Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
V namáhavom a pomalom procese ukrajinskej protiofenzívy sa malé skupiny ženistov na frontovej línii plazia cez mínové polia, aby odpálili ruskú obranu a uvoľnili cestu na postup vojsk.
Dlhá príprava protiofenzívy, ktorá sa začala približne pred mesiacom na viacerých úsekoch bojiska na východe a juhu krajiny, poskytla Rusom čas na prípravu, hovoria ukrajinskí vojaci. Oblasti v hĺbke štyroch až 16 kilometrov pred ruskými hlavnými opevneniami boli husto zamínované protitankovými a protipechotnými mínami a nástražnými drôtmi. Tieto obranné opatrenia podľa Ukrajincov úspešne brzdili ich postup.
Kyjevské sily preto zmenili stratégiu, uviedol ukrajinský vojenský personál. Namiesto toho, aby sa cez územie pokúšali preraziť bojovými vozidlami pechoty a bojovými tankmi, ktoré Ukrajine poskytli západní spojenci, jednotky postupujú pomaly, pešo.
V článku sa dočítate o:
- dôležitosti odmínovacích systémov,
- nepoužiteľnosti tankov a transportérov,
- práci ženistov na Ukrajine.
Zložitý postup
„Už nič nezmôžete iba s opancierovaným tankom, pretože mínové pole je príliš hlboké. Skôr či neskôr by sa zastavil a zničili by ho sústredenou paľbou,“ povedal nedávno v rozhovore pre denník Washington Post generál Valerij Zalužnyj, náčelník ukrajinskej armády.
Ukrajinské boje na mínových poliach odhalili zraniteľnosť transportérov a tankov – najmä novo prichádzajúcich amerických bojových vozidiel Bradley a nemeckých tankov Leopard, ktoré sú pre Ukrajinu kľúčové, aby mohla od Rusov získať späť okupované územie.
Vojaci vozidlá chvália. Aj po náraze na míny v nich väčšina ľudí prežila a utrpela len ľahké zranenia. Prelomiť ruskú obranu však samy nedokázali. Zalužnyj povedal, že na lepšiu podporu pozemných operácií potrebujú moderné stíhačky, ako napríklad F-16 americkej výroby, a ďalšie systémy.
„Potrebujeme špeciálne vybavenie, potrebujeme špeciálne diaľkové odmínovacie systémy,“ povedal Zalužnyj a dodal, že Ukrajina používa systémy M58 Mine Clearing Line Charge (MICLIC), ktoré dodali USA, ale „aj tie sa ničia, áno. Na tom nie je nič zlé. Treba ich jednoducho veľa.“
Prezident Volodymyr Zelenskyj v piatkovom neskorom príhovore priznal, že postup je zložitý. „Všetci musíme veľmi jasne pochopiť, že ruské sily na našich južných a východných územiach investujú všetko, čo môžu, aby zastavili našich bojovníkov, povedal. „A každých tisíc metrov postupu, každý úspech každej našej bojovej brigády si zaslúži vďaku.“
Kontroverzná kazetová munícia
Vysoký ukrajinský predstaviteľ, ktorý podobne ako ostatní hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť o citlivých vojenských záležitostiach, uviedol, že Kyjev dostal menej ako 15 percent odmínovacieho a ženijného materiálu vrátane MICLIC, o ktoré žiadal od západných partnerov pred protiofenzívou. Časť tohto vybavenia podľa jeho slov prišla len minulý týždeň.
Minister obrany Oleksij Reznikov a generál Zalužnyj pre Washington Post uviedli, že informovali svojich západných partnerov o tom, že naliehavo potrebujú viac odmínovacích systémov, ako sú napríklad torpédové nálože Bangalore. Ukrajina zatiaľ nepoužila časť brigád a západných zbraní pripravených na protiofenzívu, pretože sa pokúša preniknúť cez mínové polia.
Generál Mark A. Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov, „otvoril mapy a povedal: Pozrite, tu už nič nie je, tu už nič nie je, tu už nič nie je,“ povedal Zalužnyj.
„Mínové polia sú jedným z problémov, ktoré určite ovplyvňujú tempo ofenzívy. Je to problém, ktorý vidíme. Mohlo sa to vyriešiť rýchlejšie? Mohlo. Ako by sa to mohlo vyriešiť? Aspoň generál Milley to vie. Iná otázka je, či nám s tým môže pomôcť. To neviem.“
Americkí predstavitelia tvrdia, že Ukrajine poskytli takmer všetky druhy vybavenia, o ktoré požiadala pred protiofenzívou. Predstavitelia upozornili, že nie vždy je možné poskytnúť množstvo, o ktoré Ukrajina žiada, ale uviedli, že konkrétne v prípade systémov MICLIC pracuje Washington na tom, aby čoskoro poskytol viac nielen systémov, ale aj náloží, ktoré sa používajú na odpálenie dlhého radu mín.
Predstavitelia dodali, že rozhodnutie USA poskytnúť Ukrajine kontroverznú kazetovú muníciu poskytne Kyjevu po prvý raz v tomto konflikte palebnú prevahu, čo umožní Ukrajincom riadny čas a priestor na využitie ženijného vybavenia, ktoré už majú.
Masívna technika
Ukrajinský vojenský personál v teréne tiež opísal, ako váhajú, keď majú použiť väčšie a modernejšie odmínovacie vybavenie. Keďže podľa názoru Ukrajincov je týchto odmínovacích systémov málo, stali sa ľahším cieľom pre ruské sily, ktoré ich prioritne zasahujú.
Hĺbka a hustota mínových polí predstavujú osobitnú výzvu pozdĺž južnej línie frontu v Záporoží, kde Rusi všeobecne očakávali útok Ukrajincov a pokus o prerušenie pozemného koridoru cez okupovaný región, ktorý spája ruskú hranicu s Krymom, ukrajinským polostrovom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014.
Terén oblasti je zväčša rozľahlý a otvorené polia ponúkajú iba niekoľko miest, kde by Ukrajinci mohli maskovať svoju väčšiu techniku a vozidlá. Rusi si na svoje pozície vybrali vyvýšené miesta, uviedli vojaci.
Ukrajinský veliteľ – denník Washington Post ho v súlade s ukrajinským vojenským protokolom označuje volacím znakom Oskar – inžinierskej a ženijnej jednotky 47. ukrajinskej mechanizovanej brigády uviedol, že jeho skupina dostala nemecký odmínovací tank Wisent, ktorý použila pred začiatkom protiofenzívy v Záporožskej oblasti.
Tank a podobné sovietske modely úspešne vyčistili niektoré cesty pre jednotky brigády, aby mohli uskutočniť svoj prvý útok.
„Teraz je však ich použitie už neúčinné, pretože nepriateľ očakáva výskyt takejto techniky, ktorá je masívna, hlučná, ľahko viditeľná, a podľa toho aj zasiahne,“ povedal Oskar.
Závažný omyl
Ďalší dôstojník 47. brigády povedal, že v prvý deň protiofenzívy sa niektoré jednotky brigády na bojových vozidlách Bradley a bojových tankoch Leopard omylom vydali nesprávnou cestou, do mínového poľa namiesto toho, ktoré vopred pripravili ženisti.
Vozidlá na odstraňovanie prekážok boli na začiatku kolóny, ale skupina musela zastaviť, keď vozidlá vzadu nečakane narazili na míny a uviazli. V dôsledku chaosu sa vytvoril zhluk vozidiel na jednom mieste.
Rusi potom začali na Ukrajincov útočiť z vrtuľníkov a protitankovými strelami, pričom vážne poškodili alebo zničili niekoľko transportérov a tankov. Podľa ukrajinského dôstojníka sa niektorým jednotkám, ktoré nechali svoju techniku za sebou, ešte podarilo obsadiť ruské zákopové pozície.
„Keď nepriateľ uvidí pred sebou tank Leopard aj špeciálnu ženijnú techniku, zničí najprv špeciálnu ženijnú techniku,“ povedal. „Pretože bez nej všetky ostatné neprejdú. Iba za pár dní ofenzívy zničili niekoľko takýchto vozidiel spolu s ich posádkami.“
Ručná práca
Keďže Rusi majú na oblohe bezpilotné lietadlá, ktoré hľadajú všetky odmínovacie systémy, na ktoré by mohli zamerať delostrelectvo a rakety, Ukrajinci sa snažia zachrániť tých pár, ktoré majú, tak, že robia prácu ručne. Jednotky ženistov - niekedy ide o skupinu len štyroch ľudí - často čakajú na súmrak, aby vyčistili cesty, pretože za denného svetla sú príliš viditeľné.
Chodiť s detektorom kovov je podľa ženistov nereálne, pretože sú príliš viditeľní. Preto sa plazia a pri hľadaní mín sa spoliehajú na svoj zrak.
„Veľmi nás to spomaľuje, keďže práca ženistu potrebuje čas a pokoj,“ povedal podplukovník Mykola Moroz, veliteľ inžinierskeho a ženijného práporu 128. horskej útočnej brigády. „V týchto podmienkach nedokážeme robiť svoju prácu.“
Rusi sú tiež schopní zhadzovať ďalšie míny z bezpilotných lietadiel a opätovne osievať oblasti, ktoré už Ukrajinci vyčistili. Zamínované sú zvyčajne aj pozície ruskej zákopovej línie, ku ktorým sa ukrajinské sily dostanú. Náročnejšie je aj dopĺňanie muničných zásob a evakuácia zranených, keďže sa Ukrajinci presúvajú pešo a nie na nových západných vozidlách.
„Pripravovali sme sa, ale pripravovali sa aj Rusi,“ povedal Reznikov. „Chápu, že ženijné vybavenie práve teraz rieši kľúčový problém a mení pravidlá hry, preto chcú najprv všetko zničiť. Poslal som ďalší list všetkým našim partnerom, aby sa na to sústredili práve teraz.“
Na tejto správe sa podieľala Anastacia Galouchka z denníka Washington Post.
Autor: Isabelle Khurshudyan
