LONDÝN. Výskumníci z Centre national de la recherche scientifique (CNRS) vo Francúzsku na základe experimentov hodnotili, ako krokodíly reagujú na detský plač a zvuky mláďat ďalších primátov.
"Akustické prvky, na ktoré reagovali krokodíly, budú pravdepodobne spoľahlivejšie markery úzkosti ako tie, ktoré používajú ľudia," uviedli vedci v štúdii.
Úzkosť mláďat
Napriek veľmi vzdialenej evolučnej príbuznosti s primátmi krokodíly spoľahlivejšie rozlišovali stupeň úzkosti mláďat primátov ako samotní ľudia. To im umožňuje rýchlo reagovať, aby ich ulovili. Štúdia bola publikovaná v časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences.
Reakciu krokodílov merali v CrocoParc v Agadire v Maroku, kde vo vonkajšom prostredí žije asi 300 nílskych krokodílov. Prehrávali im plače z výskumnej databázy, pričom každý vyjadroval inú úroveň úzkosti a detí a mláďatá šimpanzov sa rôznou naliehavosťou dožadovali pozornosti matky.
Vedci v plači identifikovali 18 rôznych premenných vrátane výšky tónu, počtu a dĺžky slabík, chaotických a harmonických zvukov.
Krokodíly reagovali v porovnaní s ľuďmi na iné zvukové kritériá. Viac ich priťahovali zvuky dojčiat, ktoré pôsobili chaotickejšie s "intenzívnejšou energiou vo vysokých frekvenciách spektra".
Plazy zle vnímajú vysoké frekvencie
Experimenty naznačili, že krokodíly nerozlišovali zvuky od šimpanzov alebo človeka. Skôr venujú pozornosť vlastnostiam zvuku, ktoré naznačujú úzkosť.
"Ľudia priraďujú úroveň úzkosti primárne z tónu plaču. Čím vyššia je jeho výška, tým viac posudzujú plač ako vyjadrenie veľkého utrpenia," vysvetlili vedci.
Plazy zle vnímajú vysoké frekvencie a to môže vysvetľovať, prečo plač mláďat vyvoláva ich silnejšie a rýchlejšie predátorské reakcie. Výskumníci uviedli, že sa zdajú byť obzvlášť dobre prispôsobené na odhadovanie stupňa úzkosti bez ohľadu na druh.
