BRATISLAVA. Nákladná loď vybavená špeciálnymi krídlami pre veterný pohon sa vydala na svoju prvú plavbu.
Lodná spoločnosť Cargill, ktorá si plavidlo Pyxis Ocean prenajala, dúfa, že táto technológia pomôže odvetviu vytýčiť kurz smerom k zelenšej budúcnosti.
Z Číny do Brazílie
Použitie „pevných plachiet“ WindWings má za cieľ znížiť spotrebu paliva a tým aj uhlíkovú stopu lodnej dopravy, ktorá je zodpovedná odhadom za približne 2,1 percenta globálnych emisií oxidu uhličitého.
Prvá cesta Pyxis Ocean je z Číny do Brazílie, čo by malo trvať odhadom šesť týždňov, a bude predstavovať prvý test pre technológiu v reálnom svete. Krídla vyrobené z rovnakého materiálu ako veterné turbíny, sú pri zakotvení zložené a rozložia ich pri plavbe na mori. Sú vysoké 37,5 metra.
Schopnosť plavidla okrem motora používať aj veterný pohon by mohla nakoniec znížiť emisie nákladnej lode počas životnosti o 30 percent.
Ciele Európskej únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 sú podľa audítorov ohrozené Čítajte Šéf Cargill Ocean Transportation Jan Dieleman sa v tejto súvislosti vyjadril, že námorná doprava je na ceste k dekarbonizácii. Uznal, že pre daný problém neexistuje žiadne rýchle jednoduché riešenie, ale táto technológia ukazuje, ako rýchlo sa veci menia.
WindWings vyvinula britská spoločnosť BAR Technologies, ktorá sa zameriava na námorné inovácie, a vyrobili ich v Číne. Šéf spoločnosti John Cooper, ktorý pracoval pre tím McLarenu Formuly 1, sa pre BBC vyjadril, že je to jeden „z najpomalšie sa pohybujúcich projektov, ktoré sme urobili, ale nepochybne s najväčším dopadom pre planétu“.
Cesta Pyxis Ocean bude podľa neho zlomový bodom pre lodnú dopravu a predpokladá, že do roku 2025 bude polovica novopostavených lodí objednaná s veterným pohonom.
„Dôvod, prečo som si tak istý, sú naše úspory - jeden a pol tony paliva za deň. Získajte štyri krídla na plavidlo, to je šesť ton ušetreného paliva, to je 20 ton ušetrených CO2 - za deň. Čísla sú obrovské,“ vysvetlil.
Cooper vníma budúcnosť ich technológie ružovo a uznáva, že má určité potešenie z toho, že sa námorná doprava vracia ku svojmu pôvodu. „Inžinieri to vždy neznášajú, ale ja vždy hovorím, že je to (cesta) späť do budúcnosti. Vynález veľkých spaľovacích motorov zničil obchodné cesty a plavebné cesty a teraz sa pokúsime tento trend trochu zvrátiť,“ dodal.
Emisie námornej dopravy
Odborníci vnímajú veternú energiu ako sľubnú oblasť pre preskúmanie, keďže sa námorná doprava snaží znížiť svoje emisie CO2, ktoré sú ročne odhadom 837 miliónov ton tohto skleníkového plynu. V júli sa predstavitelia sektora dohodli na znížení skleníkových plynov na nulu „do alebo zhruba v roku 2050", čo kritici označili za slabé.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Clarksons Research, ktorá sa venuje námorným údajom, Stephen Gordon uznáva, že technológie súvisiace s vetrom „dostávajú určitú trakciu“.
Počet áut na Slovensku stále rastie, cestná doprava najviac prispieva k znečisťovaniu ovzdušia Čítajte „Počet lodí využívajúcich túto technológiu sa za posledných 12 mesiacov zdvojnásobil,“ vysvetlil, no zároveň upozornil, že to je „z nízkej základne. V medzinárodnej lodnej flotile a v knihe objednávok novopostavených viac ako 110-tisíc plavidiel máme dnes záznamy o menej ako 100 s vetrom podporovanou technológiou“.
Aj keď sa toto číslo dramaticky zvýši, veterná technológia nemusí byť vhodná pre všetky plavidlá, napríklad v prípade lodí, kde plachty prekážajú pri vykladaní kontajnerov.
„Odvetvie lodnej dopravy ešte nemá jasný spôsob dekarbonizácie a vzhľadom na rozsah výzvy a rozmanitosť svetovej lodnej flotily je nepravdepodobné, že by pre priemysel existovalo jediné riešenie v krátkodobom alebo strednodobom horizonte,“ zamyslel sa Gordon.
