BUDAPEŠŤ. Maďarsko stojí na strane demokraticky zvolených lídrov a vyzýva na čo najskoršie nadviazanie skutočného dialógu so západným Balkánom.
V reakcii na oznámenie USA, že viacerých predstaviteľov Republiky Bosna a Hercegovina zaradili na svoj sankčný zoznam, to v stredu uviedol pre agentúru MTI štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Péter Sztáray.
Spojené štáty v pondelok uvalili sankcie na štyroch bosnianskosrbských predstaviteľov za ich úlohu pri podpore prijatia zákona, ktorý podkopáva prelomovú mierovú dohodu.
Obchádzanie rozhodnutí medzinárodného vyslanca
Zákon, ktorý začiatkom júla podpísal líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik, účinne umožňuje srbskej entite v Bosne a Hercegovine - Republike srbskej (RS) - obchádzať alebo ignorovať rozhodnutia medzinárodného vyslanca tejto balkánskej krajiny.
Veľvyslanectvo USA v Sarajeve Dodikovo prijatie zákona odsúdilo, pričom tento krok označilo za "protiústavný a úmyselný útok na Daytonskú mierovú dohodu" z roku 1995.
Sankcie na západnom Balkáne vždy zlyhali
"Národným bezpečnostným záujmom Maďarska je stabilita západného Balkánu, preto maďarská vláda robí všetko v duchu zodpovednej susedskej politiky na zabezpečenie dlhodobej stability a mieru v regióne a v Bosne a Hercegovine. Uprostred súčasných globálnych ťažkostí nie sú v Európe potrebné nové bezpečnostné výzvy," povedal predstaviteľ rezortu maďarskej diplomacie.
Líder bosnianskych Srbov podpísal sporný zákon namierený proti mierovému vyslancovi Čítajte Ako ďalej zdôraznil, skúsenosti jasne ukazujú, že sankcie na západnom Balkáne vždy zlyhali, spôsobili iba problémy. "Sme presvedčení, že sankcie majú na západnom Balkáne presne opačný efekt, neprinášajú mier, ktorý presadzujú, ale zvyšujú napätie a prehlbujú konflikty," dodal.
Sankcionovanie demokraticky zvolených lídrov pôsobí proti stabilite. Namiesto toho by sa malo začať rokovať na základe vzájomného rešpektu, a to nie o západnom Balkáne, ale so západným Balkánom.
Preto Maďarsko podporuje demokraticky zvolených lídrov a vyzýva na čo najskoršie nastolenie skutočného dialógu, podčiarkol maďarský štátny tajomník.
Bosna je riadená nefunkčným administratívnym systémom vytvoreným na základe Daytonskej dohody, ktorou sa podarilo ukončiť konflikt v 90. rokoch, ale ktorá do značnej miery zlyhala pri vytváraní rámca pre politický rozvoj krajiny.
V súlade s dohodou sa krajina rozdelila na dva subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, a Republiku srbskú. Oba subjekty sú spojené slabou ústrednou vládou. Okrem nich existuje ešte neutrálny dištrikt Brčko.
