Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Úhľadné dvojposchodové rady bielych kontajnerov sa tiahnu k vysokým žeriavom obrovského staveniska. V niektorých oknách už vidno zavesené oblečenie.
Areál bude domovom pre 5200 robotníkov, z ktorých väčšina pochádza z Ázie. Indov, Pakistancov, Filipíncov a Turkménov zamestnáva najväčšia poľská spoločnosť Orlen, ekonomický šampión poľskej vlády. V rozsiahlom rafinérskom komplexe plánuje výstavbu závodu na výrobu plastov v hodnote takmer šesť miliárd eur.
Asi 600 kilometrov na juh, v Maďarsku, si čínski stavbári počas prestávky kontrolujú telefóny. V blízkosti mesta Debrecín pomáhajú pri výstavbe jedného z troch závodov. Ide o súčasť vízie premiéra Viktora Orbána týkajúcej sa výroby batérií pre elektromobily, ktorá má podporiť budúce maďarské hospodárstvo.
Zahraniční pracovníci, ktorí vypĺňajú medzery na trhu práce, nie sú ničím výnimočným. Chronický nedostatok pracovnej sily núti zamestnávateľov v celej Európe hľadať zamestnancov v ďalekých štátoch.
V týchto častiach východnej Európy však ich prítomnosť odhaľuje nepríjemnú pravdu - ekonomická realita dobehla niektoré z vlád, ktoré vehementne brojili proti migrantom.
V článku sa dočítate:
- čo narušilo tok migrantov v rámci Európy,
- koľko zahraničných pracovníkov potrebujú Poľsko a Maďarsko,
- ako sa situácia v Českej republike zmenila za posledné dva roky,
- akú proimigračnú kampaň spustilo Poľsko,
- o októbrových voľbách v Poľsku.
Gastarbeiteri, nie migranti
Politici vo Varšave a v Budapešti dlhodobo odmietajú plány Európskej únie zahŕňajúce migračné kvóty. Státisíce neobsadených pozícií na trhu práce však ohrozujú ich hospodársky rast, preto vlády teraz nazývajú tisíce ľudí prichádzajúcich z Ázie radšej „hosťujúcimi pracovníkmi“ než migrantmi, ktorí v krajine zostanú.
Zmena rétoriky z nich robí terč pre ich politických súperov. Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá sa usiluje o tretie funkčné obdobie za sebou vo voľbách 15. októbra, minulý mesiac po kritike od hlavnej opozičnej strany upustila od plánu na zrýchlené udeľovanie víz zahraničným pracovníkom.
V Maďarsku zasa Orbána obviňujú z toho, že nahrádza miestnych obyvateľov lacnejšími pracovníkmi z Ázie.
„Samozrejme, že dochádza k posunu,“ povedal minulý týždeň v rozhovore vo svojej kancelárii starosta Debrecína László Papp, člen Orbánovej vládnucej strany Fidesz. „Ale je obrovský rozdiel medzi migráciou, proti ktorej sme sa postavili, a zahraničnými pracovníkmi - a ten rozdiel je v kontrole. Preto je to prijateľné.“
Vojna narušila tok pracovnej sily
Od utečeneckej krízy v roku 2015 a rozhodnutia Nemecka otvoriť svoje hranice sa poľskí a maďarskí populistickí lídri stavajú do úlohy ochrancov kresťanského dedičstva Európy.
Orbánova vláda postavila plot, aby zabránila vstupu utečencov, nezákonne odmietla vybavovať žiadateľov o azyl a vyvesila bilbordy varujúce cudzincov pred tým, aby v Maďarsku prijímali pracovné miesta.
Líder poľskej vládnucej strany Jaroslaw Kaczynski zasa vyhlásil, že moslimovia sú hrozbou pre Európu.
Naposledy v júli sa obe krajiny snažili zablokovať plán EÚ, podľa ktorého sa členské štáty majú podieľať na ubytovaní prichádzajúcich migrantov z krajín mimo Európy.
Nativizmus (politický postoj, ktorý obhajuje zachovanie pôvodnej kultúry, najčastejšie práve s protimigračným nábojom, pozn. red.) im dobre poslúžil pri volebných urnách v niektorých najmenej multikultúrnych častiach Európy. Väčšina východných ekonomík v EÚ má však mieru nezamestnanosti päť percent alebo nižšiu a najmenej 670-tisíc pracovných miest v celom regióne zostáva neobsadených.
To núti vlády konať. Vzhľadom na starnúcu populáciu treba nájsť milióny ľudí, aby udržali ekonomiky v chode aj v nasledujúcich rokoch. Nedostatok pracovnej sily je ešte viac zjavný po tom, ako ruská invázia na Ukrajinu narušila tok pracovníkov, na ktorý sa spoliehali mnohé susedné krajiny.
Zúfalé telefonáty
V Maďarsku Orbán začiatkom tohto roka povedal vedúcim predstaviteľom podnikov, že národné hospodárstvo bude do dvoch rokov potrebovať 500-tisíc nových pracovníkov, ak má krajina splniť investície do nových závodov na výrobu batérií v hodnote približne 14 miliárd eur. To zodpovedá viac ako desiatim percentám súčasnej pracovnej sily. Parlament prijal zákon, ktorý uľahčuje príchod zahraničných pracovníkov a zároveň obmedzuje ich pobyt na tri roky.
Poľsko potrebuje v nasledujúcom desaťročí prilákať najmenej 200-tisíc prisťahovalcov ročne, aby sa udržal súčasný pomer medzi obyvateľstvom v produktívnom a dôchodkovom veku, odhadujú poľské úrady. Toto číslo je porovnateľné so 188-tisíc cudzincami, ktorí sa novozaregistrovali v roku 2022, po tom, ako sa sem presídlili desaťtisíce Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.
Česká republika, kde bol populistický miliardár Andrej Babiš pred dvoma rokmi zosadený z postu premiéra, odvtedy schválila vyššie kvóty na víza pre pracovníkov pochádzajúcich z Filipín a Mongolska, keďže sa snaží zaplniť medzeru spôsobenú chýbajúcimi Ukrajincami.
„Telefonáty od firiem sú naozaj zúfalé,“ povedal minister práce Marian Jurečka. Podľa jeho slov bude krajina do roku 2030 potrebovať približne 300-tisíc ďalších zahraničných pracovníkov okrem súčasných 900-tisíc. „Nedostatok pracovnej sily je hlavnou prekážkou ich rastu.“
Po tom, ako boli znepokojení voliči kŕmení diétou strachu, sa im hovorí, že pracovníci sú kľúčom k investičným projektom, ktoré majú zabezpečiť, aby rast v nasledujúcich rokoch predbehol západnú Európu.
Nová osvetová kampaň
V Maďarsku začala čínska spoločnosť Contemporary Amperex Technology (CATL) stavať pri Debrecíne neďaleko rumunských hraníc najväčšiu európsku továreň na batérie v hodnote ôsmich miliárd dolárov.
Na opačnej strane stavby sa niektoré nehnuteľnosti stávajú provizórnymi ubytovňami pre zahraničných pracovníkov. Začiatkom tohto mesiaca sa zistilo, že až päťdesiat čínskych robotníkov žije v stiesnených podmienkach v jednom rodinnom dome, čo prinútilo miestne orgány začať vyšetrovanie.
Poľský ropný a petrochemický gigant Orlen, ktorý má úzke väzby na vládnucu stranu PiS, prijíma tisíce pracovníkov na výstavbu svojho nového závodu. Sedem radov kontajnerov vyrástlo pri obci Biala s približne 800 obyvateľmi na okraji mesta Plock v strednom Poľsku, kde má Orlen sídlo.
Spoločnosť spustila kampaň, aby uistila miestnych, že prílev ľudí je dočasný. Polícia nasadila viac policajtov, aby zmiernila obavy z prípadného nárastu kriminality. Uskutočnila tiež osvetovú kampaň s názvom „StopHejt“, ktorej cieľom je bojovať proti rasizmu. Po meste boli rozmiestnené letáky a plagáty a policajti organizovali antidiskriminačné semináre v školách.
„Zamestnávanie veľkého množstva ázijskej pracovnej sily pre megaprojekty je novou nevyhnutnosťou,“ povedal Jakub Zgorzelski, manažér projektu. „Tieto projekty sa budú musieť budovať s veľkým prispením ázijskej pracovnej sily.“
To je v protiklade s vládnou rétorikou o pláne EÚ, aby členské štáty prijali kvóty prichádzajúcich migrantov z krajín mimo Európy a odbremenili štáty ako Grécko a Taliansko. Orbán 30. júna pre celoštátny rozhlas povedal, že návrh EÚ by Maďarsko prinútil „vytvoriť migračné getá“.
Poliaci chystajú referendum
Postoj Poľska k prisťahovalectvu sa bude opäť testovať v októbri. Kaczynski, predseda PiS a najmocnejší poľský politik, oznámil plán usporiadať referendum o pláne EÚ na relokáciu migrantov v súvislosti s voľbami.
Hoci sa strana stále prezentuje ako obranca poľskej identity a bezpečnosti, jedna z jej politických zbraní je teraz aj potenciálnym zdrojom zraniteľnosti.
Opozícia vedená Donaldom Tuskom, bývalým premiérom a predsedom Európskej rady, minulý mesiac upozornila na to, že poľská vláda v roku 2022 do krajiny vpustila 130-tisíc pracovníkov zo štátov vrátane Iránu, Nigérie a Pakistanu.
Tusk tiež uviedol, že ide o pokus vládnucej strany rozvíriť vodu pred voľbami. Vláda ustúpila od plánu vydať až 400-tisíc pracovných povolení ročne ľuďom z 21 krajín vrátane Ázie a Blízkeho východu.
„Migrácia nie je najdôležitejšou témou októbrových parlamentných volieb v Poľsku, ale mohla by nabrať na význame, ak sa spojí s obavami o národnú bezpečnosť,“ napísal Aleks Szczerbiak, profesor politiky na univerzite v Sussexe vo Veľkej Británii v blogu uverejnenom 11. augusta. „V tesnom súboji môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri určovaní výsledku.“
V Bialej sa Orlen snaží uspokojiť nových pracovníkov a zároveň si získať srdcia a mysle miestnych obyvateľov. „Kontajnerové mestečko“ možno bude mať dokonca kriketové ihrisko a dve basketbalové ihriská a neďaleké kostoly sa pripravujú na bohoslužby v angličtine.
Anto Darwin, koordinátor bezpečnosti z Indie, ktorý žije v jednom z kontajnerov, povedal, že ľudia sa naňho niekedy pozerajú zvláštne a raz naňho zakričal jeden z miestnych obyvateľov. Tento 32-ročný rodák z indického mesta Chennai však dúfa, že v Poľsku zostane. „Keď bude mať moja dcéra jeden rok, chcem si z Chennai priviesť celú rodinu a prenajať si byt,“ povedal.
Vtedy by sa mohla opäť stretnúť hospodárska potreba pracovníkov a prisťahovalecká politika. V súčasnosti je v kontajneroch ubytovaných približne 500 ľudí. Keď sa tento počet zvýši, môže sa zvýšiť aj napätie vo vzťahu k miestnym, povedal Slawomir Wawrzynski, starosta obce Stara Biala.
„Zdôrazňujeme, že títo migranti sem prišli len za prácou,“ povedal Wawrzynski. „S migrantmi nie sú žiadne problémy, takže obavy sú rozptýlené. Ale ak sa počet migrantov zvýši na niekoľko tisíc, čo sa očakáva v budúcom roku, potom by mohli nastať problémy.“
Na tejto správe sa podieľali aj Maciej Martewicz, Peter Laca, Barbara Sladkowska a Marton Kasnyik z agentúry Bloomberg.
Autor: Krzysztof Kropidlowski, Andrea Dudik, Zoltan Simon
