OTTAWA, BRATISLAVA. Od začiatku roka plamene v Kanade zničili plochu porovnateľnú s rozlohou Maďarska a prelomili tak rekord z roku 1989, keď zhorelo 7,6 milióna hektárov.
„Bol to zlý rok,“ hovorí o ňom Marieke de Roosová, hovorkyňa koordinačného centra hasičov CIFFC. Vypuklo vtedy 12 204 požiarov. „Ohne, ktoré máme tento rok, však ničia rozsiahlejšie plochy,“ dodáva de Roosová.
Podľa oficiálnych štatistík k začiatku tohto týždňa zhorelo desať miliónov hektárov pôdy, čo predstavuje míľnik, aký si Kanada doteraz nepamätá. A nie je to konečné číslo – veľké územia na severe krajiny sú stále v plameňoch. V utorok úrady evidovali viac ako deväťsto požiarov, z ktorých väčšina nebola pod kontrolou.
Minulý týždeň si požiare vyžiadali aj obete: vo štvrtok zomrela 19-ročná hasička po tom, čo na ňu pri hasení spadol strom, v nedeľu úrady potvrdili úmrtie ďalšieho hasiča. Hoci požiare bývajú rozsiahle, obete na životoch sú veľmi zriedkavé, píše The Guardian. Minister Bill Blair povedal, že minulotýždňové úmrtia sú „tragickou pripomienkou“ nebezpečia, ktorému hasiči čelia v horiacich lesoch, cituje ho britský denník.
Požiare už vyhnali z domovov 120-tisíc ľudí, zničili hodnotné lesné porasty a čiastočne znemožnili ťažbu ropy a plynu v provincii Alberta, píše The Guardian.
Požiare aj počas zimy
Lesné požiare
Lesné požiare sa vo svete vyskytujú čoraz častejšie, zvyšuje sa aj ich intenzita a trvanie.
Riziko vzniku lesných požiarov sa zvyšuje v extrémne suchých podmienkach, ako je sucho, vlny horúčav a počas silného vetra.
Dym z lesných požiarov je zmesou nebezpečných látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú PM2,5, NO2, ozón, aromatické uhľovodíky alebo olovo.
Jemné prachové častice PM2,5 z dymu z lesných požiarov sa spájajú s predčasnými úmrtiami obyvateľstva a môžu spôsobiť a zhoršiť ochorenia pľúc, srdca, mozgu a nervového systému, kože, čriev, obličiek, očí, nosa a pečene. Bolo tiež preukázané, že vedie k poruchám kognitívnych funkcií a strate pamäti.
Požiare ovplyvňujú aj klímu tým, že do atmosféry uvoľňujú veľké množstvo oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
Zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia
Sezóna požiarov v Kanade začínala vždy v apríli a končila v priebehu septembra. Kanadské úrady však zaznamenávajú trend, keď v mnohých oblastiach krajiny požiare začínajú skôr a trvajú dlhšie. V posledných rokoch sa niektoré požiare ani nepodarí zlikvidovať na jeseň a tak pretrvávajú počas celej zimy.
Dôvodom je klimatická zmena, ktorá v Severnej Amerike prináša aj rekordné horúčavy a suchá. „Jar prichádza o niekoľko týždňov skôr a jeseň o celé týždne neskôr. To je viac času, keď sa oheň môže šíriť,“ hovorí pre CBS News Edward Struzik z Queen’s University.
Prérie v provinciách Alberta, Saskatchewan a Manitoba, ktoré v súčasnosti sužujú požiare, majú za sebou obzvlášť náročné obdobie sucha.
Priamou príčinou požiarov sú predovšetkým blesky, ktoré sa častejšie objavujú v období sucha a tepla. Podľa CBS News v bežnej sezóne sa asi polovica požiarov rozhorí kvôli blesku, ostatné spôsobí ľudský faktor – odhodená cigareta, alebo iskra z prechádzajúceho vlaku.
„Väčšinu požiarov v severokanadských lesoch spustia blesky. Oteplenie o jeden stupeň zvýši výskyt bleskov o 12 percent. Takže čím je teplejšie, tým je aj viac spúšťačov požiarov,“ hovorí Struzik.
Dym sa šíri cez oceán
Požiare predstavujú zdravotné riziko pre ľudí aj vo vzdialenejších oblastiach. V júni zahalil oblak dymu z kanadských lesných požiarov sever Spojených štátov. Meteorológovia aj teraz predpovedajú, že zníženú viditeľnosť a zhoršenú kvalitu vzduchu zaznamená takmer šesťdesiat miliónov obyvateľov USA, aj v mestách ako Chicago, New York, Detroit a Cleveland.

Výstraha platí pre jedenásť štátov na severe USA, kde je kvalita vzduchu v súčasnosti označená ako „nezdravá“, čo je štvrtý zo šiestich stupňov znečistenia.
Následky znečistenia pritom pretrvávajú dni, týždne, niekedy i roky. „Toxické látky uvoľňované do ovzdušia sa skladajú z jednoduchých a zložitých zlúčenín, ktoré vedú najprv k podráždeniu slizníc, očí a horných dýchacích ciest, ako sú nos, dutiny a hrdlo,“ uvádza Alain Vadeboncoeur, profesor z Univerzity v Montreále pre quebecký magazín L’Actualité.
Najzraniteľnejšie sú deti, seniori a ľudia s chronickými ochoreniami, ale rôzne dráždivé a toxické plyny, ako napríklad oxid siričitý, oxid dusičitý, oxid uhoľnatý, ozón a CO2, ktoré sa pri požiaroch uvoľňujú do atmosféry, môžu uškodiť aj zdravému dospelému človeku. K častým príznakom patria ťažkosti s dýchaním či tráviace problémy. Jemné častice dymu, ako sú sadze pri vdýchnutí prenikajú hlboko do pľúc a môžu spôsobiť alebo zhoršiť dýchacie problémy.
Pri lesných požiaroch sa navyše uvoľňujú i rozličné alergény, napríklad pele alebo zvyšky rastlín, ktoré u alergikov môžu vyvolať reakcie ako kašel, kýchanie, upchatý nos či dýchavičnosť.
Vesmírna agentúra NASA koncom júna zverejnila zábery, na ktorých vidno dym šíriaci sa cez Atlantický oceán až do Európy, kde zasiahol Portugalsko, Španielsko, aj Francúzsko a Britániu. Dymový oblak sa však v tejto oblasti nachádzal vyššie v atmosfére a kvalitu ovzdušia neovplyvnil tak ako v USA, píše NPR.

Pomáhajú aj hasiči z Európy
Pri hasení požiarov Kanade pomáhajú USA aj Európska únia. „Sme solidárni s Kanadou, ktorá čelí veľkým požiarom,“ reagovala na twitteri predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ešte 8. júna, keď Kanada požiadala o pomoc cez európsky mechanizmus občianskej podpory.
José Luís Carneiro, portugalský minister vnútra začiatkom júna podpísal s Kanadou dohodu o pomoci. Portugalsko spolu s Španielskom a Francúzskom poslali prostredníctvom EÚ mechanizmu do Kanady 280 hasičov.
Práve Španielsko, Francúzsko a Portugalsko majú spolu s Gréckom spomedzi členských štátov EÚ s lesnými požiarmi najväčšie skúsenosti, v minulom roku však s ohňom bojovali aj Nemecko či Česká republika. V roku 2022 spolu dvadsať členských krajín zažilo nadpriemerne veľké požiare. EÚ preto na rok 2023 posilnila svoju jednotku na boj s lesnými požiarmi RescUE. Zvýšila najmä počet hasičských lietadiel a vrtuľníkov.
Autor: Petra Pavlovičová