Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
V jednu slnečnú škótsku nedeľu, 12. novembra 1933, sa Hugh Gray vybral z kostola na svoju zvyčajnú prechádzku pozdĺž jazera Loch Ness neďaleko mesta Inverness, kde sa do jazera zo severnej strany vlieva rieka Ness. Ako neskôr povedal pre škótsky denník Daily Record, zrazu si všimol „objekt značných rozmerov“ vystupujúci takmer meter z vody.
Gray vytiahol svoj objemný fotoaparát Kodak a predtým, než sa mu objekt stratil z dohľadu, odfotografoval niečo, čo vyzeralo ako zvierací chvost uprostred rozbúrenej vody.
Gray potom poslal správu o svojom zážitku novinám a poskytol im jedinú fotografiu, ktorú sa mu podarilo vyvolať. Veril, že sa mu po prvý raz podarilo zachytiť na film záhadného tvora, ktorého vraj v okolí jazera Loch Ness ľudia vídavali po stáročia, hovorí Roland Watson, ktorý Grayovu fotografiu analyzoval v článku uverejnenom minulý rok v časopise Journal of Scientific Exploration.
Grayov príbeh sa tak pridal k rastúcemu počtu správ o neidentifikovateľnom tvorovi v jazere Loch Ness, prezývanom „Nessie“, a jeho fotografia podnietila šialený záujem, ktorý sa nakoniec rozšíril po celom svete.
„Táto fotografia odštartovala novú éru hľadania [Nessie]. Dovtedy to bola len miestna záhada,“ povedal Watson, autor niekoľkých kníh o lochnesskej príšere. „Po deväťdesiatich rokoch je Grayova fotografia stále považovaná za jednu z najlepších.“
V článku sa dočítate:
- kedy bude ďalšie pátranie po Nessie,
- ako si ľudia interpretujú to, čo vidia na Grayovej fotografii,
- čo je pareidólia,
- o známej „fotografii chirurga“, ktorá sa ukázala ako podvod,
- aké sú pravdepodobné vysvetlenia zahliadnutí Nessie.
Potápajúca sa labuť
Dnešní lovci Nessie nie sú o nič bližšie k získaniu presvedčivej snímky nepolapiteľného tvora. Nové technológie vrátane webových kamier, sonaru, satelitného snímania a smartfónov návštevníkov jazera Loch Ness zatiaľ nepriniesli žiadne presvedčivé dôkazy.
Pri najnovšom hromadnom pátraní, ktoré centrum Loch Ness naplánovalo na tento víkend, budú na 36 kilometrov dlhom jazere nasadené letecké drony s infračervenými kamerami a hydrofónom na zachytenie akustických signálov. Watson bude pri tom.
Vo svojej analýze uviedol, že Grayova fotografia, podobne ako väčšina údajných snímok Nessie, podlieha interpretácii. Niektorí ľudia vidia na snímke zviera obklopené vodnou triešťou, iní si myslia, že je na nej pes plávajúci vo vode s palicou v papuli alebo potápajúca sa labuť.
Gray, zamestnanec Foyers Aluminum Works, bol podľa Watsonovho článku „veľmi rešpektovaný“ svojimi spolupracovníkmi a komunitou, ale skeptici v tom čase tvrdili, že jednoducho odfotografoval plávajúci kmeň alebo možno veľrybu. Jeho fotografia však nadväzovala na niekoľko významných a vplyvných udalostí v histórii lovu Nessie, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých mesiacov.
Veľký čierny hrb
V apríli 1933 manažérka miestneho hotela Aldie Mackay a jej manžel tvrdili, že počas jazdy autom pozdĺž brehu jazera Loch Ness spozorovali veľké zviera podobné veľrybe, ako brázdilo vodu. Článok o ich údajnom stretnutí v novinách Inverness Courier bol prvým, v ktorom tvora opísali ako „príšeru“ a viedol k medzinárodnému ohlasu. Turisti začali navštevovať jazero Loch Ness v nádeji, že sa im podarí tvora zahliadnuť.
V lete toho istého roku Londýnčan George Spicer oznámil, že počas jazdy autom v blízkosti jazera Loch Ness videl cez cestu prebehnúť metrového až dvojmetrového tvora s dlhým krkom. „Zo všetkého, čo som v živote videl, bolo toto najbližšie k drakovi alebo prehistorickému zvieraťu,“ napísal v liste, ktorý uverejnil denník Courier. „Prechádzalo cez cestu asi 45 metrov predo mnou a zdalo sa, že nesie malé jahňa alebo nejaké zviera.“
Spicerov príbeh „zaujal médiá a zrodila sa lochnesská príšera,“ povedal Gary Campbell z Inverness, ktorý vedie oficiálny register pozorovaní lochnesskej príšery.
V registri je uvedených 1148 pozorovaní neidentifikovaného tvora v jazere a na súši. Prvý záznam pochádza z roku 565, ale k väčšine ohlásených pozorovaní došlo v posledných 200 rokoch.
Campbell spustil register po svojom vlastnom údajnom pozorovaní Nessie v roku 1996, keď zbadal „veľký čierny hrb“, ktorý zmizol a znovu sa objavil. „Nebolo to podobné ničomu, čo som kedy predtým videl,“ povedal pre Washington Post.
Campbell na svojej webstránke uvádza, že mnohé potenciálne pozorovania sa dajú ľahko vyvrátiť. To, čo sa javí ako tvor podobný Nessie, môže byť v skutočnosti čln, vlna spôsobená loďou, poleno alebo plávajúci odpad, povedal Campbell. Tuleňov, vydry, veľké úhory, jesetery a sumce si už tiež pomýlili s Nessie. Po jednom z hlásení sa ukázalo, že išlo o potápača z Google Maps.
Watson povedal, že rôzne interpretácie fotografií možno pripísať pareidólii, ľudskej tendencii dať nejednoznačnému obrazu formu, vzor alebo význam tam, kde neexistuje.
Morský had
V roku 1934 Grayovu snímku v povedomí verejnosti zatienila fotografia známa ako „fotografia chirurga“. Pripisuje sa istému londýnskemu lekárovi a zobrazuje tvora s dlhým krkom a malou hlavou, ktorý vystupuje z jazera. V predstavách ľudí sa stala ikonickým obrazom Nessie - napriek tomu, že fotografia sa po desaťročiach ukázala ako podvod, povedal Watson.
V 30. rokoch 20. storočia mnohí ľudia teoretizovali, že Nessie je morský had, ktorý si našiel cestu do jazera Loch Ness a uviazol v pasci, povedal Darren Naish, zoológ pôsobiaci na britskej Southamptonskej univerzite a zakladateľ blogu Tetrapod Zoology, ktorý skúma sociokultúrny fenomén pozorovania Nessie.
Ľudia teraz navštevujú jazero „v očakávaní, že uvidia príšeru,“ povedal Naish.
Aj Gray v priebehu rokov v rozhovoroch uviedol, že Nessie videl pri mnohých iných príležitostiach predtým, ako ju zachytil na film, poznamenal Naish. Gray bol teda pravdepodobne pri svojich návštevách jazera tiež pripravený zbadať Nessie.
„Fotografia chirurga“ sa preslávila v roku 1934 a bola ikonickým obrazom Nessie v predstavách ľudí. Neskôr sa odhalilo, že išlo o podvod. (zdroj: TASR/AP)Väčšinu pozorovaní Nessie však nahlásili ľudia, ktorí nevedeli, čo vidia, povedal Naish. Mnohí z nich nikdy nevideli plávajúceho jeleňa alebo vydru a nepoznajú vzory vĺn charakteristické pre jazero Loch Ness. Po jazere sa plavia člny a iné vodné plavidlá, na svoju dĺžku je nezvyčajne úzke a nachádza sa v oblasti so seizmickou aktivitou, vysvetlil.
Naish uviedol, že jazero Loch Ness denne navštívia tisíce ľudí. „Ak je Nessie skutočné zviera – aj keby to bolo najnepolapiteľnejšie zviera vôbec – množstvo úsilia, ktoré sa doteraz vynaložilo, a náhodná šanca, že ľudia získajú aké-také zábery, znamená, že by sme mali mať lepšie zábery, než máme.“
Gray už nikdy neurobil takú fotografiu Nessie, ako bol jeho záber z novembra 1933, prvý svojho druhu. Škót sa však držal svojho príbehu o tom, čo videl a čo podľa neho jeho fotografia zobrazovala.
Dokonca v roku 1960, krátko pred svojou smrťou, vzal Gray kryptozoológa priamo na miesto svojej známej fotografie a presvedčivo mu rozprával, ako tam tvora spozoroval, dodal Watson.
Autor: Samantha Drake
