Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
V poštovej schránke, ktorú jej majiteľka za posledných sedemnásť rokov otvorila aspoň tisíckrát, ju zrazu čakalo niečo zvláštne. Jessica Meansová tak ako každý deň kontrolovala svoju poštu aj 14. júla. Vybrala zásielky, ktoré tam našla, a začala v nich listovať.
Väčšinou išlo o nevyžiadanú poštu, ale bolo tam aj niečo, čo ju vytrhlo z jej bežnej rutiny – pohľadnica s Víťazným oblúkom v Paríži.
Hm, pomyslela si.
Meansová, ktorá má 46 rokov a žije v Portlande v štáte Maine, si prezerala pohľadnicu. Adresovaná bola manželom Gagnonovým. Najprv si myslela, že ju poštár doručil do nesprávneho domu. Potom si však všimla, že adresa je správna. Keď sa pozrela bližšie, uvidela pôvodnú poštovú pečiatku z 15. marca 1969 a oveľa novšiu z Tallahassee.
V článku sa dočítate:
- o ľuďoch, ktorým bola pohľadnica pôvodne adresovaná,
- o pravdepodobnej ceste pohľadnice,
- o túžbe uzavrieť kruh príbehu.
Údaje z nekrológov
Meansová držala v ruke zásielku, ktorá precestovala najmenej 9170 kilometrov za viac ako 54 rokov, kým sa dostala do jej domu. „Je to ako taký malý darček z vesmíru,“ povedala.
Záhada pohľadnice však bola len na začiatku. Meansová si prečítala odkaz na pohľadnici, napísaný vyblednutým atramentom:
„Drahí rodičia,
keď toto dostanete, budem už dávno doma, ale zdá sa mi správne poslať vám to z Eiffelovky, kde sa práve nachádzam. Nestíham si toho veľa pozrieť, ale bavím sa.“
Pohľadnica bola podpísaná menom „Roy“.
Meansová kontaktovala miestnu spravodajskú stanicu WGME, ktorá o jej desaťročia starej pošte uverejnila reportáž, a napísala o tom príspevok na facebooku. Ľudia na internete rýchlo našli nekrológy Reného A. Gagnona a jeho manželky Rose a reagovali na Meansovej facebookový príspevok so svojimi zisteniami.
Jessica Meansová otvorila svoju poštovú schránku v Portlande v Maine tento mesiac a našla pohľadnicu, ktorá bola pôvodne poslaná do jej domu z Paríža v roku 1969. (zdroj: Jessica Means)Podľa nekrológu z roku 1988 v denníku Evening Express sa René Gagnon narodil v roku 1905 v Quebecu. Do Spojených štátov sa prisťahoval ako mladý muž a v roku 1929 sa oženil s Rose Koskiovou. O trinásť rokov neskôr sa manželia presťahovali do Portlandu. Po dlhej chorobe zomrel v roku 1988 vo veku 82 rokov. Rose žila ešte 14 rokov a zomrela v roku 2002.
V nekrológoch oboch manželov boli uvedení ich žijúci príbuzní vrátane jednej z ich dvoch dcér – Doris. Podľa týchto nekrológov bola Doris vydatá za muža menom Roy Salzman. Uvádzajú tiež, že manželia Salzmanovci žili dlhší čas v zahraničí – v Bruseli.
S pomocou internetu Meansová našla spojenie Gagnonovcov s Royom, ktorý žil v Európe.
Podľa nekrológu Roy Salzman zomrel v roku 2006 vo veku 73 rokov po dlhoročnom boji s rakovinou pľúc. Salzman sa narodil v roku 1933, po maturite navštevoval Massachusettský technologický inštitút a slúžil v letectve. V roku 1959 opustil armádu a stal sa konzultantom. Pre jeho prácu spolu s manželkou Doris cestovali po celom svete – boli v Brazílii, Mexiku a Belgicku – a v roku 1988 sa vrátili do Spojených štátov.
Chýbajúci zvyšok príbehu
Meansová si na pohľadnici všimla, že moderná známka americkej pošty „Forever“ bola umiestnená na známke, ktorá pravdepodobne pochádzala z roku 1969. Poštová pečiatka Tallahassee z 12. júla zakrývala originál z Paríža z roku 1969.
Podľa jej nekrológu Rose Gagnonová spolu s Reném každoročne zimovali na Floride, so svojou druhou dcérou a zaťom.
Meansová si tiež všimla, že niekto pod text „pán a pani Gagnonovci“, ktorý bol napísaný guľôčkovým perom, rovnako ako Royova správa, veľkými písmenami dopísal „alebo súčasný obyvateľ“.
Majiteľka mainskej poštovej schránky si myslí, že pohľadnica mohla prísť na miesto určenia v Portlande ešte v roku 1969. Potom, možno po smrti Reného Gagnona v roku 1988 alebo Rose v roku 2002, ju niekto z príbuzných z domu odniesol, až sa nakoniec dostala na Floridu. Tam ju podľa jej teórie niekto znovu objavil a z neznámych dôvodov sa rozhodol poslať ju na pôvodné miesto určenia.
„Nemyslím si, že sa niekedy stratila. Myslím si, že bola schovaná a znovu nájdená a niekto sa rozhodol dať na ňu pečiatku a poslať ju späť na túto adresu,“ povedala. „A to je podľa mňa naozaj skvelé.“
Na pár sekúnd sa odmlčala. „A zaujímavé.“ Meansová chce vedieť zvyšok príbehu. Dúfa, že odosielateľ z Tallahassee sa dozvie, že pohľadnicu dostala a kontaktuje ju, aby vyplnila medzeru v príbehu medzi 15. marcom 1969 a 12. júlom 2023.
„Myslím, že aj ďalší ľudia by radi uzavreli slučku tejto malej pohľadnice,“ povedala. Zatiaľ si pohľadnicu umiestnila na chladničku v dome, do ktorého bola adresovaná.
Autor: Jonathan Edwards
