Keď sa Abbas al-Zalemi prechádza po svojich poliach, spomína na lepšie časy. Kedysi sa na ôsmich hektároch, ktoré zdedil po svojom otcovi, darilo jantárovej ryži, ktorá ich sfarbovala do sviežej zelenej farby. Teraz sú polia suché a neúrodné. Obývajú ich púštne rastliny, jediné dostatočne odolné na to, aby prežili.
„To, že ju nemôžem pestovať, je pre mňa stratou,“ povedal 50-ročný al-Zalemi. „Radšej sem ani nechodím, aby som unikol smútku.“
Ryžu amber, alebo jantárovú ryžu, si v Iraku cenili pre jej výraznú vôňu; v irackom dialekte sa slovo jantár používa na označenie akejkoľvek sladkej arómy.
Ryža je základom národnej stravy - konzumuje sa takmer pri každom jedle – a v meste Al-Mashkhab v provincii Nadžaf je pestovanie jantárovej ryže neoddeliteľnou súčasťou miestnej identity.
Klimatická zmena sa v Iraku prejavuje čoraz silnejšie a jantárová ryža je jej najnovšou obeťou. Poľnohospodári tu zápasia nielen so stratou príjmu, ale aj spôsobu života.
V článku sa dočítate:
- aké ťažké rozhodnutie prijalo ministerstvo poľnohospodárstva,
- čo jedia Iračania, keď nemajú jantárovú ryžu,
- o rozširujúcom sa čiernom trhu,
- ako plánuje vláda miestnym farmárom pomôcť.
Jedinečná odroda ryže
Irak, ktorý roky sužovalo sucho, teraz zažíva najhoršiu vlnu horúčav za posledné desaťročia. Prietoky vody v riekach Eufrat a Tigris sa blížia k rekordne nízkym hodnotám, čo vedie ku kríze s vodou na irackom vidieku, kde poľnohospodárske techniky nedržia krok s dobou.
Jantárová ryža (amber)
Názov tejto dlhozrnnej ryže je odvodený od jej charakteristickej vône, ktorá je podobná vôni jantárovej živice.
Používa sa v irackých jedlách, napríklad jahňacie qouzi, mansaf a plnená zelenina.
Pestovanie jantárovej ryže, ktoré zvyčajne trvá od konca júna do októbra, si vyžaduje, aby rastliny boli zaliate vodou celé leto. V roku 2021 iracké ministerstvo poľnohospodárstva prijalo „ťažké“ rozhodnutie zakázať väčšinu výsadby ryže v snahe šetriť vodou.
„Kvôli zníženému uvoľňovaniu vody zo susedných krajín a nedostatku dažďa sme museli znížiť plochy pestovania jantárovej ryže,“ povedal Hakim al-Khazraji, zástupca riaditeľa poľnohospodárskeho oddelenia v Nadžafe.
Odborníci tvrdia, že vinou vládnej politiky je sektor osobitne zraniteľný pri nedostatku vody. Hoci ministerstvá ponúkali dotované zariadenia na podporu nákladného prechodu na menej náročné zavlažovacie metódy, politicky prepojené poľnohospodárske konglomeráty často dostávali väčšiu podporu ako bežní poľnohospodári. Pod ich poľami chátra desaťročia stará zavlažovacia infraštruktúra.
Začínajú sa vojny o vodu? Môže byť príčinou, zbraňou aj terčom Čítajte Ryžové polia v provincii Nadžaf zaberajú viac ako 33 štvorcových kilometrov. V súčasnosti sa oficiálne obhospodarujú menej ako dve percentá pôdy, povedal al-Khazraji: „Cieľom nie je produkcia, ale zachovanie semien a ochrana tejto jedinečnej odrody ryže pred vyhynutím.“
Päťnásobok bežnej ceny
Al-Zalemi mal aspoň to šťastie, že si našiel prácu. Mnohí iní poľnohospodári, ako napríklad 53-ročný Rijád Abdulameer, sú bez práce.
„Kedysi sme mali veľmi dobrú ekonomickú sebestačnosť, nezaujímali nás politické zmeny ani rast kurzu dolára,“ povedal. „Jantárová ryža bola našou menou, ale teraz nedokážem pokryť ani každodenné výdavky na svoju domácnosť.“
Jeho najstarší syn mal podľa plánu farmu zdediť. Teraz pracuje v stavebníctve a odložili aj svoje plány na svadbu.
„Al-Mashkhab zažíva obdobie, aké ešte v histórii nezažilo,“ povedal Abdulameer. „Nemôžem to ani nazvať pomalou smrťou. Je to rýchla smrť a my nemáme žiadne alternatívne riešenia.“
Výskumník Muthanna al-Salami uviedol, že miera kriminality v oblasti stúpa, čo pripisuje rozsiahlej nezamestnanosti. „Mladí ľudia s nevyužitým potenciálom sa môžu obrátiť k iným činnostiam, ak nebudú k dispozícii ekonomické alternatívy,“ upozornil.
Donedávna tu bola jantárová ryža každodenne prítomná na každom stole a vyvážala sa do celého regiónu. Teraz sa miestni obyvatelia musia spoliehať na drahšie druhy dovážané z Indie a Iránu.
„Ceny ryže prudko vzrástli a dosiahli päťnásobok bežnej ceny,“ povedal 41-ročný Husajn Aqil, keď nakupoval na miestnom trhu. Viac ako cena ho však trápi strata charakteristickej potraviny regiónu. „Naše jedlá už nemajú rovnakú chuť a príťažlivosť,“ sťažoval sa.
Únava z čakania
Nápis na neďalekej továrni hrdo hlása „prvotriednu výrobu jantárovej ryže“. Továreň sa teraz používa na skladovanie ryže z dovozu.
Päťdesiatriročný Dakhil Bidaiwi zastavil obďaleč s dodávkou iránskej ryže. Sám bol kedysi farmárom, teraz pracuje ako vodič nákladného auta. „Predtým som bol ako kráľ, ktorý vyrába najlepšiu ryžu,“ povedal. „Teraz som ako otrok.“
Keďže jantárová ryža zmizla, vytvoril sa čierny trh. „Pýtať sa na ňu, je ako pýtať sa na drogy,“ povedal 20-ročný Husajn Ali, miestny obchodník. „Sú ľudia, ktorí ju tajne pestujú a tajne predávajú, ale len vo veľmi obmedzenom množstve.“
Keď reportéri denníka Washington Post obchádzali mesto, videli farmárov, ako kopú v oblasti, kde už nie je povolené pestovať ryžu.
„Okrem pestovania ryže nemáme v živote nič iné, v čom by sme boli dobrí,“ vysvetlil jeden starší muž, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity zo strachu pred úradmi.
Ďalší muž mával lopatou smerom k novinárom a hrozil im, aby odišli.
Al-Khazraji povedal, že nedávno schválený federálny rozpočet zahŕňa „kompenzácie pre poľnohospodárov, ktorí nemohli obrábať svoju pôdu“. V budúcom roku sa podľa neho v provincii začne experimentovať s mechanickým výsevom v snahe pestovať jantárovú ryžu s menším množstvom vody.
Al-Zalemi však pochybuje, že vláda splní svoje záväzky, a čakanie ho unavuje. „Budúci rok svoju pôdu osejem bez ohľadu na to, čo sa stane, nemôžem to nechať len tak,“ povedal a pozrel sa na svoje polia. „Moja duša je tu zakorenená.“
