KYJEV, BRATISLAVA. Čas tlačí a ak by aj ukrajinská vláda chcela zorganizovať parlamentné voľby, v pôvodnom termíne to už nebude možné. Konať by sa totiž mali na konci októbra, kampaň by sa mala naplno rozbehnúť koncom leta a už v týchto dňoch by strany mali dokončovať svoje kandidátky.
Namiesto prípravy demokratického hlasovania však Ukrajina bojuje o prežitie proti ruskej agresii, ľudia zažívajú každodenné bombardovanie a ak by sa mali v jeden deň zhromažďovať na jednom mieste, boli by príliš ľahkým terčom.
Zažívali to v Afganistane, keď Taliban v posledných desaťročiach útočil na hlasovacie miestnosti a proti ľuďom, ktorí sa zúčastnili na voľbách. Militanti ich považovali za rúhanie, ľudí zabíjali po desiatkach najmä pri samovražedných útokoch.
V článku sa tiež dočítate:
- ako Chorváti vo vojne volili a Briti nie,
- prečo ani pred rokom 2022 nemohli hlasovať všetci Ukrajinci,
- kde sa do ohrozenia dostávajú občania aj politici,
- komu by pomohlo hlasovanie v najskoršom možnom termíne,
- prečo môže prípad Churchilla mátať Zelenského.
Ruské zabíjanie by mohlo mať oveľa väčšie následky. „Nepredvídateľné násilie, ktoré sa stalo každodennou súčasťou života Ukrajincov, je jednoducho nezlučiteľné so spravodlivými a otvorenými a voľbami,“ píšu v komentári pre Foreign Policy Lee Raney a Joes Wasserman, odborníci na volebný proces pôsobiaci v Ľvove.
Potvrdzujú to aj ukrajinskí predstavitelia. „Kým máme v platnosti stanné právo, nemôžeme zorganizovať voľby,“ povedal v máji denníku Washington Post ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ten by mal svoj mandát obhajovať budúcu jar, no ani toto hlasovanie by sa za súčasnej situácie konať nemohlo. „Zakazuje to ústava. Keď nebudeme mať stanné právo, voľby zorganizujeme.“
Týždeň na Ukrajine: Vojna sa vracia, odkiaľ prišla, Poľsko sa bojí wagnerovcov Čítajte Hlasovanie počas vojen
Z minulosti poznáme prípady, keď sa voľby konali aj v krajinách, kde práve prebiehali vojnové konflikty. Vlády s podporou Američanov ich organizovali v Afganistane či v Iraku, ľudové hlasovanie, ktoré však málokto považoval za demokratické, organizoval počas občianskej vojny aj sýrsky diktátor Bašár Asad.
Napríklad v Chorvátsku sa konali voľby v roku 1992, rok po vyhlásení nezávislosti od Juhoslávie v čase, keď tretinu územia štátu okupovali jednotky odštiepeneckej Republiky Srbská Krajina. Nový štát však potreboval lídrov a prezidentom sa s náskokom stal Franjo Tudjman.
