Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Balijská influencerka Niluh Djelantiková bola na dovolenke v zahraničí, ale správy od frustrovaných priateľov, rodiny a fanúšikov dostávať neprestala. Na sociálnych sieťach má obrovský počet sledovateľov preto, lebo dobrovoľne pomáha riešiť konflikty medzi návštevníkmi a miestnymi obyvateľmi ostrova.
Zaplavujú ju žiadosti o pomoc vždy, keď nejaký turista na Bali vybočí z radu – medzi nedávne príklady nevhodného správania cudzincov na indonézskom ostrove patrí Dánka, ktorá sa obnažovala na zadnom sedadle motorky, Američan, ktorý rozbil policajné auto, a Austrálčan, ktorý na niekoho pľul v mešite.
„Nikdy sa to neskončí,“ povedala Djelantiková. Žiadosti napriek tomu však neignoruje a zvykne urobiť všetko pre to, aby sa situácia zlepšila.
Keď je na cestách, opätovne zverejňuje prípady zlého správania s cieľom šíriť osvetu alebo vymieňať si informácie s orgánmi činnými v trestnom konaní a imigračnými úradníkmi. Keď je doma, pomáha osobne tak, že sprostredkúva stretnutia medzi cudzincami, ktorí sa previnili a chcú sa ospravedlniť, a miestnymi obyvateľmi.
V článku sa dočítate o:
- nevhodnom správaní hostí na Bali,
- kartičkách pre návštevníkov,
- posvätnosti ostrovných chrámov,
- vyťaženosti balijských komunít.
Systémové experimenty
Balijská vláda si je vedomá pretrvávajúcej frustrácie obyvateľov a prisľúbila, že urobí viac pre to, aby zmenila povesť destinácie lacných večierkov, sledovala porušovanie pravidiel a vymáhala ich dodržiavanie. Agentúra Bloomberg uviedla, že od júna tohto roka Bali deportovalo 136 nevhodne sa správajúcich cudzincov, okrem iného za neslušné obnažovanie, hlučné správanie a nedodržiavanie miestnych zákonov.
Wayan Koster, guvernér Bali, v júli oznámil zavedenie turistickej dane vo výške desiatich dolárov, ktorá začne platiť v polovici roka 2024. Jednorazový poplatok sa bude vzťahovať len na zahraničných návštevníkov a bude sa platiť elektronicky. Neočakáva sa, že daň zníži zlé správanie, ale skôr podporí projekty v oblasti infraštruktúry a životného prostredia, uviedol Bangkok Post.
Experimentuje sa tiež s novými systémami na zníženie rušivého správania cestujúcich a ochranu miestnych hinduistických zvykov. Patrí k nim distribúcia zoznamu toho, čo na Bali robiť a, naopak, čo nerobiť, ale aj vyhlásenie takzvaného zákazu vstupu do hôr, ktorý sa však zatiaľ neuplatňuje.
Posvätné vrchy
Vulkanické hory na Bali miestni považujú za posvätné, zároveň však patria medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie ostrova. V poslednom čase sa stali aj kulisou na kaskadérske kúsky, ako napríklad pre cudzinca, ktorý zverejnil svoju obnaženú fotografiu a neskôr bol deportovaný.
Počas tlačového brífingu v máji guvernér navrhol zákaz aktivít (s výnimkou náboženských obradov) na 22 balijských vrchoch, uviedla Febria Diah Retnoningsihová, poradkyňa pre sociálne, kultúrne a informačné záležitosti na indonézskom veľvyslanectve vo Washingtone.
Dva mesiace od tohto oznámenia však „nie je jasné, či sa toto nariadenie už implementovalo“, uviedla Retnoningsihová v e-maile.
Ľudia zatiaľ stále navštevujú hory a o svojich túrach píšu na sociálnych sieťach napriek tomu, že guvernér vyhlásil, že zákaz je „okamžitý a navždy“, uviedol reportér z Bali Sun, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť slobodne.
„Ide o to, že legislatíva nebola predložená,“ povedal reportér. „Takže nikto neporušuje zákon, ale ani sa nikto neriadi novými pravidlami.“
Keď sa Ravindra Singh Shekhawat, generálny manažér spoločnosti Intrepid Travel na Bali, naposledy vybral na vrchol hory Batur, bolo tam viac ako 500 návštevníkov a každá skupina mala sprievodcu. Na základni a v jej blízkosti sa miestni obyvatelia živia predajom svojho tovaru a prevádzkou reštaurácií a hotelov. Ak sa zákaz zavedie oficiálne, ovplyvní celú túto sieť, povedal Shekhawat.
Djelantiková nie je zástankyňou zákazu horskej turistiky, všeobecný zákaz by podľa nej potrestal návštevníkov, ktorí dodržiavajú pravidlá, ako aj miestnu komunitu, ktorú spomenul Shekhawat.
Namiesto toho by bola radšej, keby vláda presadzovala existujúce pravidlá a primerane potrestala konkrétne osoby, ktoré porušili nariadenia. „Ak by ste mali v dome obrovského potkana, tak nepodpálite dom,“ povedala Djelantiková.
Informačné kartičky
V snahe poučiť cudzincov vláda v júni rozdala turistom prichádzajúcim na letisko kartičky, ktoré vysvetľujú miestnu etiketu, informoval denník Jakarta Globe. Už existujú aj vo forme QR kódov, ktoré si môžu cestujúci skenovať.
Zákazy sú zhrnuté v ôsmich bodoch, medzi nimi napríklad upozornenie, aby turisti neliezli na posvätné stromy; neznečisťovali prostredie odpadkami; používali recyklovateľné plasty; nefotografovali sa v „nevhodnom“ oblečení v okolí posvätných miest; a nevstupovali do hlavných častí posvätných priestorov, pokiaľ sa cudzinec nechce modliť a nosiť počas toho tradičný balijský odev (čo však nie je dovolené nikomu, kto má práve menštruáciu). „Všetky priestupky podliehajú zákonu alebo deportácii,“ uvádza sa na kartičkách.
Lael Kassis, viceprezident pre inovácie a rozvoj trhu spoločnosti EF Go Ahead Tours, ktorá v roku 2024 spúšťa cestovný program na Bali, kartičky podporuje. „Čím viac informácií cestujúci majú, tým je to podľa mňa lepšie,“ povedal s tým, že sa Bali prikláňa k spôsobom, ktoré cestujúcim umožňujú prístup k dôležitým informáciám jednoducho a transparente.
Djelantiková súhlasí, že je dôležité naučiť sa balijské zákony a etiketu. Zároveň nabáda návštevníkov, aby zvážili aj pravidlá svojej domovskej krajiny. Ak je nelegálne vyzliecť sa donaha na fotenie tam, odkiaľ pochádzate, je pravdepodobné, že je to nelegálne aj tam, kde ste na dovolenke alebo žijete ako digitálny nomád.
Zámer týchto kartičiek je možno ušľachtilý, ale medzi niektorými prevláda skepticizmus. Nazdávajú sa, že ich posolstvo neovplyvní cieľové publikum.
Kartičky sa podľa reportéra z Bali Sun, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť slobodne, zdajú byť unáhleným riešením, ktoré má verejnosť zbaviť obáv. Turisti spôsobujúci problémy však nie sú tí, ktorí by čítali vzdelávacie materiály alebo skenovali QR kódy, povedal.
Očistné obrady
Wayan Wardika, aktivista za udržateľnosť a zakladateľ kempu Tegal Dukuh Camp, hovorí, že problémom by mohlo pomôcť vhodnejšie značenie pri chrámoch a svätých miestach či požiadavka chodiť na isté miesta so sprievodcami. Musí byť jasnejšie, že chrámy nie sú postavené na okrasu, ale pre komunitu.
Bali podľa Wardika vyniká preto, lebo Balijčania zachovávajú kultúrne dedičstvo ostrova, ale mnoho turistov to podľa jeho slov považuje za samozrejmosť. „Nepovedal by som, že všetci - povedal by som, že väčšina hostí má veľký rešpekt k tomu, čo robíme.“
V prípadoch, keď opovážliví turisti znesvätia balijské sväté miesta, dochádza k dominovému efektu, pretože komunita sa musí zúčastniť očistného obradu, aby obnovila harmóniu miesta. „Pre miestnych ľudí je to veľa práce, aby po takýchto udalostiach udržali posvätnosť miesta,“ povedal Shekhawat.
Náklady na takéto obrady závisia od závažnosti incidentu. „Na Bali máme tri úrovne obradov,“ povedal Wardika. O tom, kam incident spadá rozhodujú vodcovia a obyvatelia dediny.
Djelantiková zorganizovala obrad po tom, ako obnažený turista vystúpil na horu Agung. Obrad podľa jej slov stál približne 350 dolárov. V extrémnejších prípadoch, ako keď sa Nemka v máji počas posvätného predstavenia prechádzala po chráme nahá, môže očistný obrad stáť viac ako tisíc dolárov, uviedol Wardika.
Keď cudzinec poruší pravidlá, škoda je často dvojnásobná – nielenže nerešpektovali miestnu komunitu, „ale nechcú za to ani zaplatiť“, povedal. „Platiť musíme my.“
Djelantiková sa obáva, že niektoré nové snahy, ako napríklad turistická daň, rozhnevajú návštevníkov alebo spôsobia, že sa na Bali nebudú cítiť vítaní. Tvrdí však, že odstrkovanie nemá nič spoločné s cestovným ruchom ako celkom.
„Nie je to preto, že by sme nenávideli cudzincov alebo že by sme neboli vďační za to, že ich máme. Je to úplne naopak,“ povedala Djelantiková. „Sme skutočne vďační a máme ich radi, ale zároveň máme aj my ako ľudské bytosti plné právo postaviť sa za svoje rodné miesto.“
