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila pri Moskve dron, oznámil starosta metropoly Sobjanin. Pád bezpilotného lietadla si podľa predbežných údajov nevyžiadal obete, ranených či iné škody.

Zostrelenie dronu juhovýchodne od Moskvy neskôr potvrdilo ruské ministerstvo obrany. Prevádzka na moskovských letiskách bola ako pri predchádzajúcich náletoch na metropolu načas prerušená, desiatky letov museli byť odložené.

Britská vojenská rozviedka na základe doposiaľ najrozsiahlejšieho útoku dronov na Rusko od minuloročného začiatku vojny upozornila na problémy ruskej protivzdušnej obrany. V auguste Rusko zažilo 25 náletov, pričom mnoho dronov zasiahlo svoje ciele.

To znamená, že protivzdušná obrana Ruska má problém včas odhaliť a zničiť tieto bezpilotné lietadlá, upozornil britský rezort obrany. Rusko podľa britských tajných služieb pravdepodobne prehodnocuje postavenie svojej protivzdušnej obrany v oblasti medzi Ukrajinou a Moskvou, aby sa lepšie vysporiadalo s týmito útokmi.

Ukrajinské sily v doterajšom priebehu protiofenzívy voči ruským okupantom prekonali očakávania. V rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Ukrajinci sa postupne presadzujú, čo znamená, že zatláčajú Rusov späť a sú schopní preraziť niektoré z ich dobre opevnených oblastí, kde sú mínové polia, a preto je ešte dôležitejšie teraz ich podporovať,“ vyhlásil Stoltenberg. Podľa neho „je to krutý a ťažký boj“ a pre Ukrajincov to nie je ľahká cesta k víťazstvu, ale „dosahujú úspechy, ktoré naberajú na obrátkach“.

„Videli sme, že Ukrajinci opäť prekonali očakávania, a musíme si uvedomiť, že všetko sa to začalo minulý rok rozsiahlou ruskou inváziou na Ukrajinu. Experti vtedy verili, že Ukrajina vydrží len pár dní či týždňov, no oslobodili sever, Kyjev, východ, Charkov, územie na juhu, Cherson... A teraz dosahujú ešte väčšie úspechy,“ poznamenal Stoltenberg.

V odpovedi na otázku o rozdieloch v hodnotení protiofenzívnej taktiky medzi západnými armádami Stoltenberg poznamenal, že „medzi spojencami NATO existuje neustály dialóg a, samozrejme, aj dialóg s Ukrajinou“.

Podľa generálneho tajomníka Aliancie treba Ukrajincom pomáhať radami a podporou, no vraví, že „v konečnom dôsledku sú to Ukrajinci, ktorí musia rozhodovať“. Poznamenal, že pokročilé systémy protivzdušnej obrany poskytnuté Ukrajine spojencami z NATO „preukázali svoju výnimočnú účinnosť“. „Ukrajinci šikovne ovládajú tieto systémy,“ skonštatoval Stoltenberg.

V niektorých ukrajinských regiónoch sa od začiatku ruskej invázie až desaťkrát zvýšil počet vydaných potvrdení o neschopnosti slúžiť v armáde, uviedol v prejave prezident Zelenskyj.

Na vine je podľa neho korupcia a úrady evidujú tisíce prípadov podplácania.

"Sú príklady regiónov, v ktorých kvôli rozhodnutiam zdravotných komisií narastie počet výnimiek zo služby v armáde od vlaňajšieho februára desaťkrát," povedal Zelenskyj. "Je úplne jasné, o aké rozhodnutia ide. Skorumpované," podčiarkol.

Zelenskyj tiež uviedol, že vyšetrovanie naprieč ukrajinskými regiónmi ukázalo branie úplatkov úradníkmi na rôznych pozíciách. Výška úplatku sa podľa neho pohybuje od tritisíc do 15-tisíc dolárov. Ľudí, ktorých chytili pri braní úplatkov, sú podľa neho tisíce.

S potvrdením o neschopnosti slúžiť v armáde môžu Ukrajinci odísť z vlasti do zahraničia, inak je to v prípade mužov v brannom veku v čase vojnového stavu až na výnimky nelegálne.

Zelenskyj už skôr oznámil rozhodnutie prepustiť kvôli úplatkárstvu šéfov všetkých oblastných odvodových centier. (ČTK)

Príbuzní ukrajinských vojakov, ktorých vo vojne s Ruskom zajali alebo sú nezvestní, demonštrovali v Kyjeve. "Priveďte hrdinov domov," skandovali demonštranti na Námestí nezávislosti v centre ukrajinského hlavného mesta.

V rukách držali fotografie údajne zajatých vojakov a pútače s názvami armádnych jednotiek. "Pán prezident! Branci nie sú otroci!" apelovali ľudia na prezidenta Volodymyra Zelenského. Žiadali tiež, aby Ukrajina a Rusko organizovali viac výmen tiel, a aby mali ukrajinskí vojaci slúžiaci na fronte viac dovolenky.

Ukrajina bojuje proti ruskej invázii už vyše 18 mesiacov a nezverejňuje údaje o obetiach. Za nezvestných je pokladaných niekoľko tisíc ukrajinských vojakov. Väčšina z nich sa podľa úradov nachádza v ruskom zajatí. Posledná výmena vojnových zajatcov sa uskutočnila začiatkom augusta. (TASR)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo v ruskom tyle poškodených 24 vojenských lietadiel, napísal ruský nezávislý server Vjorstka. Útoky pripisuje ukrajinským tajným službám a armáde, hovorí o najmenej deviatich "úspešných" útokoch na letecké základne.

Portál odkazuje na informácie médií, úradov a spravodajstva z overených zdrojov, ktoré je známe pod anglickou skratkou OSINT (open source intelligence).

Ako prvý zmieňuje útok z 25. februára minulého roka, teda druhého dňa ruskej agresie na Ukrajine. Na leteckej základni Millerovo v Rostovskej oblasti vtedy zhorelo dopravné lietadlo. Rôzne zdroje písali, že útok vykonali bezpilotným lietadlom alebo raketou Točka-U.

Ako ukrajinský najúspešnejší a najrozsiahlejší úder server Vjorstka zmieňuje útok na letisko Saky na Kryme z augusta minulého roka, keď invázne sily prišli o štyri stíhačky Su-30SM a sedem bombardérov Su-24M.

O štyri mesiace neskôr - 5. decembra - zaútočili dronmi na letisko Engels v Saratovskej oblasti a Ďagilevo v Rjazanskej oblasti, poškodili pritom tri strategické bombardéry Tu-95 a Tu-22m3, píše portál.

Ďalším cieľom bolo podľa neho ruské lietadlo včasnej výstrahy A-50 na vojenskom letisku pri bieloruskom Minsku. Podľa videa sa ho na konci vlaňajšieho februára pokúsili vyhodiť do vzduchu kvadrokoptéry, lietadlo utrpelo škody, uviedol portál. Opozičná organizácia ByPol, ktorá združuje bývalých predstaviteľov bieloruských silových štruktúru, vtedy útok pripísala partizánom. Bielorusko sa do ruskej invázie na Ukrajine priamo nezapojilo, ale poskytlo Rusku svoje územie a letiská, aby mohlo na susednú krajinu zaútočiť i zo severu.

Začiatkom mája podľa Vjorstky zaútočili ukrajinské bezpilotné lietadlá na letisko v obci Sešča v ruskej Brjanskej oblasti, kde poškodili dopravné lietadlo An-124.

Tento rok v auguste úspešných útokoch výrazne pribudlo, píše portál, podľa ktorého Ukrajinci v priebehu mesiace zasiahli letisko v Novgorodskej, Kalužskej a Pskovskej oblasti a zničili bombardéry Tu-22M, poškodili štyri transportné lietadlá Il-76 a ďalšie bližšie nešpecifikované lietadlo. (ČTK)