Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Diplomatické rozhovory s cieľom vyriešiť krízu, v ktorej vzbúrení vojaci takmer pred mesiacom uskutočnili v Nigeri štátny prevrat, nepriniesli veľký pokrok. Zvolený nigerský prezident Mohamed Bazoum zostáva v zajatí vojakov, ktorí ho kedysi chránili. V krajine hrozí eskalácia v podobe vojenského zásahu hlavného západoafrického politického bloku.
V stávke je nielen osud demokracie v Nigeri, ale aj dôveryhodnosť Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (Economic Community of West African States - ECOWAS), 15-členného bloku západoafrických krajín, ktorý je v centre úsilia o vyriešenie patovej situácie a obnovenie ústavného poriadku v Nigeri.
Aj keď sa skupina naďalej usiluje o riešenie prostredníctvom rokovaní, ECOWAS oznámilo, že sa rozhodlo pre deň D - vojenský zásah v Nigeri.
Po predchádzajúcich prevratoch v Mali, Burkine Faso a Guinei, ktoré ECOWAS odsúdil, ale ktoré sa stretli s výrazne menším odporom, nakreslila skupina pre Niger červenú čiaru.
V článku sa dočítate:
- o prevratoch v afrických štátoch,
- čo skomplikovalo úsilie o mediáciu,
- čo zvyšuje silu ECOWAS pri rokovaniach,
- prečo to má ECOWAS zrejme vopred prehraté.
Prevrat po prevrate
Keď nigérijského prezidenta Bola Ahmeda Tinubua minulý mesiac zvolili za predsedu ECOWASu, vo svojom nástupnom prejave prisľúbil, že blok „nedovolí prevrat po prevrate“, a uviedol, že hoci „demokracia je veľmi ťažko zvládnuteľná, je to najlepšia forma vlády“. ECOWAS nemôže „sedieť ako bezzubý buldog“, povedal.
Podľa Ebenezera Obadareho, spolupracovníka Douglasa Dillona pre štúdium Afriky v Rade pre zahraničné vzťahy, Tinubuov pevný postoj odráža okrem iného aj to, že bol v minulosti demokratickým aktivistom, ktorého za bývalého nigérijského vojenského režimu poslali do exilu, a že je odhodlaný vyhnúť sa podobnej epizóde v Nigérii, ktorá je najľudnatejšou demokraciou v Afrike.
Obadare hovorí, že po takomto silnom prejave mal Tinubu pravdepodobne pocit, že musí svojim slovám učiniť za dosť aj v realite.
Podľa analytikov tento moment predstavuje míľnik pre vnútroafrickú geopolitiku. „Pre ECOWAS je v stávke obrovská suma,“ povedala Tatiana Smirnova, výskumná pracovníčka Centra FrancoPaix pre riešenie konfliktov a mierové misie. „Situácia v Nigeri do určitej miery rozhodne o budúcnosti zoskupenia.“
Hoci sa kríza v Nigeri začala ako vnútorná záležitosť, Smirnova uviedla, že v regióne sa postupne stala súčasťou širšieho súperenia medzi západnými krajinami a Ruskom, čo niektoré ďalšie africké junty vrelo privítali. Niger pôvodne úzko spolupracoval so Západom a v rámci boja proti terorizmu hostil vojakov zo Spojených štátov a Francúzska.
Aj toto prispelo k polarizácii a skomplikovalo úsilie sprostredkovať dohodu.
Africká únia, ktorá zahŕňa krajiny z celého kontinentu, v utorok pozastavila Nigeru členstvo, odsúdila prevrat a uviedla, že podporuje „trvalý záväzok ECOWAS obnoviť ústavný poriadok diplomatickými prostriedkami“. Vyhlásenie Africkej únie však nepodporilo vojenskú intervenciu a uviedlo, že orgán „berie na vedomie“ rozhodnutie ECOWASu zmobilizovať pohotovostné sily a „uskutoční posúdenie hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných dôsledkov“.
Cez víkend vodca prevratu v Nigeri, generál Abdourahmane Tchiani, vyhlásil, že civilná vláda bude obnovená do troch rokov.
Obava afrických lídrov
ECOWAS bol založený v roku 1975 s cieľom podporiť hospodárske a menové väzby v regióne. V posledných desaťročiach sa však jeho pôsobnosť výrazne rozšírila, počnúc ozbrojenými zásahmi v 90. rokoch v občianskych vojnách v Sierre Leone a Libérii, až po bezpečnostné operácie a vojenskú koordináciu.
V rámci ECOWAS existujú rozpory v otázke rozumnosti intervencie, povedal Fahiraman Rodrigue Koné, projektový manažér pre Sahel v Inštitúte pre bezpečnostné štúdie. Lídri Nigérie, Beninu, Senegalu a Pobrežia Slonoviny vojenský zásah podporujú, povedal Koné a vysvetlil, že nigerský prevrat „predstavuje hrozbu, nákazu, ktorú chcú zastaviť“.
„Aj keď bol prevrat v Nigeri netypický, nemôžeme zabúdať, že sa uskutočnil v konkrétnom sociálno-ekonomickom kontexte, ktorý je spoločný pre mnohé z týchto západoafrických krajín, ktoré majú veľký počet obyvateľov žijúcich v chudobe a nedostatky v správe vecí verejných. Riziko štátneho prevratu vždy existuje a títo lídri sa obávajú, že k nemu dôjde v ich vlastných krajinách,“ dodal.
Naopak, ostrovný štát Kapverdy je proti intervencii, a prezident Toga sa zameral na podporu dialógu.
Blok zároveň pozastavil činnosť troch krajín, v ktorých nedávno došlo k vojenským prevratom - Mali, Burkina Faso a Guinea, ktoré naznačili, že by zhromaždili sily na obranu Nigeru, ak by ho napadli cudzinci vrátane ECOWAS.
Základné pravidlo diplomacie
Rahmane Idrissa, nigérijský politológ pôsobiaci v Holandsku, povedal, že „vlády by mali existovať na základe demokratickej legitimity, a nie na základe nejakého vojenského populistického programu“, pričom v krajinách ako Mali, Burkina Faso a Guinea ECOWAS, samozrejme, túto realitu nenaplnil. „Ale ak chcete mať budúcnosť, musíte sa aspoň pozerať k horizontu a Tinubu sa snaží vytvoriť impulz, aby sa ECOWAS pohol dopredu.“
Idrissa uviedol, že nie je jasné, či je intervencia nevyhnutná, a dodal, že táto hrozba zvyšuje silu ECOWAS pri rokovaniach.
J. Peter Pham, významný spolupracovník think tanku Atlantic Council, však tvrdí, že ECOWAS prehral už vtedy, keď pohrozil intervenciou, ktorú neplánoval, ani úplne nepremyslel. Na to, aby boli intervenčné sily dôveryhodné, by museli mať približne trikrát viac príslušníkov ako nigerská armáda, ktorá má len v okolí hlavného mesta približne päťtisíc vojakov.
„Nikto ani len nenaznačuje takýto počet,“ povedal Pham a hrozbu intervencie označil za „pascu, do ktorej sa lídri ECOWAS chytili“.
„Základným pravidlom diplomacie je nikdy nesľubovať ani sa nevyhrážať tým, čo nie ste schopní a ochotní dotiahnuť do konca,“ povedal.
Na tejto správe sa podieľal aj Issa Ly Hamidou.
Autor: Rachel Chason
