Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je utopenie hlavnou príčinou úmrtia detí vo veku od jedného do štyroch rokov v USA. Rodičia pritom môžu urobiť veľa, aby týmto tragédiám zabránili.
„Nikto si nemyslí, že sa to stane práve jemu,“ vraví Chezik Tsunoda. Jej trojročný syn sa utopil v roku 2018. „Vaše dieťa sa môže utopiť za veľmi krátky čas, len toľko, koľko vám zaberie prečítanie správy na telefóne a odpoveď na ňu.“
V rámci svojej reportáže o kvalite výcviku plavčíkov sa denník Washington Post pýtal popredných odborníkov a organizácií na bezpečnosť vo vode na praktické tipy, ako treba chrániť deti. Rodičia podľa nich musia o bezpečnosti vo vode premýšľať vo viacerých vrstvách a nespoliehať sa na jedno riešenie.
Skôr ako sa dieťa naučí dobre plávať, je jeho prvou ochrannou vrstvou vo vode vždy rodič alebo opatrovník. Žiadni plavčíci ani pomôcky na plávanie nikdy neochránia dieťa tak dobre ako dospelý človek, ktorý je pozorný, nerozptýlený a sústredený iba na dieťa, hovorí Juliene Hefter, výkonná riaditeľka a generálna riaditeľka Asociácie vodných profesionálov, neziskovej organizácie so sídlom vo Wisconsine. Hefterová a ďalší odborníci preto odporúčajú nasledujúce postupy.
Nespoliehať sa na plavčíkov
Ak máte na výber medzi plávaním niekde s plavčíkmi alebo bez nich, je dobré plávať na mieste, ktoré je strážené. Plavčíci sú zvyčajne vyškolení na to, aby pohľadom sledovali vodu, hľadali známky nebezpečenstva a vykonávali záchranné postupy v prípade, že sa niečo deje.
Plavčíci každoročne zachránia tisíce ľudí, ale aj oni sú náchylní na prehrešky a chyby. Kvalita ich výcviku sa môže veľmi líšiť. Ich pozornosť je často rozdelená medzi desiatky plavcov, najmä keď zariadenia v celej krajine pociťujú kritický nedostatok plavčíkov.
Slabší plavci a neplavci potrebujú dospelého, ktorý sa im môže neustále venovať a zostať vždy na dosah ruky, povedala Hefterová. Pre staršie deti a zdatných plavcov je užitočné zaviesť systém kamarátov a zabezpečiť, aby deti vždy plávali na dohľad priateľa alebo príbuzného.
„Plavčíci sú tu na to, aby pomáhali presadzovať pravidlá a predpisy,“ povedala Hefterová. „Ak do zariadenia privediete dieťa, vy ste v konečnom dôsledku zodpovední za jeho bezpečnosť.“
Zapísať sa na hodiny plávania
Dieťa, ktoré sa naučí plávať už v ranom veku, je chránené najlepšie. Štúdia z roku 2009 ukázala, že kurzy plávania môžu znížiť riziko utopenia u detí vo veku od jedného do štyroch rokov o 88 percent.
„Je veľmi zriedkavé, že by sa niekto, kto absolvoval kurz plávania, utopil v bazéne,“ povedal Mick Nelson, spolumajiteľ spoločnosti Total Aquatic Programming, ktorá zhromažďuje výskumy o tisícoch úmrtí utopením ročne.
Rodičia by podľa odborníkov mali začať zoznamovať dieťa s vodou hneď, ako začne loziť. Národná aliancia pre prevenciu utopení, vzdelávacia nezisková organizácia, na svojej webovej stránke uvádza, že existuje päť základných zručností, ktoré sa musí každý plavec naučiť, aby bol v bezpečí:
- Vkročiť alebo skočiť do vody a celý sa potopiť.
- Vynoriť sa nad hladinu a jednu minútu plávať alebo kopať vo vode.
- Otočiť sa dokola a nájsť cestu späť na breh.
- Preplávať niekoľko metrov k brehu.
- Vyjsť z vody. V prípade bazéna bez použitia rebríka.
Mnohé deti sa z rôznych dôvodov nenaučia plávať. Podľa prieskumu globálnej analytickej a poradenskej firmy Gallup nevie plávať bez asistencie 55 percent svetovej populácie. Deti, ktorých rodičia nevedia plávať, sa to pravdepodobne nikdy nenaučia.
O sprístupnenie výučby plávania väčšiemu počtu detí sa snažia neziskovky aj miestne samosprávy, hovorí Tsunodová, ktorá po smrti svojho syna založila neziskovú organizáciu No More Under. Okrem jej skupiny, ktorá poskytuje lekcie plávania deťom v oblasti Seattlu, môžu podľa nej rodičia často nájsť bezplatné alebo cenovo zvýhodnené lekcie napríklad na úrade.
Používať záchranné vesty
Väčšina amerických štátov vyžaduje, aby deti do 12 rokov nosili na lodi záchranné vesty. Ich používanie v bazénoch je však sporadickejšie, pretože sa niektorí rodičia obávajú, že plávacie vesty a záchranné vesty bránia výučbe plávania alebo dávajú deťom falošný pocit sebavedomia.
Hefterová hovorí, že vždy, keď dieťa pláva, tak by malo mať na sebe záchrannú vestu, ktorá mu správne sedí a bola schválená na používanie pobrežnou strážou. Neodporúča spoliehať sa na žiadne zariadenie, ktoré si vyžaduje nafúknutie.
Počas hodín plávania sa môžu plávacie zariadenia odstrániť, pokiaľ sú deti pod prísnym dohľadom dospelej osoby a sú jasne informované o rizikách utopenia, uviedla Hefterová.
„Vzdelávajte svoje deti. Keď máte na sebe toto, môžete plávať vo vode. Ak to nemáte na sebe, nemôžete plávať vo vode,“ povedala.
Sledovať vodu
Roztržitosť dospelých vedie k úmrtiam vo vode. Väčšina detí, ktoré sa utopia, sa utopí práve pod dohľadom dospelého, ktorý možno kontroloval telefón, sledoval televíziu alebo si myslel, že na deti dohliada iný dospelý.
Keď sa na spoločenských podujatiach alebo doma spoločne kúpu skupiny ľudí, odborníci odporúčajú určiť jednu dospelú osobu ako „vodného pozorovateľa“, ktorého úlohou je neustále sledovať vodu a nerozptyľovať svoju pozornosť telefónom a alkoholom. Nosenie fyzickej pripomienky tejto zodpovednosti, napríklad laminovanej kartičky zavesenej na krku, môže pomôcť.
Nezisková organizácia Meow Meow Foundation, ktorú založili rodičia šesťročného dieťaťa, ktoré sa utopilo v letnom tábore, ponúka na svojej webovej stránke bezplatné laminované odznaky vodného pozorovateľa ako súčasť „súboru nástrojov prevencie utopenia“.
Pýtať sa na opatrenia
Rodič môže vo svojom voľnom čase prísne presadzovať bezpečnostné opatrenia pri vode, ale v momente, keď pošle svoje deti do tábora, poveruje niekoho iného, aby dodržiaval tie isté opatrenia.
Hefterová odporúča, aby si rodičia pred vyslaním dieťaťa do tábora vyžiadali ich písomné zásady týkajúce sa bezpečnosti pri vode. Tábor by mal mať vyškolených a certifikovaných plavčíkov. Mal by tiež vykonávať mesačné kontroly zručností a núdzové cvičenia.
Plavčíci by sa podľa nej nikdy nemali považovať za náhradu človeka, ktorý má na dieťa priamo dohliadať po celý čas.
Tábor by mal vykonávať plavecké testy a mať systém na identifikáciu slabých plavcov, napríklad náramky. Mali by viesť prednášky o bezpečnosti vo vode. Deti by mali mať prestávky v plávaní každých 30 alebo 45 minút. Rodičia by sa mali dodatočne informovať, či sú oni alebo tábor zodpovední za poskytnutie záchranných viest.
Nainštalovať ploty, kryty a alarmy
K mnohým utopeniam v domácich bazénoch dochádza, keď nikto nepláva alebo nemyslí na bazén a dieťa sa k nemu zatúla samo od seba.
Odborníci odporúčajú okolo každého domáceho bazéna plot, aby bol bazén úplne oddelený od ostatnej plochy. Bránka by sa mala otvárať smerom od bazéna a mala by mať automatický zamykací mechanizmus.
Ďalšiu vrstvu ochrany poskytujú kryty bazénov a alarmy na oknách, dverách, bráne a samotnom bazéne. Novšie technológie, ako napríklad kamerové systémy, ktoré rozpoznajú, keď sa niekto nehýbe na dne bazéna, ponúkajú ďalšiu líniu ochrany.
Autor: Douglas MacMillan
