Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Francúzsko sa chystá zničiť toľko vína, koľko by sa zmestilo do viac ako sto olympijských bazénov. Krajinu to bude stáť asi 200 miliónov eur.
Zničenie takého množstva vína môže znieť absurdne, ale má jasný ekonomický dôvod: Výroba vína je čoraz drahšia, čiastočne pre nedávne udalosti vo svete, a ľudia ho pijú menej. Niektorým výrobcom tak zostal prebytok, ktorý nedokážu oceniť dostatočne nízko na to, aby dosiahli zisk.
Niektoré z najznámejších francúzskych vinárskych oblastí, ako napríklad Bordeaux, teraz zápasia s problémami.
V júni Európska únia poskytla Francúzsku približne 160 miliónov eur na zničenie takmer 80 miliónov litrov vína a francúzska vláda tento týždeň oznámila uvoľnenie ďalších peňazí na tento účel. Výrobcovia financie použijú na destiláciu vína na čistý alkohol, ktorý sa použije na výrobu iných výrobkov, ako sú čistiace prostriedky alebo parfumy.
V článku sa dočítate:
- odkedy spotreba vína vo Francúzsku klesá,
- koľko litrov vína vypil priemerný Francúz v roku 1926,
- ako priemysel ovplyvnila vojna na Ukrajine.
Nulový zisk
Minister poľnohospodárstva Marc Fesneau v piatok novinárom povedal, že cieľom týchto peňazí je „zastaviť prepad cien a umožniť vinárom, aby opäť našli zdroje príjmov“, píše agentúra AFP.
Pokles spotreby vína nie je novinka, tvrdí Olivier Gergaud, profesor ekonómie na francúzskej KEDGE Business School, ktorý sa zaoberá výskumom potravín a vína.
Spotreba vína vo Francúzsku klesá od svojho vrcholu v roku 1926, keď priemerný Francúz vypil približne 136 litrov vína ročne. Dnes je to 40 litrov. Spotrebitelia sú totiž zaplavení pestrou ponukou nápojov a víno si vyberajú čoraz menej.
„Máme základný problém: Ako lepšie osloviť spotrebiteľa? [Ako] urobiť z vína relevantnú voľbu pre spotrebiteľov, ktorí majú veľa možností?“ povedal Stephen Rannekleiv, globálny sektorový stratég pre nápoje v holandskej Rabobank, ktorá sa špecializuje na poľnohospodárstvo.
Spotreba prudko klesla, výrobné náklady sa zvýšili a inflácia obmedzila rozpočty na celom svete. Platí to najmä od pandémie covidu-19, ktorá zatvorila bary, reštaurácie a vinárne a to zvýšilo aj ceny vín.
Vojna na Ukrajine zase ovplyvnila odvetvie tak, že prerušila dodávky produktov nevyhnutných na výrobu vína, ako sú hnojivá a fľaše. Navyše, aj klimatické zmeny nútia pestovateľov prispôsobiť sa novým harmonogramom zberu a počítať s extrémnejším počasím.
Náklady sú také vysoké a dopyt taký nízky, že niektorí výrobcovia nedokážu dosiahnuť zisk.
Dlhodobejšie riešenia
Aj keď sa tohtoročnej dotácii venuje veľká pozornosť, zásah francúzskej vlády nie je nový fenomén, hovorí Elizabeth Carter, profesorka politológie na University of New Hampshire, ktorá študuje francúzsky trh s vínom.
„Vôbec ma neprekvapuje, že Francúzsko sa snaží zničiť prebytok [vína] a podporiť ceny obmedzením jeho množstva, pretože s problémom [nadprodukcie vína] bojuje už od 19. storočia,“ povedala Carterová.
Podľa jej slov vo Francúzsku už desaťročia prebieha vnútorný tlak, pretože výrobcovia zápasia s tým, aké množstvo hrozna pestovať a koľko vína je príliš veľa vína. Štát tiež dlhodobo intenzívne reguluje trh s vínom, v niektorých prípadoch výrobcom určuje, koľko viniča môžu pestovať a ako ďaleko od seba musia byť, aby zabránil zaplaveniu trhu.
Hoci tento program výkupu nie je úplnou novinkou, Gergaud povedal, že dúfa, že odvetvie využije tento moment na zváženie dlhodobejších riešení.
„Musíme premýšľať, ako sa prispôsobiť týmto meniacim sa podmienkam v dlhodobom horizonte,“ povedal. „Musíme pomôcť trhu prejsť na lepšiu budúcnosť, možno s väčším množstvom vín, ktoré by rešpektovali životné prostredie. Prispôsobenie sa zmene klímy je skutočnou výzvou.“
Bez ohľadu na súčasné problémy je víno príliš silnou súčasťou francúzskej identity na to, aby trh s vínom zanikol, a zároveň je určite v záujme vlády, aby boli vinári spokojní. Ako povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron, jedlo bez vína „je trochu smutné“.
Autor: Caroline Anders
