Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Slnko je ešte len za strechami budov, ale medzi stovkami uchádzačov o prácu už cítiť nepokoj. Ohrozuje ich spomalenie čínskej ekonomiky spôsobené pandémiou koronavírusu.
Keď neskôr na obchodnej ulici v Majuqiao na okraji Pekingu zastaví pri obrubníku minivan, vrhnú sa naň desiatky ľudí. „Čo je to za kšeft?!“ Kričia na vodiča vnútri a tlačia sa dopredu v nádeji, že dostanú prácu a výplatu a uniknú letnému slnku.
Výberové konanie pripomína skôr hádku než pracovný pohovor. Dav a vodič sa chvíľu prekrikujú, až kým do vozidla nenastúpi hŕstka mladších mužov. Vodič v rýchlosti zabráni odmietnutým, aby sa k nim pridali, zabuchne dvere a dupne na plyn.
Táto scéna, ktorá sa každé ráno na križovatke opakuje, svedčí o bezútešných vyhliadkach na prácu v druhej najväčšej ekonomike sveta.
Čína má väčšie problémy dostať sa z prísnej trojročnej politiky „nulového koronavírusu“ a s ním spojených lockdownov, ako sa očakávalo, a najnovšie údaje ukazujú, že rast ekonomiky zostáva pomalý.
V článku sa dočítate:
- o nedostatku práce v Číne,
- o robotníkoch, ktorí si hľadajú prácu každý deň,
- čo je systém práce 996 a prečo čoraz viac mladých Číňanov odmieta,
- kto sú „deti na plný úväzok“.
Nezamestnanosť rastie medzi mladými
Trh s nehnuteľnosťami a ním generované stavebné práce pokrývajú asi štvrtinu hospodárskeho rastu, teraz však klesajú; spotreba je slabá, domácnosti sú opatrné pri veľkých nákupoch; a zadlžené miestne samosprávy sú na hranici platobnej neschopnosti.
Výsledkom je veľký nárast nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi. Miera nezamestnanosti 16-ročných až 24-ročných dosiahla minulý mesiac rekordných 21 percent, hoci jeden z ekonómov sa domnieva, že skutočné číslo sa môže blížiť polovici.
Rozšírené obavy o získanie práce a zárobku – či už ide o robotníka, ktorý hľadá krátkodobú prácu na stavbe v meste ďaleko od domova, alebo čerstvého absolventa univerzity, ktorý hľadá prácu v IT spoločnosti – znepokojujú Komunistickú stranu Číny a jej mocného vodcu Si Ťin-pchinga.
Vedenie dlho ospravedlňovalo svoju autokratickú vládu prísľubom lepšej hospodárskej budúcnosti. Si však zašiel ešte ďalej s ambicióznymi sľubmi, že bude bojovať proti nerovnosti a zabezpečí „spoločnú prosperitu“ celej čínskej spoločnosti. Staré motory rýchleho hospodárskeho vzostupu Číny – stavebný boom a masová urbanizácia - sú však v útlme, čo znamená menej pracovných miest vo všetkých oblastiach.
„Keď si podnikatelia nie sú istí ekonomickými vyhliadkami, spoločnosti nie sú ochotné zvyšovať zamestnanosť,“ povedal Zhang Jun, dekan ekonomickej fakulty Fudanskej univerzity v Šanghaji. „Vinou epidemického šoku sa príjmy mnohých ľudí nezvýšili alebo sa dokonca mohli znížiť a mnohé rodiny sa stali opatrnejšími,“ povedal.
Bez možnosti výberu
Slabé ekonomické štatistiky sú citeľné na uliciach Majuqiao, jedného z mála miest v čínskom hlavnom meste, kde môžu robotníci dúfať, že si nájdu prácu na deň. Ich sny o dobrom zárobku vo veľkomeste sa rozplývajú. Na klesajúce mzdy a menej pracovných miest sa sťažujú takmer všetci. Mnohí uvažujú o odchode.
Štyridsaťsedemročný Zhong Hui bol jedným z tých, čo zostali bez práce po rannej skrumáži. Potuloval sa po okolí pre prípad, že by sa niečo objavilo, a jeho oholená hlava bola čoraz červenšia.
Pochádza z Vnútorného Mongolska (autonómna oblasť Čínskej ľudovej republiky – pozn. red.) a do Pekingu prichádza už roky, ale je preňho stále ťažšie nájsť si prácu. Hovorí, že často akceptuje nižšie mzdy, ako by zarobil pred piatimi rokmi.
Muž nesie kufor cez trh. Mnohí sú tu prisťahovalci z vidieckych oblastí, no nie sú jediní, ktorých trápi práca v Číne. Problémy má aj veľa čerstvých absolventov vysokých škôl. (zdroj: Andrea Verdelli — The Washington Post)Čoskoro mu vyprší zmluva na prenájom malej izby bez okien a on nie je rozhodnutý, či zostane, alebo skúsi iné mesto. Stále počíta s tým, že bude robiť skôr jednodňové práce, než by sa snažil nájsť dlhodobé zamestnanie, pretože na to zvyčajne treba ísť cez agentov, a tí ľudí často podvedú alebo si zoberú veľký podiel.
Inú možnosť však veľmi nevidí. „Hovoríme, že (ako nádenní robotníci) máme viac slobody, no v skutočnosti nemáme na výber,“ povedal.
Zhong patrí k prvým generáciám vnútorných migrujúcich pracovníkov, ktorí v 90. rokoch opustili svoje domovy vo vidieckych regiónoch, aby postavili výškové budovy, ktoré teraz zdobia mestá ako Peking, Šanghaj a Chang-čou.
Problém v každej vekovej kategórii
Hoci mzdy manuálnych robotníkov narástli, nedržali krok s infláciou a títo pracovníci teraz čelia bezútešnej budúcnosti, uvádza sa vo výskume, ktorý sa nedávno rozšíril, ale bol rýchlo cenzurovaný.
Mnohí migrujúci pracovníci očakávajú, že budú pracovať kým budú vládať, pretože im chýbajú úspory, dôchodky alebo sociálna podpora, aby mohli skončiť, zistila v rozsiahlom prieskume Qiu Fengxian, sociologička z Anhui Normal University.
V minulom roku bolo v Číne 86 miliónov migrujúcich pracovníkov starších ako 50 rokov. Nová politika zakazuje osobám starším ako 55 rokov pracovať na stavbách.
Quiovej výskum odhaľuje, že sa pracovníci často pýtajú samých seba: Kam pôjdem, keď budem starý? Na koho sa môžem spoľahnúť, keď ochoriem? Keď už nebudem môcť pracovať, čo ma čaká v budúcnosti?
Problémy však nemajú len starší ľudia a manuálne pracujúci.
Na opačnom konci trhu práce sú čerství absolventi univerzít. Rekordných 11,6 milióna ľudí toto leto skončilo vysokú školu a začalo si hľadať prácu. Zisťujú, že je to ťažké, pretože je príliš veľa uchádzačov na ešte menej pracovných miest ako zvyčajne.
Niektorí majú šťastie a získajú vysoko konkurenčné miesta v najlepších priemyselných odvetviach alebo relatívne isté miesta v štátnej správe, iní berú všetko, čo sa dá.
Mnohí z nich sa však rozhodujú z týchto zúrivých konkurenčných bojov vystúpiť. Prečo pracovať v práci „996“ – od deviatej hodiny ráno do deviatej hodiny večer, šesť dní v týždni – za málo peňazí, keď sa môžete presťahovať domov k rodičom a živiť sa výrobou krátkych videí?
„Idú domov a odchádzajú z trhu práce,“ povedal Zhang Jun, ekonóm z Fudanu, keď hovoril o tomto trende odchodu z práce. „Myslím, že sa musíme obávať, či sa tento jav v budúcnosti nestane nezvratným.“
Beh na koliesku pre škrečka
Na internete sa dá nájsť celý slovník výrazov rozčarovania. Dvadsiatnici hovoria o tom, že príliš tvrdá práca je len „involúcia“ bez výsledkov, ako beh na koliesku pre škrečka. Preto hovoria, že môžete rovno zostať „ležať“ a robiť len minimum, aby ste prežili.
Títo ľudia nebudú ani zahrnutí do oficiálneho počtu nezamestnaných, pretože údaje o mladých počítajú len s ľuďmi, ktorí si aktívne hľadajú prácu. Zhang Dandan, ekonóm z Pekinskej univerzity, odhaduje, že skutočné číslo môže byť až 46,5 percenta.
Niektorí z mladých nezamestnaných sa začali žartom označovať za „deti na plný úväzok“, ktoré sú opäť doma s rodičmi. Podobne ako mnohí nádenníci, aj oni svoje vyhliadky hodnotia pesimisticky.
Ležiace zombie. Čínski absolventi pasívne protestujú, desí ich intenzívne pracovné prostredie Čítajte Liu Qianyi, absolventka interiérového dizajnu, sa tiež čiastočne vrátila do detstva. Od mája žije doma s rodičmi v stredočínskom meste Čchang-ša po tom, čo dala výpoveď z práce grafickej dizajnérky pre nízky plat. Plánovala si hľadať nové miesto, ale rozhodla sa rekvalifikovať sa na učiteľku na základnej škole.
Na rozdiel od generácie jej starých rodičov, keď boli všetci chudobní a tvrdo pracovali, „teraz je priepasť medzi bohatými a chudobnými obrovská,“ povedala. Sľuby vlády, že každý môže byť „mierne prosperujúci“, sú „povrchné“, pretože o obmedzený počet pracovných miest súperí priveľa ľudí.
„Aj keby som si teraz hľadala prácu, šéf mi bude platiť minimálnu mzdu a žiadať maximum práce,“ povedala Liuová. Je jednoduchšie – použila jednu z nových fráz, ktoré znamenajú poddať sa okolnostiam – jednoducho „nechať to vyhniť“.
Autor: Christian Shepherd, Vic Chiang, Lillian Yang, Theodora Yu
