PRAHA. To najlepšie, čo môžeme robiť s traumami, je vysporiadať sa s nimi. Nie však cestou čiernobieleho videnia sveta a skĺzavania do často primitívnej nenávisti, ale snahou o objektívne poznanie faktov a emócií tých čias.
Pri spomienke na udalosti z 21. augusta 1968 to v pondelok povedal český prezident Petr Pavel.
"Chcel by som apelovať na všetkých, aby sme neskĺzavali k čiernobielemu videniu sveta. Aby sme sa snažili pochopiť, čo sa v tej dobe stalo, aké podmienky k tomu viedli a hlavne, aby sme také podmienky už znovu nikdy nevytvorili," zdôraznil prezident.
V čase invázie mal takmer sedem rokov
Aj jemu trvalo dlho, kým pochopil súvislosti roka 1968 a toho, prečo Československo napadli vojská Varšavskej zmluvy.
"Nežil som v prostredí, v ktorom by mi to bolo od začiatku jasné. K tomu, čo sa vtedy stalo a aké boli súvislosti, som dospel až po dlhom čase. Ale lepšie neskoro než nikdy," dodal.
V čase invázie mal takmer sedem rokov. Nerozumel, prečo Rusi, ktorí boli osloboditeľmi - ako mu to odmalička vštepovali - zrazu jeho krajinu napadli.
"To, že vám niekto pomôže získať späť slobodu ešte neznamená, že vám ju tiež chce ponechať. Alebo to tiež znamená, že má o slobode úplne iné predstavy než vy," pripustil Pavel.
Na Ukrajine sa podľa neho deje niečo podobné ako vtedy v Československu. Ukrajinci chcú len to, čo chceli občania Československa - teda ísť vlastnou cestou, myslí si Pavel.
"Rusko sa odvtedy nezmenilo, hoci sa už volá inak. Tým, ako robí zahraničnú politiku a vníma hodnoty, zostalo v rovnakých koľajach. A to by sme si mali pripomínať," zdôraznil.
Odkaz augusta 1968 nebol podľa Ódora nikdy tak aktuálny a živý ako teraz Čítajte Českí ústavní činitelia si uctili pamiatku obetí
Českí ústavní činitelia si pri tradičnom pietnom akte uctili pamiatku obetí okupácie v roku 1968. Spolu s prezidentom kvety pred budovu Českého rozhlasu položil aj premiér Petr Fiala, predsedovia oboch parlamentných komôr, pražský primátor či chargé d'affaires Slovenskej republiky Soňa Budayová.
Pražská jar sa zakladala na viere, že naše národy majú svoj osud vo svojich rukách a môžu sa rozhodnúť, akou cestou pôjdu. Bola to však od začiatku ilúzia, Moskva nikdy nechcela dopustiť skutočne reformy. Pokus v roku 1968 bol však užitočný a naučil nás, že sloboda je tu buď pre všetkých alebo pre nikoho, povedal český premiér Fiala.
"Slobodu budeme mať buď celú vrátane všetkých rizík, nepríjemností a skúšok, ktoré so sebou prináša alebo ju nebudeme mať vôbec. Aj to nám pripomína dnešné výročie," vyhlásil Fiala. Ten, kto nemá v úcte slobodu, bude podľa neho vždy v pokušení ju prekrúcať a obmedzovať. Ľudia by si ju mali vážiť, lebo jej trvanie nie je samozrejmé, myslí si Fiala.
Predseda Senátu Miloš Vystrčil vyhlásil, že český národ je slobodomyseľný a hrdý a nikdy sa nevzdáva. "21. augusta 1968 prišli tanky, nasledovali mŕtvi a ranení a s tým jasné pripomenutie a varovanie, že sme národom odsúdeným slúžiť a poslúchať. My sme sa však nevzdali, náš plamienok túžby po slobode nikdy nevyhasol," povedal šéf Senátu.
Predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová hovorila predovšetkým o obetiach a tiež o paralele medzi inváziou do Československa a aktuálnou vojnou Ruska proti Ukrajine.
"Zabúdať nemôžeme a nesmieme ani na obete trvajúcej ruskej agresie na Ukrajine. Najlepší spôsob, ako si uctiť pamiatku všetkých obetí tyranií minulých, je vytrvať v podpore bojovníkov proti tyraniám súčasným," dodala šéfka snemovne.
V noci na pondelok uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili hranice a začala sa okupácia Československej socialistickej republiky.
Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny.
