RÍM. Vo veku 51 rokov zomrela talianska spisovateľka, dramatička, novinárka a bojovníčka za občianske práva Michela Murgiová.
Murgiová, ktorá sa narodila v Cabras na Sardínii a bola známa svojimi kampaňami za práva LGBTQ+ ľudí i eutanáziu, pred niekoľkými mesiacmi verejne prezradila, že jej diagnostikovali rakovinu obličiek v štvrtom štádiu.
Bella ciao
Podľa článku v denníku The Guardian sa táto oceňovaná spisovateľka a intelektuálka rozhodla otvorene hovoriť o svojej chorobe, pokračovať v písaní článkov a vystupovaní vo verejných diskusiách.
V júli ešte oznámila, že sa - v spoločnosti blízkych priateľov, ktorých nazývala svojou queer rodinou - vydala za talianskeho herca a režiséra Lorenza Terenziho.
Na správu o jej smrti hneď vo štvrtok reagovali desiatky spisovateľov, politikov, umelcov a intelektuálov.
Medzi nimi bol aj člen stredoľavej Demokratickej strany (PD) Alessandro Zan, ktorý - sám gay - vypracoval zákon na kriminalizáciu homofóbie. Vatikán a krajne pravicové strany boli proti jeho prijatiu.
Národné združenie talianskych partizánov (ANPI) sa so spisovateľkou, známou svojím antifašizmom, rozlúčilo na platforme Twitter známym popevkom: "Bella, ciao" zo známej talianskej antifašistickej piesne.
V roku 2022 Murgiová napísala esej pod názvom God Save the Queer, v ktorej sa zamýšľala nad možnosťou byť súčasne feministkou a kresťankou. V roku 2018 Murgiová zverejnila satirický manuál s názvom Ako sa stať fašistom, v ktorom sa snažila vysvetliť vzostup pravicového extrémizmu.
Kritizovala premiérku
Po jej skone sústrasť jej pozostalým vyjadrila aj talianska krajne pravicová premiérka Giorgia Meloniová, pričom v príspevku na sociálnych sieťach o Murgiovej napísala: "Bola to žena, ktorá bojovala za svoje idey, a hoci boli odlišné od mojich, veľmi to oceňujem."
Murgiová, ktorá v roku 2010 získala literárnu cenu Premio Campiello, pritom označila súčasnú taliansku vládu za "fašistickú" a vyhlásila: "Dúfam, že zomriem, keď Meloniová už nebude premiérkou".
Murgiová bola dramatička, esejistka a publicistka. Literárne debutovala v roku 2006 románom Il Mondo Deve Sapere (Svet musí vedieť) - satirou o vykorisťovaní v telemarketingovom call centre. Román poslúžila ako predloha pre rovnomennú divadelnú hru, adaptovanú neskôr ako film Tutta la vita davanti z roku 2008.
Jej najznámejšia kniha Accabadora (2009 ) o eutanázii a adopcii jej priniesla mnoho ocenení a vyšla aj v slovenskom preklade, podobne ako i román Stretnutie.
