KYJEV, BRATISLAVA. Jeden z argumentov, ktorým Rusko obhajuje inváziu na Ukrajinu, bolo aj možné „riziko rozšírenia NATO“. Napriek tomu, že Západ mal o členstve Ukrajiny v NATO dlhodobo pochybnosti a Ukrajina mala pred februárom 2022 len malú šancu na členstvo v Aliancii, Rusko začalo s inváziou.
Podobné slová adresovalo Rusko aj Fínsku a Švédsku, keď požiadali o členstvo v NATO. Ich členstvo bude mať „vážne vojenské a politické dôsledky“ a bude si vyžadovať „odvetné opatrenia“, tvrdil Kremeľ.
Napriek tomu sa po vstupe Fínska deje opak – ruské vojská sa z hraníc NATO takmer úplne stiahli a sústreďujú sa na Ukrajinu. Aj to dokazuje, že hrozba rozšírenia Aliancie je pre Rusko len nástrojom propagandy.
Rusku sa napriek tomu zatiaľ nedarí na Ukrajine dosiahnuť nové ciele, v oslobodzovaní okupovaných území však zaostáva aj Ukrajina. Pozrite si prehľad kľúčového diania na Ukrajine a v Rusku z posledného týždňa.
- Banka zachraňuje rubeľ
- Zvádzajú boj o ostrovy
- Bulhari mali falošné pasy, vinia ich zo špionáže
- Fínske hranice sú prázdne
- Rakety zasiahli aj západ
- Krymské mosty sú vojenské ciele
- Milióny Ukrajincov sa vrátili domov
Banka zachraňuje rubeľ
V pondelok sa ruský rubeľ prepadol na 17-mesačné minimum a prekročil psychologickú hranicu sto rubľov za dolár. Ruská mena klesá v reakcii na západné sankcie aj klesajúce príjmy z exportu. S výnimkou prvých týždňov po začiatku invázie ide o najhorší kurz ruskej meny oproti doláru za posledných minimálne dvadsať rokov.
Pre pád rubľa bola Ruská centrálna banka na mimoriadnom zasadnutí nútená zvýšiť úrokovú sadzbu z 8,5 percenta na 12 percent, čo menu opätovne posilnilo. Kremeľ centrálnu banku kritizuje za doterajšiu menovú politiku a ekonomický poradca prezidenta Putina Maxim Ovečkin banku vyzval, aby situáciu riešila.
