Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Policajti v teplákových súpravách pôsobili trochu nervózne, keď klopali na okno požičaného auta. Rozmýšľali, čo tu vôbec robia - na ostrove vysoko nad polárnym kruhom, neďaleko od miesta, kde má Rusko základne niektorých zo svojich najsofistikovanejších ponoriek.
Mali nejaký dôvod, prečo fotili mohutné biele radarové stanice, ktoré hľadia z Nórska na ruský polostrov Kola? „ Pre politickú situáciu všetko kontrolujeme,“ povedal jeden dôstojník.
Už niekoľko rokov európski a americkí bezpečnostní a spravodajskí úradníci pozorne sledujú svet za polárnym kruhom, pretože vedia, že topenie polárneho ľadu otvorí nové obchodné cesty, podporí preteky o prírodné zdroje a zmení globálnu bezpečnosť.
Západní predstavitelia sledovali, ako Rusko oživuje vojenské objekty zo sovietskej éry a ako Čína plánuje „polárnu hodvábnu cestu“.
V článku sa dočítate o:
- ruskej špionážnej fraške,
- možných útokoch na podmorskú infraštruktúru,
- rozkladajúcej sa Arktickej rade.
Arktické súperenie
Vojna na Ukrajine a dramatické zhoršenie vzťahov medzi Západom a Moskvou však zvýšili pohotovosť na zamrznutých hraniciach medzi Nórskom a Ruskom a zároveň zvýšili geostrategický význam Arktídy.
Výsledkom je nárast vojenského, diplomatického a spravodajského záujmu, ktorý by mohol znamenať opakovanie „veľkej hry“, súperenia medzi britským a ruským impériom o vplyv v Ázii v 19. storočí.
Keďže vojna na Ukrajine znížila konvenčné vojenské sily Moskvy a ochromila ruskú ekonomiku, pre Rusko sa „Arktída stala dôležitejšou, pretože jadrové zbrane sú dôležitejšie,“ povedal generálmajor Lars Sivert Lervik, náčelník nórskych ozbrojených síl.
Medzitým NATO zvýšilo svoju prítomnosť na severe - Fínsko sa už v aliancii pripojilo k svojmu nórskemu susedovi a čoskoro zrejme bude členom aj Švédsko.
Na jar prvýkrát po 65 rokoch zavítala do Nórska americká lietadlová loď, ktorá sa pred účasťou na cvičeniach so spojencami NATO na severe zastavila v Osle.
Približne v tom istom čase minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívil región a oznámil, že Spojené štáty znovu otvoria svoj diplomatický úrad v Tromsö, pobrežnom meste v nórskej Arktíde. Americký diplomat, ktorého príchod sa očakáva na budúci mesiac, bude prvým, ktorý tam bude vyslaný od 90. rokov minulého storočia.
Arktická rada, medzivládne fórum, ktoré podporuje všeobecnú spoluprácu, je teraz v rozklade, pretože sedem jej členov odmieta spolupracovať na politickej úrovni s ôsmym členom, Ruskom, čo narúša spoluprácu v kritických otázkach, ako je zmena klímy.
Konflikt nie je vylúčený
V minulom roku nórske médiá informovali o bezpilotných lietadlách nad letiskami a ropnými a plynovými zariadeniami, o vyhostení ruských diplomatov ako špiónov a o prípade muža obvineného z nezákonného zhromažďovania spravodajských informácií, ktorý sa vydával za brazílskeho hosťujúceho výskumníka na nórskej univerzite.
Pre spojencov NATO sa „blikajúce žlté svetlo zmenilo na červené a my musíme premýšľať dôkladnejšie,“ povedal vysokopostavený americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol diskutovať o úvahách aliancie.
„Krajiny si musia vymieňať viac informácií o destabilizujúcich akciách, o veciach, ktoré vyzerajú čudne, a my musíme byť menej naivní a viac uvedomelí.“
Arktická rada
- medzivládna organizácia zameraná na problematiku Arktídy,
- zaoberá sa možnou ťažbou prírodných zdrojov aj otázkou arktických domorodých obyvateľov,
- jej členskými štátmi sú všetky štáty, ktorých územie do Arktídy zasahuje: Dánsko (ktoré zastupuje aj Grónsko a Faerské ostrovy), Fínsko, Island, Kanada, Nórsko, Rusko, Švédsko a USA.
Zo strážnej veže neďaleko námorného prístavu Kirkenes sa mladí nórski vojaci pozerajú cez hranice do ruskej divočiny a pozorujú letnú krajinu s hladkými skalami a nízkymi borovicami - pohľad, ktorý sa mení len s ročnými obdobiami.
V januári neďaleko odtiaľ prebehol cez zamrznutú rieku uprostred polárnej noci muž, ktorý tvrdil, že ušiel z ruskej žoldnierskej skupiny Wagner. Odvtedy je podľa vojakov pokoj.
Lervik, šéf nórskej armády, však nevníma pokoj na severovýchodnej hranici ako povzbudivý. Ruské kapacity na severe, vrátane jadrových zbraní, zostávajú nedotknuté a veľmi nebezpečné, povedal.
Západní predstavitelia sa tiež obávajú, že Rusko by mohlo zablokovať obchodné námorné trasy alebo lode amerického námorníctva na ceste do Európy, najmä v bode nazývanom „medzera medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom“, ktorý oddeľuje Nórske a Severné more od otvoreného Atlantického oceánu.
„Schopnosť Ruska narušiť posilňovanie je pre alianciu skutočnou výzvou,“ povedal jeden z vysokopostavených predstaviteľov západných spravodajských služieb, ktorý tiež hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol diskutovať o bezpečnostných otázkach.
Existujú tiež obavy, že Moskva zmapovala kritickú podmorskú infraštruktúru a mohla by sa zapojiť do sabotáží proti Európe. Minulý mesiac NATO spustilo centrum na ochranu podmorských potrubí a káblov.
Riaditeľ pre obrannú politiku na fínskom ministerstve obrany Janne Kuusela uviedol, že riziko konvenčnej vojenskej konfrontácie v Arktíde zostáva nízke, ale to nevylučuje konflikt v nasledujúcich rokoch. „Všetci vidíme, ako sa Rusko správa,“ povedal.
Nedostatočný poplach
V redakcii časopisu Barents Observer vytiahol redaktor Thomas Nilsen mapu. Ukázal na miesto, kde sme sa nachádzali v Kirkenes, len niekoľko kilometrov od ruských hraníc. Práve tam je aj polostrov Kola, ktorý je domovom ruskej Severnej flotily a niektorých z jej najmodernejších leteckých a námorných prostriedkov.
Nilsen na mape ukázal, čo Rusko považuje za svoju baštu a kde sa môžu ukryť jeho ponorky. Povedal však, že ho rovnako znepokojuje aj to, čo Rusko robí na území Nórska, či už v dohľade, alebo mimo neho.
„Existujú spôsoby, ako tam poslať ‚malých zelených mužíčkov‘ a vytvoriť tak nárazníkovú zónu pre Rusko,“ povedal s odkazom na ozbrojených vojakov bez insígnií príslušnosti.
Minulý rok napísal príbeh o ruskom biskupovi, ktorý chcel postaviť kaplnku vedľa radarov vo Vardo - prostriedkov financovaných USA, ktoré sa nad mestom týčia už desaťročia. Napísal, že členovia ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá má historické väzby na ruské spravodajské služby, mali záujem aj o štúdium vodných zdrojov Kirkenesu.
Frode Berg, nórsky hraničný inšpektor vo výslužbe, ktorý strávil 23 mesiacov v moskovskom väzení pre obvinenia zo špionáže, uviedol, že Nórsko stále nie je pripravené na možné ruské operácie.
Berg, ktorý priznal, že spolupracoval s nórskou rozviedkou a cestoval do Ruska ako kuriér, bol prepustený v rámci výmeny väzňov. Teraz je späť v Kirkenes a je znepokojený nedostatočným poplachom. „Vzhľadom na to, čo sa mi stalo, vidím špiónov,“ povedal. „Ostatní ľudia zatvárajú oči.“
Muž, ktorý sa predstavil ako 37-ročný brazílsky výskumník Jose Assis Giammaria, údajne prišiel do Tromsö pracovať na bezpečnosti Arktídy - čo má logiku, keďže Tromsö je centrom výskumu a diplomacie v oblasti polárnych otázok.
Keď ho však nórske úrady v októbri zatkli, uviedli, že v skutočnosti ide o 44-ročného ruského občana menom Michail Mikušin. Jeho predchádzajúce pôsobenie na kanadských univerzitách bolo podľa úradníkov súčasťou snahy vytvoriť pozadie pre jeho falošnú identitu.
„Sme si celkom istí, že nie je Brazílčan,“ povedal vlani na jeseň Thomas Blom z nórskej bezpečnostnej služby.
Zatknutie šokovalo Tromsö, mesto, v ktorom stále vládne predstava o „arktickej výnimočnosti“ - myšlienka, že región možno ochrániť pred politikou. Viac ako tri desaťročia diplomati a vedci na severe tvrdili, že kritická práca na ochrane Arktídy by mala stáť mimo politiky - „vysoký sever, nízke napätie“, ako niektorí Nóri radi hovoria.
Do očí bijúci príklad
Špionážny prípad a diplomatické nezhody v Arktickej rade, ktorá má svoj sekretariát v Tromsö, však ukázali opätovný nárast súťaže veľmocí v regióne. „Našou hlavnou úlohou v tomto čase je udržať radu neporušenú, prežiť,“ povedal Morten Hoglund, predseda Vyšších arktických úradníkov Arktickej rady.
Marc Lanteigne, docent politológie na univerzite v Tromsö a odborník na arktické záležitosti, priznal, že fórum sa možno nepodarí zachrániť. „Ak sa zaoberáme dlhodobým zmrazením, možno budeme potrebovať iné fórum na diskusiu o zmene klímy a lodiach v Arktíde,“ povedal.
„Určite budeme svedkami väčšieho tichého vyvažovania moci v tejto časti sveta,“ dodal. „A som zvedavý, či je na to Tromsö pripravené.“
Lanteigne je členom výskumnej skupiny Grey Zone na univerzite v Tromsö, ktorá sa zameriava na hybridné hrozby. Pred svojím zatknutím bol Giammaria alias Mikušin uvedený na webovej stránke skupiny.
Lanteigne sa pousmial nad iróniou údajného ruského agenta v hlbokom utajení, ktorý sa vydáva za výskumníka hybridných hrozieb. „Bola to naozaj zaujímavá ilustrácia toho, že keď hovoríme o bezpečnosti, nie je to len otázka vojenskej bezpečnosti,“ povedal. „Zrazu vidíme do očí bijúci príklad.“
Autor: Emily Rauhala
