BRATISLAVA. Horúčavy, ktoré tento mesiac zasiahli Európu i Spojené štáty, by boli „prakticky nemožné“ bez ľuďmi spôsobenej klimatickej zmeny.
Konštatuje to spravodajský portál BBC s odvolaním sa na novú vedeckú štúdiu.
Najsmrteľnejšie druhy katastrof
Globálne otepľovanie spôsobené spaľovaním fosílnych palív tiež spôsobilo, že vlna horúčav, ktorá postihla niektoré časti Číny, bola 50-krát pravdepodobnejšia.
Štúdia zároveň konštatuje, že v dôsledku zmeny klímy bola vlna horúčav v južnej Európe o 2,5 stupňa Celzia teplejšia.
Odborníci pritom varujú, že na smrteľné extrémne horúčavy nie je pripravená takmer žiadna spoločnosť. Podľa autorov štúdie ich výsledky zdôrazňujú dôležitosť adaptácie sveta na vyššie teploty, pretože už nie sú „zriedkavé“.
Julie Arrighi z Klimatického centra Červeného kríža a Červeného polmesiaca a zároveň jedna z autoriek konštatuje, že „horúčavy patria medzi najsmrteľnejšie druhy katastrof“.
Grécko je vo vojne s lesnými požiarmi. Skazu vidno aj na satelitných záberoch Čítajte Krajiny podľa nej musia budovať domy odolné voči teplu, vytvárať „chladné centrá“, v ktorých by ľudia našli útočisko, a nájsť spôsoby, ako ochladzovať mestá vrátane vysádzania väčšieho počtu stromov.
V júli padli teplotné rekordy v niektorých častiach Číny, na juhu USA i v Španielsku a milióny ľudí strávili pre extrémne horúčavy niekoľko dní pod červeným varovaním.
Extrémne horúčavy podľa odborníkov predstavujú veľmi vážne ohrozenie života, najmä starších ľudí. Podľa jednej štúdie sa odhaduje, že počas minuloročných horúčav v Európe zomrelo ich následkom na srdcové problémy viac ako 61-tisíc ľudí.
Vplyv klimatickej zmeny
Keďže nie všetky extrémne výkyvy počasia možno hneď spájať priamo so zmenou klímy, vedci z Veľkej Británie, USA a Holandska v rámci skupiny World Weather Attribution skúmali nedávne vlny horúčav, aby identifikovali, aký vplyv na ne mala klimatická zmena.
Pomocou počítačových modelov simulovali svet bez účinkov emisií vypúšťaných do atmosféry v porovnaní s reálnymi teplotami, ktoré sa vyskytli počas horúčav.
Dospeli pritom k záveru, že v dôsledku zmeny klímy bola vlna horúčav v Severnej Amerike o dva stupne Celzia teplejšia a vlna horúčav v Číne bola teplejšia o jeden stupeň Celzia.
Svet sa pritom podľa nich oteplil o 1,1 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, teda pred tým, ako ľudia začali spaľovať fosílne palivá.
Ak nárast teploty dosiahne dva stupne, čo je podľa mnohých odborníkov veľmi pravdepodobné, keďže krajiny nedokážu dostatočne rýchlo znižovať svoje emisie, takéto udalosti sa budú vyskytovať každé dva až päť rokov, upozorňujú vedci.
V štúdii zohľadnili aj úlohu fenoménu El Niňo, prirodzene sa vyskytujúceho silného klimatického výkyvu, ktorý sa začal v júni.
Dospeli pritom k záveru, že El Nino pravdepodobne zohral malú úlohu, ale hlavnou príčinou intenzívnejších vĺn horúčav je zvýšenie teplôt spôsobené spaľovaním fosílnych palív.
V posledných týždňoch padlo množstvo klimatických rekordov vrátane globálnych priemerných teplôt a teplôt povrchu mora najmä v severnom Atlantiku. Odborníci konštatujú, že rýchlosť a načasovanie sú „bezprecedentné“ a varujú, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch by mohli padnúť ďalšie rekordy.
