ZÁHREB. Generálna prokuratúra Bosny a Hercegoviny v piatok vzniesla obvinenie voči prezidentovi Republiky srbskej Miloradovi Dodikovi za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu.
V kauze figuruje aj Miloš Lukič, ktorý je riaditeľom Úradného vestníka Republiky srbskej. Lukič je obvinený v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí orgánov Banja Luky, ktoré Sarajevo vníma ako kontroverzné.
Podľa bosnianskeho práva môže byť nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu potrestané odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
USA sankcionovali bosnianskosrbských činiteľov za podporu sporného zákona Čítajte Kauza sa týka zákona, ktorý parlament Republiky srbskej prijal 27. júna a na ktorého základe je možné na území Republiky srbskej zablokovať vykonanie rozhodnutí Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny v Sarajeve.
Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt vyhlásil 1. júla tento zákon za neplatný a zaviedol aj zmeny v trestnom zákonníku Bosny a Hercegoviny, ktorými dosiahol, že nerešpektovanie rozhodnutí jeho úradu bude trestné a hrozí za to trest odňatia slobody až na päť rokov.
Súčasťou Schmidtových zmien je aj ustanovenie, že odsúdený v prípade uznania viny stráca právo vykonávať funkciu v ktoromkoľvek orgáne zákonodarnej, výkonnej, súdnej alebo správnej iného orgánu financovaného z štátneho rozpočtu.
Dodik však tieto Schmidtove rozhodnutia ignoroval a 7. júla podpísal výnos, ktorým kontroverzný zákon nadobudol účinnosť. Lukič toto Dodikovo rozhodnutie uverejnil vo vládnom vestníku.
Teraz obaja čelia trestnému stíhaniu - ak súd Bosny a Hercegoviny potvrdí obžalobu. Verdikt o vine by znamenal koniec Dodikovej politickej kariéry.
Spojené štáty v reakcii na hlasovanie parlamentu RS začiatkom augusta uvalili sankcie na štyroch bosnianskosrbských predstaviteľov, a to za ich úlohu pri podpore prijatia spomínaného zákona, ktorý de facto podkopáva prelomovú Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995.
Dodik je už roky pod sankciami Západu a otvorene neuznáva vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Schmidta, ktorého vymenovanie do OSN neodobrili Rusko ani Čína.
Bosna a Hercegovina so svojimi troma hlavnými etnickými skupinami – Bosniakmi (Moslimami), Srbmi a Chorvátmi – je riadená zložitou administratívou, na čele ktorej stojí trojčlenné predsedníctvo.
V súlade s Daytonskou dohodou, ktorou sa podarilo ukončiť vojnový konflikt v 90. rokoch, sa Bosna a Hercegovina rozdelila na dva autonómne subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú - a okres Brčko, spravovaný oboma týmito subjektmi.
