WASHINGTON, BRATISLAVA. Príslušníkom amerického námorníctva sa do toho vraj veľmi nechcelo, ale rozkaz odmietnuť nemohli.
Počas druhej svetovej vojny musia hliadkovať aj na súkromných obchodných lodiach, ktoré sa stávali terčom nepriateľských útokov podobne často ako vyzbrojené bojové plavidlá.
Nacisti napriek tomu potopili stovky takýchto plavidiel, pričom zomrelo dvetisíc amerických námorníkov. To bolo nasposledy, čo Američania umiestnili svoje ozbrojené sily na súkromné obchodné lode.
Najviac sa k tomu priblížili počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch minulého storočia, keď vojenské lode sprevádzali kuvajtské ropné tankery. Úspech bol len čiastočný, Iránci totiž naďalej mohli spôsobovať škody podmorskými mínami.
V článku sa tiež dočítate:
- Prečo je Hormuzský prieliv taký dôležitý.
- Ako svoje kroky obhajujú Spojené štáty a Irán.
- Prečo Američania nevedia predať iránsku ropu.
- Ako Trump zhoršil vzťahy s Iránom a Biden sa jeho politiky drží.
- Ako sa môžu Američania nechtiac ocitnúť v iránskych vodách.
- Prečo nemusí ísť Američanom len o plavbu prielivom.
- Prečo je dôležité vedieť, kto bude lodiam veliť.
Čoskoro to môžu skúsiť znovu. Američania posielajú ozbrojené sily na komerčné lode, no operácia sa bude viac podobať tej z čias druhej svetovej vojny.
Významná eskalácia
Americký prezident Joe Biden totiž vyslal do Perzského zálivu tritisíc príslušníkov námornej pechoty, aby bránili komerčné plavidlá pred iránskym námorníctvom, aj keď ešte nie je jasné, na ktorých plavidlách a v akých počtoch budú nasadení.
„Američania neumiestňovali príslušníkov svojej námornej pechoty na komerčné plavidlá od svetových vojen a vtedy prebiehala vojna. Preto sa o tomto kroku hovorí ako o významnom stupňovaní situácie,“ povedal pre reláciu Democracy Now Trita Parsi, výkonný viceprezident Quincyho inštitútu pre zodpovedné štátnictvo.
„Je naozaj zvláštne, prečo sme ochotní riskovať, že by sa Spojené štáty mohli zapliesť do vojny, aby sme dosiahli veci, ktoré majú taký malý význam pre mier a stabilitu či pre americké záujmy v tejto oblasti.“
Americké námorníctvo spočítalo v posledných dvoch rokoch dvadsať prípadov, keď iránske Revolučné gardy obťažovali komerčné lode, v niektorých prípadoch na nich zaútočili, alebo ich zadržali.

Americké námorníctvo preto Irán označilo za „jasnú hrozbu pre bezpečnosť námorných trás a globálnu ekonomiku“.
Pri brehoch Iránu sa totiž nachádza Hormuzský prieliv, ktorým lode vychádzajú z Perzského zálivu do Arabského mora. Ide o jednu z kľúčových svetových tepien, ktorou prechádza asi pätina všetkej vyťaženej ropy.
Teherán svoju účasť na útokoch na lode väčšinou nepopiera, no svoje správanie zdôvodňuje „bojom proti pašovaniu ropy“, alebo tým, že koná na základe súdneho príkazu.
Američania už v júli presunuli do oblasti bojové lietadlé F-35, F-16 a A-10 spolu s torpédoborcami. Plánujú vraj s nimi hliadkovať v prielive.