KÁBUL, BRATISLAVA. Sakina musela svoj salón presunúť z hlavnej ulice do slabo osvetlenej miestnosti so zatiahnutými závesmi. V šere farbami hýria len jej kozmetické palety či ceruzky na pery.
Tvrdí, že práve ženy ako ona sa stávajú nástrojom vyjednávania, ktorým sa v zahraničí zaštiťuje militantné hnutie Taliban. Naznačuje, že ak sa hnutie dočká medzinárodného uznania a zrejme aj pomoci, mohlo by sa aj pre ňu niečo zmeniť.
Sakina svoj salón musela zatvoriť pár týždňov po tom, keď pred dvoma rokmi džihádisti bez boja obsadili Kábul a po dvadsiatich rokoch sa vrátili k moci nad Afganistanom. Rovnako dopadli všetky takéto prevádzky, čo bolo len jedno z opatrení, ktorým nová vláda obmedzila práva žien a dievčat.
Znovu prišli o možnosť chodiť do škôl, do práce alebo sa slobodne pohybovať. Ich stratenú slobodu pripomínajú salóny krásy fungujúce v utajení.
„Taliban tlačí na ženy, pretože chcú prinútiť medzinárodnú komunitu, aby uznala ich vládu,“ hovorí Sakina pre BBC.
Sama však nevie, ako to dopadne. Lídri vládnuceho hnutia aktivistom aj politikom zo zahraničia odkazujú, že k právam žien sa stavajú v súlade s islamskou vierou a je to vnútorná záležitosť krajiny, do ktorej nemá nikto zvonku právo hovoriť.
„Ak svet uzná vládu Talibanu, ten môže zmierniť obmedzenia voči ženám, na druhej strane, môže aj zaviesť ďalšie,“ hovorí Sakina.
„Jediné, čo môžem s istotou povedať, je, že trpíme. Ľudia, ktorí tu s nami nie sú, tomu možno nerozumejú, ale je to naozaj bolestivé.“
V článku sa tiež dočítate:
- prečo sa hovorí o rodovom apartheide,
- s akými ešte horšími teroristami Taliban bojuje,
- v čom by mal Západ s Talibanom spolupracovať,
- čo robia celoživotní bojovníci, ktorí prišli o vojnu,
- akú šancu v Afganistane vycítilo Rusko.
Zločin proti ľudskosti
Práva žien sú naozaj jedným z najčastejšie skloňovaných argumentov, prečo by západné štáty nemali s Talibanom rokovať a už vôbec by nemali uznávať jeho moc. V krajine nefunguje demokracia, potláčané sú práva menšín, no kritika za porušovanie práv žien je najvypuklejšia.
„Ženy a dievčatá v Afganistane zažívajú diskrimináciu, ktorá naberá rozmery rodového prenasledovania, čo je zločin proti ľudskosti a dá sa označiť za rodový apartheid,“ uviedli v spoločnom vyhlásení špeciálny spravodajca Rady OSN pre ľudské práva Richard Bennet a Dorothy Estrada-Tancková, ktorá sa v organizácii zaoberá diskrimináciou žien.
Dramatický útek režisérky Sahraa Karimi z Afganistanu: Taliban neznáša vzdelané ženy Čítajte Apartheid je pojem z Juhoafrickej republiky, kde v druhej polovici minulého storočia biela menšina segregovala černochov. V Afganistane z verejného života zas muži vytláčajú ženy.
„Aj keď kritika za porušovanie práv žien a dievčat sa objavuje v rôznych krajinách, nikde na svete neboli tieto útoky také rozsiahle, systematické a komplexné ako v Afganistane,“ uviedla Estrada-Tancková.
Zle sa však nemajú len ženy.
