Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Boj proti islamistickým povstalcom v Afrike zrejme vo štvrtok utrpel významný úder po tom, čo armádni dôstojníci v západoafrickej krajine Niger vyhlásili, že podporujú vodcov puču proti prezidentovi, kľúčovému spojencovi Spojených štátov a ďalších západných vlád.
Nigerského prezidenta Mohameda Bazouma deň predtým zadržali vojaci, ktorí v štátnej televízii vyhlásili, že ho zvrhli. Aj keď Bazoum na twitteri uviedol, že jeho vládu budú „chrániť“ vlastenci milujúci demokraciu, armáda a rôzne orgány činné v trestnom konaní sa vo štvrtok spojili s prezidentskou gardou, ktorá viedla prevrat. Armáda uviedla, že podporuje vodcov prevratu, aby sa vyhla krviprelievaniu.
Bazoum bol demokraticky zvolený. On aj jeho predchodca úzko spolupracovali so Spojenými štátmi, Francúzskom a ďalšími západnými krajinami v boji proti rastúcej hrozbe islamistických militantov. Spojené štáty umiestnili v Nigeri približne 800 vojakov, prevádzkujú bezpilotné lietadlá z veľkej základne v meste Agadez a cvičia nigerských vojakov.
Hovorca vojenského veliteľstva USA pre Afriku uviedol, že je „príliš skoro špekulovať o prípadných budúcich akciách alebo aktivitách“ v Nigeri. Francúzska armáda, ktorá po odchode z Burkiny Faso a Mali po prevratoch v týchto krajinách obzvlášť úzko spolupracuje s Nigerčanmi, sa odmietla vyjadriť.
V článku sa dočítate:
- o tom, prečo sa chceli niektorí Nigerčania zbaviť Bazouma,
- o pôsobení wagnerovcov v Burkine Faso a Mali,
- o Prigožinovej oslavnej reakcii,
- o rozdielnych názoroch Nigerčanov na prevrat.
Neprerušený reťazec
V prípade, že americká vláda vyhlási prevzatie moci v Nigeri za prevrat - čo podľa ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena v stredu určia právnici - zákon stanovuje, že priama vojenská pomoc musí byť pozastavená. To by vyvolalo otázky, či Francúzsko a ďalšie západné krajiny tiež prerušia svoje partnerstvo s Nigerom, povedal Andrew Lebovich, výskumný pracovník Clingendaelovho inštitútu, holandského think tanku.
„Mohlo by to zapadnúť do naratívu, ktorý použili malijská a burkinská vláda: ‚Naši tradiční bezpečnostní partneri nás opustili v čase núdze, a preto už nie sú dobrými partnermi,‘“ povedal Lebovich. „A to by mohlo ešte viac skomplikovať už aj tak napätú situáciu.“
Ak sa junta udrží pri moci, v subsaharskej Afrike sa vytvorí neprerušený reťazec krajín tiahnucich sa od Atlantického oceánu po Červené more, na čele ktorých stoja vlády, ktoré sa chopili moci vo vojenských prevratoch.
Vysokopostavený americký predstaviteľ vo Washingtone vo štvrtok povedal, že je veľmi ťažké predpovedať, čo sa v Nigeri stane ďalej. Podľa tohto úradníka Bazoum prevzal určité riziko doma tým, že dovolil americkej armáde prenasledovať ozbrojených militantov vo svojej krajine. Niektorí ľudia by preto boli radi, keby odišiel.
Bezpečnostná kríza v regióne
Podľa Rahmane Idrissu, nigerského politológa pôsobiaceho v Holandsku, stále nie je jasné, aký vplyv by malo stiahnutie Západu z Nigeru pre bezpečnosť regiónu - a to čiastočne preto, lebo je ťažké posúdiť, čo presne tieto partnerstvá dosiahli.
Podľa údajov, ktoré zostavilo Africké centrum pre strategické štúdie, počet úmrtí v Nigeri spojených s extrémistami v tomto roku v porovnaní s minulým rokom klesol, ale krajina stále čelí násiliu pozdĺž svojich hraníc. Susedné krajiny Burkina Faso a Mali čelia bezpečnostnej kríze.
„V boji sme nezaznamenali veľký pokrok,“ povedal Idrissa. „Ale možno ten pokrok pochádza z vecí, ktoré nevidíme, a uvedomíme si to až vtedy, keď to pominie a povieme si: ‚Aha, preto tu boli.‘“
Afrika nestojí za Putinom. Ale ani za Západom Čítajte V Mali a Burkine Faso sa násilie zhoršilo od posledných prevratov v rokoch 2021 a 2022. Zvýšil sa počet mimosúdnych popráv a násilných zmiznutí, ktoré vykonávajú islamistické skupiny napojené na Islamský štát a al-Káidu. Takisto sa zvýšili násilné zásahy armád oboch krajín, ktoré boli obvinené zo zabíjania civilistov. Vláda Mali privítala ruskú polovojenskú Wagnerovu skupinu , ktorá bola minulý rok zapletená do masakry viac ako 300 civilistov.
Idrissa uviedol, že nigerská armáda, ktorú označil za pragmatickejšiu a menej ideologickú ako armády v Mali a Burkine Faso, vykresľuje vodcov prevratu ako technokratov, ktorí sa nebudú venovať politike, ale výlučne bezpečnosti. Poznamenal však, že niektorí z vodcov prevratu boli v Bazoumovej vláde, takže nie je jasné, čo by teraz robili inak.
Partnerstvo v ohrození
Ulf Laessing, riaditeľ regionálneho programu Sahel v Nadácii Konrada Adenauera v Mali, uviedol, že vodcovia prevratu sa po puči pravdepodobne zamerajú na „upevnenie moci“ a budú menej podporovať medzinárodné bezpečnostné úsilie v africkom regióne Sahel. Nigerská armáda s pomocou Západu podľa neho dosiahla určitý pokrok pri potláčaní regionálnej islamistickej hrozby.
Blinken v stredu uviedol, že „silné hospodárske a bezpečnostné partnerstvo Spojených štátov s Nigerom závisí od demokratickej vlády a dodržiavania zásad právneho štátu“.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí neodpovedalo na otázky, či bude partnerstvo medzi krajinami pokračovať, ak sa prevrat udrží.
Ministerstvo však vo vyhlásení uviedlo, že dôrazne odsudzuje prevrat, vyzýva na prepustenie Bazouma a jeho rodiny a podporuje „regionálne úsilie o urýchlené nájdenie východiska z krízy, ktoré rešpektuje demokratický rámec Nigeru a umožňuje okamžité obnovenie civilnej moci“.
Neprichádzajú len tak
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa na rusko-africkom summite, ktorý je v Petrohrade, o nigerskom prevrate „veľmi aktívne diskutovalo“. Telegramové kanály spojené s wagnerovcami vo štvrtok oslavovali prevrat v Nigeri ako príležitosť na rozšírenie ich vplyvu v Saheli prostredníctvom posilnenia väzieb s novým vojenským vedením.
„To, čo sa stalo v Nigeri, je boj nigerského ľudu proti kolonizátorom, ktorí mu vnucujú svoje pravidlá života, svoje podmienky a držia ho v stave, ktorý bol v Afrike pred stovkami rokov,“ uviedol na telegrame vodca wagnerovcov Jevgenij Prigožin. „Dnes vlastne získava nezávislosť a zbavuje sa kolonizátorov.“
John Lechner, výskumník zameraný na wagnerovcov v Afrike, poznamenal, že nevidel žiadne dôkazy o tom, že by sa Rusko alebo žoldnieri priamo podieľali na prevrate. Podľa jeho slov je však isté, že proruské aj protiruské sily sa teraz budú usilovať využiť situáciu na presadzovanie svojich vlastných cieľov.
Jeden film nestačí. Ako si Rusko silou aj kultúrou buduje vplyv v Afrike Čítajte Hoci niektorí stúpenci prevratu vyjadrili proruské nálady a spojili Bazouma s Francúzskom, Lechner poznamenal, že prevrat v Burkine Faso, kde lídri už niekoľko mesiacov odmietajú zásahy Wagnera, naznačuje, že prítomnosť tejto skupiny „sa nešíri ako vírus“.
„Vlády musia súhlasiť s príchodom Wagnera,“ povedal. „Neprichádzajú len tak.“
V nigerskom hlavnom meste Niamey demonštranti vo štvrtok podpálili a vyplienili sídlo Bazoumovej strany. Stovky ďalších však prišli protestovať za demokraciu a podľa agentúry Associated Press do nich armáda strieľala ostrými nábojmi.
Rozdielne názory
Dijé Hassane, 38-ročná žena v domácnosti, povedala, že namiesto uskutočnenia prevratu „by armáda mala ísť bojovať proti teroristom“.
„Počula som, ako sa niektorí ľudia radujú, ale oni nepoznajú vojenské režimy,“ povedala. „Nebudú si počínať lepšie ako Bazoum . . . vrátia nás o 30 rokov späť a ohrozia všetko, čo sa doteraz urobilo.“
Ousseini Hamza, 33-ročný taxikár, povedal, že sa o prevrate dozvedel, keď ho informoval jeden zo zákazníkov. Povedal, že verí, že armáda bude nasledovať cestu Burkiny Faso a Mali a „vyženie Francúzsko, aby plne uplatnila svoju suverenitu“.
„Keďže Francúzsko má v našich krajinách svoje slovo, budeme mať problémy,“ povedal a obvinil bývalú koloniálnu mocnosť, že sa zmocnila bohatstva Nigeru bohatého na urán. „Bazoum je veľký priateľ Francúzska, takže ich nechá robiť si v Nigeri, čo chcú. Armáda naopak pravdepodobne požiada o pomoc Rusko v boji proti teroristom, podobne ako v Mali a v Burkine Faso.“
Na tejto správe sa podieľali aj Issa Ly Hamidou, Robyn Dixon, Michael Birnbaum a Dan Lamothe.
Autor: Rachel Chason, Adela Suliman
