Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Nancy Denecke najprv nevedela prísť na to, prečo ovce panikária. „Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, čo vychádza z lesa,“ povedala 37-ročná pastierka. Spomínala na rušný deň z minulého leta na severozápade Nemecka.
Svoje stádo pásla na poli lemovanom stromami, keď zbadala, ako sa naň vrhol vlk.„Aiiiee,“ vykríkla.
Počas toho, ako si útok nahrávala na telefón, sa vrhla smerom k huňatému, šmýkajúcemu sa tvorovi, ktorý sa zahryzol do jednej z oviec. „Chyťte ho!,“ zakričala na jedného zo svojich psov. Vystrašený vlk zmizol medzi stromami.
Vlci v Nemecku prakticky vyhynuli pred viac ako sto rokmi, ale teraz sa im tu opäť darí - čo je vo svete so znižujúcou sa biodiverzitou vzácny úspech. Jedným z faktorov bolo zjednotenie krajiny, po ktorom sa ochrana vlkov z bývalého západného Nemecka rozšírila aj na bývalé východné Nemecko.
Za posledné desaťročie sa ich počet zvýšil viac ako šesťnásobne a v súčasnosti v Nemecku žije až 161 svoriek, čo predstavuje približne 1300 vlkov.
Ich opätovný nárast však sprevádzajú útoky na hospodárske zvieratá a vyhrotená diskusia.
Šírenie vlkov z Nemecka do Belgicka, Holandska a ďalších krajín sa stalo témou na najvyšších úrovniach Európskej únie. Minulý rok na jeseň sa osobne dotklo aj predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, keď vlk zabil jej poníka pred domom v severozápadnom Nemecku. Neskôr napísala, že výkonný orgán EÚ uznáva, „že návrat vlka a jeho rastúci počet vedú ku konfliktu“.
V článku sa dočítate:
- o stretoch medzi aktivistami a poľovníkmi,
- kedy v Nemecku vlky vyhynuli,
- koľko vlčích útokov sa tento rok stalo v Nemecku,
- o vlkovi GW950m,
- aké kompenzácie poskytuje Nemecko farmárom,
- o tom, ktoré opatrenia na vlčie útoky fungujú.
Vlčí návrat
Na miestnej úrovni sa v konflikte stretávajú poľnohospodári a ochrancovia prírody. Ľudia na oboch stranách boli obvinení, že berú veci do vlastných rúk. Poľovnícke prístrešky boli vypálené a vlci boli nezákonne zastrelení a rozštvrtení.
V Dolnom Sasku ľudia, ktorí si minulý mesiac užívali prechádzku popri kanáli, narazili na plávajúce modré vrece na odpadky, v ktorom bol kadáver zastreleného vlka. Jeho hlava a chvost sa na druhý deň objavili v druhom vreci. V apríli sa zase pred tamojším úradom ochrany prírody našla odrezaná hlava vlka.
„Dostávame sa do bodu varu,“ povedal Gerd Jahnke, majiteľ oviec, ktoré Denecke pasie na Lüneburských vresoviskách, asi 50 kilometrov južne od Hamburgu. „Obe strany pritvrdzujú.“
Na farme, ktorú vedie s manželkou Renatou a ich 33-ročnou dcérou, chová Jahnke 1600 oviec. Do skromného farmárskeho domu sa nasťahoval ešte v 90. rokoch minulého storočia.
„V tom čase bolo nepredstaviteľné, že by tu mohli byť vlci,“ povedal, keď v zelených farmárskych montérkach pil kávu na verande a pri nohách sa mu hrali mačiatka.
Predpokladalo sa, že posledná vlčia svorka v Nemecku vyhynula okolo roku 1850 - vylovili ich. Pre celé generácie detí sa skúsenosti s vlkmi obmedzovali na „zlé“ zvieratá z rozprávok alebo na vypchaté vlky na výstavách.
Zjednotenie Nemecka v roku 1990 bolo pre vlkov priaznivým momentom. Vo východnom Nemecku bol lov vlkov legálny a bežne sa strieľali, ak prekročili nemecko-poľské hranice. Po zjednotení sa však ochrana vlka zo západného bloku začala vzťahovať na celý štát.
V roku 2000 sa v Nemecku narodili prvé voľne žijúce vlky po 150 rokoch. Ochranári tento úspech oslavovali. „Je to úspešný príbeh,“ povedala Marie Neuwald, poradkyňa pre vlkov v nemeckej Únii pre ochranu prírody a biodiverzity. „Mnohí ľudia by nečakali, že druh ako vlk si nájde priestor na život v krajine, akou je Nemecko.“
Schopnosť vlkov prekonávať obrovské vzdialenosti, aby našli vhodné prostredie, znamená, že nepotrebovali veľkú pomoc pri ochrane, povedala. Výzvou bolo vymyslieť, ako môžu žiť s ľuďmi, ktorí ich kedysi vyhnali.
Človek a vlk sa znovu stretávajú
Nemecko nemá rozsiahle národné parky, ktoré by podporili nasadenie vlka, povedala Steffi Lemke, nemecká ministerka životného prostredia.
Nemecko je síce menšie ako americký štát Montana, kde boli vlky v polovici 90. rokov minulého storočia znovu nasadené do Yellowstonského národného parku a kde sa lovia na základe kvót, ale má 80-krát viac ľudí na podobný počet vlkov.
„Nemecko je veľmi, veľmi husto osídlené a máme veľmi málo veľkých, súvislých prírodných oblastí,“ povedala Lemkeová. „Preto bolo ťažké zvládnuť [situáciu] medzi tými, ktorí hovoria, že v rámci ochrany prírody je veľmi veľký úspech mať tohto dravca opäť medzi nami, a tými, ktorí hovoria, že musíme chrániť stáda na pasienkoch.“
Jahnkeho farma zažila prvý útok vlka v roku 2013. V snehu našiel štyri mŕtve jahňatá. Odvtedy prišiel celkovo o 192 oviec.
S nárastom populácie vlkov sa útoky stávajú častejšími. V Dolnom Sasku ich bolo v tomto roku 216, zabitých pri nich bolo 601 zvierat, v porovnaní so 174 útokmi za rovnaké sedemmesačné obdobie minulého roka.
V celom Nemecku vlci v roku 2022 zabili 4366 hospodárskych zvierat vrátane 30 koní a štyroch lám. To znamenalo 30-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.
„Je to emotívne,“ povedal Jahnke. „Človek z toho naozaj zošalie.“
Výbušná téma
Ochrana vlkov je zakotvená v právnych predpisoch EÚ, hoci minulý rok Európsky parlament prijal nezáväznú rezolúciu, v ktorej vyzval na zníženie úrovne ochrany. Európska komisia, ktorá by na takúto zmenu dohliadala, vykonáva analýzu.
Členské štáty EÚ sa v tejto otázke rozdelili na dva tábory, pričom ministri životného prostredia z tucta krajín vrátane Nemecka sa vyslovili proti oslabeniu ochrany, zatiaľ čo Rakúsko, Fínsko, Švédsko a Nórsko testovali existujúce ochranné opatrenia tým, že nedávno povolili odstrel vlkov.
Nemecko zatiaľ povoľuje zastrelenie vlka len vtedy, ak je považovaný za mimoriadne nebezpečného pre hospodárske zvieratá. Po každom útoku sa z mŕtveho zvieraťa odoberie výter DNA, aby sa zistilo, ktorý vlk bol za to zodpovedný. Ak sa zistí, že vlk preskočil elektrické ohradníky alebo sa dvakrát dostal cez ochranné psy, môže sa udeliť osobitné povolenie na odstrel.
Azda najznámejším vlkom, na ktorého bol vydaný príkaz na odstrel, bol vlk GW950m, zodpovedný za tucet útokov vrátane toho, pri ktorom zahynul von der Leyenovej poník Dolly. Predpokladá sa, že tento vlk sa doteraz vyhýbal lovcom.
„Nie je možné zamerať sa na konkrétneho vlka,“ povedala 53-ročná Marion Klopp, nemecká poľovníčka, ktorej dom zdobia vankúše z líščej kožušiny, jelenie parohy a vypchaté vtáky a ktorá chce, aby sa zaviedli kvóty na lov vlkov.
„V tejto situácii prehrávajú majitelia zvierat a kozy a ovce,“ povedala a vytiahla zalaminovaný zväzok s fotografiami hospodárskych zvierat napadnutých vlkmi.
Prípadu sa ujali konzervatívni politici. „Vlk sem nepatrí,“ povedal na jar tohto roka bavorský premiér Markus Söder a vyzval na odstrel vlkov v Alpách.
Táto téma sa stala aktuálnou aj pre krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko, ktorej podpora sa v prieskumoch verejnej mienky pred kľúčovými voľbami vo východnom Nemecku na budúci rok prudko zvyšuje.
Christian Meyer, minister životného prostredia za stranu Zelených v Dolnom Sasku, povedal, že sa mu vyhrážali smrťou.
Táto otázka sa stáva „výbušnou“, povedala Lemkeová.
Medzi zástancami vlkov sa niektorí obávajú, že zmena je len otázkou času. „Po politickej stránke ide všetko smerom: ‚Chceme zabíjať, chceme zabíjať,‘“ povedal Christian Berge, aktivista, ktorý na svojom dvore chová tucet vlkov a miešancov vlčiakov. Dúfa, že súdy zastavia akékoľvek zmeny, ktoré nie sú v súlade s európskym právom.
Zároveň obvinil tábor bojujúci proti vlkom z toho, že zavádza. „Poľovníci a farmári vždy preháňajú, pretože chcú vystrašiť ľudí,“ povedal, keď na svojom prahu kŕmil štvormesačný vrh vlčích šteniat pečeňovou klobásou.
Hľadanie súznenia
Ochrancovia prírody tvrdia, že existujú spôsoby, ako môžu človek a zviera žiť vedľa seba. Jeden z nich sa priblížil, aby zaštekal na návštevníkov, ktorí sa blížili k Jahnkeho stádu.
Farmár má dvadsať bielych pyrenejských psov, ktoré nie sú chované na pasenie, ale na ochranu. Psy sú vychovávané spolu so stádom, takže sa k ovciam správajú ako k rodine. Akoby na dôkaz jeden z nich nežne tlamou drgol čiernu ovcu a potom sa prevrátil na chrbát.
Jahnkeho ovce sú navyše ohradené elektrickým plotom a pri sledovaní príznakov vlkov pomáha kamera s uzavretým televíznym okruhom. Psy a oplotenie financuje vláda, ich údržbu však nie.
Napriek tomu, že je rozsiahle oplotenie nepopulárne v nemeckej kultúre vášnivých turistov, ktorí vyhľadávajú pobyt v prírode, a vyplácanie kompenzácií za uhynuté zvieratá by mohlo byť lacnejšie ako vyše 18 miliónov eur, ktoré Nemecko v minulom roku minulo na psov a oplotenie, vládne údaje naznačujú, že opatrenia pomáhajú. Až v troch štvrtinách útokov na ovce a kozy v minulom roku bola zavedená malá alebo žiadna ochrana.
Karl-Gustav Laser, ktorý farmárči vo voľnom čase, uviedol, že nechal malú ohradu s ovcami bez dozoru po odčervení, ktoré si vyžiadalo ich oddelenie od hlavného stáda. Podľa jeho slov vedel, že mal postaviť elektrický ohradník, ale riskoval. Päť z nich zahynulo.
„Nemôžem viniť vlka,“ povedal. „Konal podľa svojej povahy.“
Vláda dúfa, že prijatie ochranných opatrení pomôže v spoločnosti s prijatím návratu vlkov.
Vhodnejšie kompenzácie
Jahnke vytiahol telefón, aby ukázal video, na ktorom sa vlci jednej noci stretli s jeho veľkými pyrenejskými psami. Štekajúci pes vlka odplašil. Štyri ďalšie páry žiariacich očí si udržiavali odstup.
Jahnke povedal, že trvalo roky, kým sa podarilo nájsť vzorec, ktorý funguje, a to prispôsobením výšky plota, plemien psov a spôsobu, akým zvieratá žijú so stádom. Podľa neho pomohlo aj to, že jeden „problémový vlk“ bol zastrelený a ďalší zmizol.
Niektorí poľnohospodári sa sťažujú, že im zostáva bremeno a finančné výdavky spojené s údržbou oplotenia a kŕmením psov. Okrem iného, zatiaľ čo na ochranu oviec sú k dispozícii štátne peniaze, na hovädzí dobytok a kone sa nevzťahujú.
Ralf Hentschel, aktivista z organizácie Priatelia divokých vlkov, uviedol, že tento problém by sa mohol vyriešiť, keby poľnohospodári dostali lepšie kompenzácie. Jeho skupina pomáha farmárom stavať ploty a platiť za psov.
„Je to práca navyše a nikto nechce pracovať zadarmo,“ povedal.
Nemecko má zdroje na to, aby vypracovalo riešenie, povedala Lemkeová. „Musíme tiež akceptovať a rešpektovať prírodu a nezabrať si celý globálny biotop sami. Tak by sme boli veľmi, veľmi osamelí.“
Autor: Loveday Morris, Kate Brady
