Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Malá skupina mužov vo Švédsku a v Dánsku tento rok vyvolala obrovskú celosvetovú kontroverziu, keď spálila niekoľko kópií Koránu. Tieto akty znesvätenia najsvätejšej knihy islamu viedli k bolestivej diskusii o slobode prejavu v dvoch liberálnych európskych krajinách, ako aj k pobúreniu v niektorých častiach islamského sveta. Využili ich však aj svetoví lídri, ktorí sa snažia získať politické výhody.
Súčasnú vlnu pálenia Koránu rozpútal v januári dánsko-švédsky krajne pravicový provokatér Rasmus Paludan pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. O týždeň neskôr Paludan akt zopakoval pred tureckým veľvyslanectvom v Kodani.
Pozornosť celého sveta však predovšetkým upútal 37-ročný Iračan Salwan Momika, ktorý v júni spálil Korán počas moslimského sviatku Íd al-Adhá pred mešitou v Štokholme. Medzi stránky náboženskej knihy vložil plátky slaniny.
Odvtedy počet incidentov spojených s pálením Koránu neustále narastá, čo škandinávske vlády vrhlo do centra víru medzinárodnej reakcie.
„V súčasnosti sa nachádzame v najvážnejšej bezpečnostnej situácii od druhej svetovej vojny,“ uviedol v nedeľu vo vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson po telefonáte so svojou dánskou kolegyňou Mette Frederiksen.
V článku sa dočítate:
- o problémoch, ktoré zažívajú škandinávske krajiny,
- o ťažení zo situácie domácimi politikami na Blízkom východe,
- o zneužívaní stavu Vladimirom Putinom.
Malá hŕstka veľmi aktívnych mužov
Nemusí ísť o prehnané konštatovanie. Minulý mesiac, keď Irak prerušil diplomatické vzťahy so Švédskom, vtrhli rozzúrení demonštranti na švédske veľvyslanectvo v Bagdade a podpálili ho.
Podobné diplomatické kroky urobili aj iné krajiny. Vláda Talibanu v Afganistane v júli oznámila, že pozastavila všetky švédske aktivity v krajine a práve tento týždeň Organizácia islamskej spolupráce, medzivládny orgán zložený z 57 krajín, vyzvala svojich členov, aby znížili svoje diplomatické vzťahy so Štokholmom a s Kodaňou.
Koncom júla najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí vyhlásil, že ak by [škandinávske] vlády podporovali paličov Koránu, išlo by o „ekvivalent prípravy na vojnu“.
Vo Švédsku a v Dánsku sa tiež objavili obavy z vlny terorizmu, ktoré pripomínajú útok na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo v roku 2015, kde ozbrojenci zabili 12 ľudí v odvete za karikatúry zobrazujúce proroka Mohameda. Minulý týždeň švédska vláda uviedla, že nárast počtu hrozieb viedol k prijatiu nového zákona, ktorý dáva polícii väčšie právomoci na kontrolu hraníc krajiny a používanie elektronického sledovania.
Napriek svojmu veľkému vplyvu však paliči kníh nie sú veľkou skupinou. Dánsky denník Jyllands-Posten tento týždeň napísal, že za prakticky všetkými nedávnymi páleniami Koránu stojí „malá hŕstka veľmi aktívnych mužov“. Väčšina z nich mala hlboké väzby na Stram Kurs alebo Tvrdú líniu, krajne pravicové hnutie, ktoré viedol 41-ročný Paludan, uviedli dánske noviny.
Zdá sa, že Momika, iracký žiadateľ o azyl, má zložitejšie pozadie. Hoci sám seba označil za ateistu, blízkovýchodné médiá informovali, že počas pobytu v Iraku bol napojený na extrémistické kresťanské milície.
Politické ťaženie na domácej pôde
Paličom Koránu pomáhajú v ich snahách aj moslimskí vodcovia, ktorí si nachádzajú vlastné dôvody na podnecovanie rozhorčenia.
Odborníci spájali minulomesačný útok na švédske veľvyslanectvo v Bagdade s demonštráciou politickej sily vplyvného šiitského duchovného Muktadu al-Sadra, ktorého prívrženci viedli akciu odhaľujúcu neschopnosť vlády ochrániť diplomatickú budovu. Slabú irackú vládu čakajú pred koncom tohto roka celoštátne voľby, z ktorých al-Sadr a jeho spojenci dúfajú, že niečo vyťažia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan spojil pálenie Koránu s kandidatúrou Štokholmu na vstup do NATO a opakovane naznačil, že pozastaví proces vstupu, ak švédske úrady budú naďalej udeľovať povolenia na tieto protesty. Hoci Turecko prisľúbilo ratifikovať členstvo Švédska v NATO počas júnového summitu aliancie, Erdoganovi spojenci nadhodili možnosť, že pálenie Koránu by mohlo spôsobiť ďalšie problémy, a označili ho za krajinu, ktorá „prináša problémy NATO“.
Opäť do toho vstúpila aj domáca volebná politika. Erdogan, ktorý je pri moci už dve desaťročia, čelil pred májovými prezidentskými voľbami veľkému politickému boju v dôsledku hospodárskej krízy spôsobenej bizarnou politikou.
V januári experti na prieskumy verejnej mienky pre agentúru Reuters uviedli, že zameraním sa na zahraničnú politiku by si Erdogan mohol upevniť svoju základňu.
„Ak prídete s bezpečnostným problémom, ľudia sa zhromaždia za silným lídrom,“ vysvetlil Ozer Sencar, predseda prieskumnej agentúry Metropoll. Fungovalo to – Erdogan vyhral hlasovanie v druhom kole.
Erdoganovo odkladanie vstupu Švédska do NATO sa tiež zhoduje s pokusmi Ruska rozdeliť alianciu. Švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin minulý mesiac novinárom povedal, že „aktéri podporovaní Ruskom“ „posilňovali nesprávne vyhlásenia, napríklad, že švédsky štát stojí za znesvätením svätých písem“.
Počas júnovej návštevy ruskej republiky Dagestan ruský prezident Vladimir Putin verejne prijal kópiu Koránu, o ktorej povedal, že je „posvätná pre moslimov a mala by byť posvätná aj pre ostatných“, a dodal, že Rusko zakázalo jej znesväcovanie.
Venovanie požadovanej pozornosti
Napätie medzi slobodou prejavu a náboženským presvedčením, na ktoré upozornilo pálenie, je skutočné. Niektorí moslimovia, hoci zďaleka nie všetci, považujú za rúhanie už len vyobrazenie náboženskej postavy, akou je prorok Mohamed, nieto ešte zosmiešňujúci spôsob, ktorý využil francúzsky časopis Charlie Hebdo. Žiadne náboženstvo nevíta pálenie svojich svätých kníh bez ohľadu na to, či sa tento čin považuje za formu slobodného prejavu.
Izraelskí predstavitelia sa sťažovali, keď istý Sýrčan v júli požiadal o spálenie Tóry a Biblie pred ich veľvyslanectvom v Štokholme. Tridsaťdvaročný Ahmad Aluš povolenie dostal, ale v ten deň knihy nespálil a novinárom povedal, že len protestoval proti nedávnemu páleniu Koránu.
„Chcem poukázať na to, že sloboda prejavu má svoje hranice, ktoré treba brať do úvahy,“ povedal podľa denníka Times of Israel.
Napriek dlhodobej ochrane slobody prejavu mali Švédsko aj Dánsko v minulosti v platnosti zákony o rúhaní, hoci v posledných rokoch sa používali len veľmi zriedkavo. Švédsko sa zákona vzdalo v 70. rokoch 20. storočia, zatiaľ čo Dánsko až v roku 2017. Stalo sa tak po zrušení niekoľkých významných prípadov vrátane jedného, ktorý zahŕňal karikatúru proroka Mohameda uverejnenú v novinách Jyllands-Posten v roku 2005.
Dánska vláda tentoraz zaujala oveľa zmierlivejší prístup a naznačila, že sa pokúsi znemožniť znesväcovanie Koránu a iných svätých kníh pred zahraničnými veľvyslanectvami.
„Dánska vláda balansuje medzi pevnou podporou slobody prejavu a potrebou chrániť bezpečnosť Dánska,“ povedala pre Financial Times Lykke Friis, vedúca think tanku Európa a bývalá zákonodarkyňa.
Švédsko bude medzitým pravdepodobne aj naďalej stredobodom celosvetového hnevu pre pálenie Koránu, pričom Kristersson v utorok vyhlásil, že celosvetový rozruch v súvislosti so znesvätením nestojí za to, aby sa krajina vzdala svojich noriem týkajúcich sa slobody prejavu. Je to síce principiálny postoj, ale neochráni ju pred ďalšími výčinmi protiislamských provokatérov alebo svetových lídrov, ktorí protiislamské provokácie podporujú tým, že im venujú požadovanú pozornosť.
Autor: Adam Taylor
