Ráno 6. augusta 1945. Takmer desať kilometrov nad japonským mestom Hirošima sa nachádza bombardér Boeing B-29 Superfortress. Na jeho ľavom boku, pod kokpitom, je jednoduchými písmenami napísané Enola Gay.
Na náklad na palube je desivý pohľad. Little Boy, malý chlapec, uránová jadrová bomba, ktorá sa čoskoro zrúti na nič netušiacich obyvateľov. Záblesk, ktorý nasledoval po detonácii, zhypnotizoval všetkých dvanásť členov posádky. Jeden z nich si zapísal do denníka: "Bože môj, čo sme to urobili?"
Mestá sa otriasali pod náletmi bômb
Existuje mnoho symbolov dvojitého jadrového útoku Spojených štátov na Japonsko. Zničené mestá Hirošima a Nagasaki, atómový dóm, otec atómovej bomby Robert Oppenheimer.
Na zozname je aj bombardér Boeing B-29 Superfortress. Od začiatku bol koncipovaný ako stroj, ktorý zmení priebeh vojny. Mal lietať ďalej a vyššie.
Mohol sa pochváliť väčšou nosnosťou a cestovnou rýchlosťou akú mali podobné lietadlá v tom čase. Pretlakový interiér umožňoval posádke operovať bez špeciálnych skafandrov. Mohol niesť až 2 300 kg bômb.
Jasnejšia než tisíc sĺnk. Aká bola prvá jadrová bomba Trinity Čítajte B-29 vstúpil do vojny proti Japonsku v júni 1944. Lietadlá štartovali zo základní v Indii a Číne a od novembra toho istého roku zo základne na Mariánskom súostroví.
V priebehu niekoľkých mesiacov sa lietajúce pevnosti začali špecializovať na nočné nálety. Japonské mestá sa otriasali pod náletmi bômb.
Dňa 10. marca 1945 za dvadsaťštyri hodín približne tristo bombardérov zrovnalo so zemou štvrtinu Tokia a podľa niektorých odhadov zabilo až stotisíc ľudí. Straty však utrpela aj americká armáda, ktorá v ostrej paľbe a pri cvičných misiách stratila viac ako 500 bombardérov B-29.
Bombardér pomenoval po svojej matke
Záverečné dejstvo, v ktorom malo lietadlo zohrať hlavnú úlohu, sa blížilo. Prebiehal vývoj jadrovej bomby a americké letectvo začalo hľadať ideálny stroj, ktorý by dokázal zhodiť smrtiace zariadenie na cieľ.
Bola vytvorená špeciálna letka lietadiel B-29, upravená na nosenie a zhadzovanie jadrových zariadení. Jej veliteľom bol plukovník Paul W. Tibbets, vojnový veterán, ktorý sa preslávil ako pilot bombardéra B-17 v európskych bojiskách druhej svetovej vojny.
O pár týždňov začali hynúť sliepky. Miestni spomínajú na test prvej atómovej bomby Čítajte Výroba upravených strojov sa začala v prvej polovici roku 1945 a Tibbets si vybral lietadlo, ktoré neskôr pilotoval, priamo v továrni v Nebraske. Bombardér B-29-45-MO s výrobným číslom 44-86292 dorazil na cvičné letisko v Utahu 14. júna.
Dvanásťčlenná posádka na čele s Tibbetsom sa oboznámila so strojom a 6. júla na jeho palube dorazila na Tinian. Jeden z troch najdôležitejších ostrovov v súostroví bol ideálnym miestom, odkiaľ mohli americké lietadlá štartovať do Japonska.
Dňa 16. júla sa v Novom Mexiku uskutočnil vôbec prvý test jadrovej bomby. O niekoľko dní neskôr mali piloti plán misie, ktorej cieľom mala byť Hirošima v Japonsku. Piateho augusta Tibbets nariadil technikom, aby na bok lietadla namaľovali nápis Enola Gay. Bombardér pomenoval po svojej matke.
Posádka amerického bombardéru B-29 Superfortress, ktorý zhodil 6. augusta 1945 atómovú bombu na Hirošimu, v strede pilot Paul Tibbets. (zdroj: WIKIMEDIA)Bublajúca hmota a mesto v plameňoch
Tibbets a jeho jedenásťčlenná posádka vzlietli skoro ráno nasledujúceho dňa. O 2.45 h sa Enola Gay odlepila od letiska a čakala ho 2 400 km dlhá cesta nad Japonsko. Na palube bola jadrová bomba Little Boy.
Odborník na výbušniny William S. Parsons ju aktivoval a tridsať minút pred zhodením vykonal kontrolór elektronických obvodov bomby Morris R. Jeppson posledné prípravy.
Lietadlo sa priblížilo k Hirošime. Bombometčík Tom Ferebee zamieril. O 9:15 bomba opustila lietadlo. Po 43 sekundách explodovala vo výške 609 metrov nad zemou.
Výbuch, tlaková vlna a plamene okamžite zabili približne 70-tisíc ľudí a podľa niektorých odhadov v nasledujúcich rokoch zomrelo až 200-tisíc ľudí na zdravotné problémy súvisiace s radiáciou. Osemdesiat percent budov v meste úplne zmizlo.
Ako Oppenheimer skutočne zvažoval riziko, že skúška jadrovej bomby zničí svet Čítajte Zadný strelec George R. "Bob" Caron bol prvým členom posádky, ktorý bol svedkom skazy. "Bol to úžasný pohľad. Do vysielačky som opisoval stúpajúci oblak. Na okrajoch bol biely a mal ohnivo červené jadro. Keď sme sa vzdialili, videl som mesto pod nami. Bolo pokryté akousi bublajúcou hmotou. Videl som, ako sa po meste šíri oheň. Tibbets potom otočil lietadlo, aby sa mohli pozerať všetci ostatní," opísal Caron sekundy po výbuchu.
Druhý pilot Robert Lewis si zapísal do denníka: "Aj keby som žil sto rokov, tých niekoľko minút nikdy nevymažem z pamäti. Všetci na palube zostali ako prikovaní. Očakávali sme niečo strašné, ale aj tak sme boli prekvapení."
Bombardér sa vrátil na Tinian po viac ako dvanástich hodinách letu. Stovky ľudí tlieskali posádke. Na mieste boli aj novinári. Tibbets hneď po vystúpení z lietadla dostal Záslužný kríž.
Žiadne výčitky
O desaťročia neskôr sa ikonické lietadlo opäť stalo stredobodom kontroverzie. Americký Smithsonov inštitút vystavil časť trupu lietadla pri príležitosti 50. výročia bombardovania Hirošimy.
Kritici sa však obávali, že výstava sa príliš sústredila na civilné obete na japonskej strane a málo zdôrazňovala motívy zhodenia bomby a jej úlohu pri ukončení vojny.
Niektorí návštevníci protestovali aj proti vystaveniu stroja. Hádzali popol a polievali trup lietadla červenou farbou. Dňa 18. mája 1998 bola výstava zatvorená. V dôsledku celonárodného rozruchu musel vtedajší riaditeľ prestížneho inštitútu opustiť svoju funkciu.
Dnes je kompletne zreštaurované lietadlo vystavené v Centre Stevena F. Udvara-Hazyho vo Virgínii. Nie sú tu žiadne historické súvislosti, iba technické informácie o lietadle Boeing B-29 Superfortress.
Posádka lietadla Enola Gay mala vždy veľmi pragmatický názor na použitie jadrových zbraní. Navigátor Theodore "Dutch" Van Kirk v jednom rozhovore uviedol: "Úprimne verím, že z dlhodobého hľadiska zhodenie atómovej bomby zachránilo mnoho životov. Zároveň sa však každý deň modlím, aby nikto v budúcnosti nemusel byť svedkom toho, čo sme tam videli."
Rádiologický dôstojník Jacob Beser bol jedinou osobou, ktorá na vlastné oči pozorovala výbuchy v Hirošime aj Nagasaki. Povinnosti si totiž plnil na lietadle Enola Gay aj na bombardéri Bockscar, ktorý zaútočil na najjužnejšie japonské mesto.
"Necítim žiadne výčitky svedomia. Považujem za smiešne, že by som mal niečo také cítiť. Keď si spomeniem na zverstvá, ktoré Japonci spáchali v Pearl Harbore," hovorieval Beser.
Russell E. Gackenbach, ktorý bol členom posádky jedného zo sprievodných lietadiel Enola Gay, sa v roku 2011 vybral do Hirošimy, aby si pripomenul udalosti zo 6. augusta 1945. Ani to však nezmenilo jeho pohľad na vec.
"Ani po toľkých rokoch neľutujem, čo sme urobili. Každá vojna je peklo. Japonci začali vojnu, bolo na nás, aby sme ju ukončili," povedal.
Posádka Enola Gay po návrate po zhodení atómovej bomby nad Hirošimou. (zdroj: TASR/AP)
