BERLÍN, BRATISLAVA. Na protestoch v Nemecku podporuje Rusko, od začiatku invázie na Ukrajinu tam cestoval najmenej 17-krát a v apríli aj v júni tohto roka u neho pri prechode hraníc našli vždy deväťtisíc eur v hotovosti. Vladimir Sergijenko má napriek tomu priamy prístup do nemeckého parlamentu – pôsobí totiž ako asistent Eugena Schmidta, poslanca za krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Sergijenko, ktorý sa narodil na východe Ukrajiny v čase, keď bola súčasťou Sovietskeho zväzu, v marci rokoval v Moskve aj s ľuďmi, ktorí mu sľubovali „finančnú podporu“, ak pomôže skomplikovať dodávku nemeckých zbraní na Ukrajinu.
Len pár mesiacov po tomto rozhovore strana AfD skutočne podala sťažnosť na vládu a zrejme tak dodávky tankov pozdržala, zistil magazín Spiegel.
Kedysi marginálna AfD v posledných prieskumoch predbehla aj vládnu Sociálnodemokratickú stranu (SPD). Na rozdiel od krajne pravicových strán v iných európskych krajinách, ktoré zjemnili svoju rétoriku, aby získali nových voličov, politici AfD svoje posolstvá ešte pritvrdzujú.
Sociológ Johannes Kiess, ktorý pôsobí na univerzitách v Siegene a Lipsku, nazval desať rokov histórie AfD príbehom radikalizácie. „Nemusí to nevyhnutne znamenať, že sa zradikalizovali ich voliči, no zmenilo sa to, že AfD zmobilizovalo veľké množstvo ľudí s radikálnymi názormi.“
Hoci sa riadne federálne voľby v Nemecku majú konať až v roku 2025, hlavné politické strany už teraz stoja pred otázkou, či majú s AfD spolupracovať, alebo im to môže uškodiť.
V článku sa dočítate:
- čo nahráva nemeckej krajnej pravici,
- čo napísala AfD v uniknutom dokumente, ktorý neskôr korigovala,
- od čoho môže závisieť budúcnosť Nemecka.
Kampani pomáhal Kremeľ
Pred desiatimi rokmi bola AfD stranou euroskeptických akademikov a bankárov, ktorým sa nepáčil euroval pre Grécko. Postupne sa však zmenila na primárne protiimigračnú stranu, ktorá odmieta Európsku úniu, povinné očkovanie či sankcie proti Rusku.
