Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Každý deň, keď starosta francúzskeho mestečka Béziers ide do práce alebo na prechádzku so svojím labradorom, narazí niekde na psie výkaly. Na chodníku. Na uliciach. Hnedé šmuhy sú podľa neho peklom, ktoré ničí historické centrum mesta. Keď pristihne bezohľadných majiteľov, ako za sebou nechávajú výkaly, vynadá im. Inokedy ich pozbiera sám.
Robert Ménard teraz zintenzívňuje svoje snahy a rozhodol sa zaviesť politiku, podľa ktorej musia mať psy v uliciach mesta zaevidované DNA u miestnej samosprávy. Ľudia tak musia nosiť psie „pasy“, aby dokázali, že opatrenie dodržiavajú. Ak sa nájdu psie výkaly, mesto bude oprávnené ich otestovať, aby sa zistilo, od ktorého psa sú, a majiteľ bude musieť zaplatiť za vyčistenie.
„Už to ďalej nevydržím,“ povedal pre denník Washington Post.
V článku sa dočítate o:
- dĺžke platnosti novej politiky,
- výške pokuty za porušenie opatrení,
- opatreniach v iných mestách,
- rizikách psích výkalov.
Dočasná skúška
Ménard, bývalý novinár, ktorý sa pridal k francúzskej krajnej pravici, tvrdí, že ľudia, ktorí po svojich psoch nezbierajú, sú prejavom chýbajúcej slušnosti vo Francúzsku. Ak úrady nebudú presadzovať pravidlá, ľudia podľa neho nebudú motivovaní konať vo verejnom záujme.
Jeho zásah proti psím výkalom je iba na skúšku, trvať má do júla 2025, ale vo Francúzsku, kde je individuálna sloboda nadovšetko, sa určite v dôsledku jeho iniciatívy zdvihne nejedno obočie.
Hoci je krajina známa svojou byrokraciou alebo „paperasserie“ a množstvom predpisov, pravidlá sa nie vždy aj dodržiavajú.
Ménard nie je sám, kto sa uchyľuje ku extrémnym opatreniam na riešenie tohto konkrétneho problému – podobné pravidlá zaviedli skupiny vlastníkov domov a iné mestá vrátane izraelského Tel Avivu alebo španielskej Valencie, kde podľa úradov hrozba pokút pomohla riešiť problém výkalov na verejných priestranstvách. Niektorí však tieto opatrenia kritizovali ako prehnané vládne zásahy.
Genetický pas
Od júla 2023 tak musia majitelia psov v Béziers pri prechádzkach v určitých častiach mesta nosiť doklad preukazujúci, že zaregistrovali DNA svojho psa.
Po uplynutí dvojmesačného obdobia odkladu, počas ktorého sa budú úrady snažiť informovať majiteľov psov o novej politike, budú tí, ktorí nebudú mať genetický pas svojho psa, pokutovaní sumou 38 eur.
Ak v meste zostanú výkaly, ktoré sa dajú priradiť ku konkrétnemu psovi, majiteľ dostane účet za mestskú upratovaciu službu v hodnote 122 eur.
Úrady v Béziers dúfajú, že hrozba pokuty pomôže znížiť čas a peniaze, ktoré pracovníci hygieny vynaložia na zber psích výkalov v uliciach, čo podľa vyhlášky urobili 25 607-krát v roku 2020, 39 847-krát v roku 2021 a 21 313-krát k novembru 2022.
Každý rok mesto vynaloží 80-tisíc eur na zber psích výkalov, uvádza sa tiež vo vyhláške.
Otázky o realizácii politiky zostávajú otvorené. Béziers plánuje vyhlásiť verejnú súťaž na prenájom laboratória, ktoré bude testovať vzorky psov. Mesto zatiaľ nevie, aké presné budú výsledky testov DNA a aký nákladný bude tento proces.
Psie výkaly ponechané na uliciach môžu predstavovať riziko pre verejné zdravie, pretože sú nositeľmi mikroorganizmov vrátane baktérií odolných proti antibiotikám, ktoré sa môžu šíriť na iné zvieratá a ľudí a niekedy spôsobiť ochorenie.
Aby mesto motivovalo majiteľov, zorganizuje v septembri bezplatné testy DNA pre psy, kde môžu majitelia predložiť vzorky slín svojich psov a získať dokument, uviedol Ménard. Majitelia psov sa môžu obrátiť aj na svojich veterinárnych lekárov.
Niektoré mestá a majitelia psov vyvinuli ešte väčšie úsilie, aby sa zbavili výkalov v uliciach – od zasielania exkrementov späť majiteľom psov až po najímanie súkromných detektívov na identifikáciu páchateľov a ich psov.
Problémoví obyvatelia
Ménard prvýkrát navrhol myšlienku genetickej identifikácie psov v roku 2016 a mestská rada ju schválila. Hlasovanie však zamietol súd v Montpellieri na základe námietky „sous-préfet“ od zástupcu francúzskeho štátu v danej lokalite, ktorý podľa miestnej rozhlasovej stanice France Bleu Hérault uviedol, že ide o zásah do osobných slobôd.
Starosta Béziers svoj návrh upresnil a v máji opätovne predložil obecnú vyhlášku. V dvojmesačnej lehote stanovenej na právne námietky ho nikto nenapadol a nariadenie nadobudlo platnosť minulý týždeň.
Ménard ako motivačný faktor uviedol uplatňovanie podobných politík v iných častiach sveta. S odvolaním sa na starostu Valencie uviedol, že v tomto španielskom meste došlo v priebehu šiestich mesiacov po zavedení pokuty k 90-percentnému poklesu počtu psích výkalov.
V nedeľu pre France Bleu Hérault uviedol, že toto opatrenie je zamerané najmä na miestnych obyvateľov. Ak návštevník mesta „nie je z Béziers a ak pozbiera výkaly po svojom psovi, úprimne povedané, nebudem ho obťažovať“. Cudzinci v skutočnosti nie sú problémom, povedal. „Sme to my, obyvatelia Béziers, ktorí si nerobíme svoju prácu.“
„My sme tí, ktorí musia ísť príkladom,“ dodal.
