ŽENEVA/CHARTÚM. Telá najmenej 87 ľudí, ktorých údajne zabili príslušníci sudánskych polovojenských Síl rýchlej podpory (RSF) a ich spojenci, odkryli v masovom hrobe v sudánskom štáte Západný Dárfúr. Oznámila to OSN.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) získal "dôveryhodné informácie", podľa ktorých sú niektoré obete príslušníkmi africkej etnickej skupiny Masalitov.
Medzi obeťami bolo sedem žien a sedem detí
Obete údajne usmrtili v hlavnom meste Západného Dárfúru Džunajna medzi 13. až 21. júnom. RSF prikázali miestnym obyvateľom, aby ich pochovali za mestom. Telá našli v plytkom hrobe, ktorý bol hlboký asi len jeden meter.
Prvých 37 tiel podľa OHCHR pochovali 20. júna a o deň neskôr pochovali ďalších 50 tiel. Medzi obeťami bolo sedem žien a sedem detí. Podľa OHCHR zomreli niektorí ľudia v dôsledku neliečených zranení a ďalší boli obeťami nepokojov, ktoré v Západnom Dárfúre vypukli v júni po usmrtení tamojšieho guvernéra.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk konštatoval, že je zhrozený bezcitným a neúctivým spôsobom zaobchádzania s obeťami a miestnym obyvateľstvom. "Toto zabíjanie je potrebné rýchlo, dôkladne a nezávisle vyšetriť a tí, ktorí sú zaň zodpovední, sa musia zodpovedať," uviedol Türk.
Zločiny proti ľudskosti
Ozbrojené zrážky v Chartúme a ďalších oblastiach Sudánu vypukli 15. apríla medzi sudánskymi ozbrojenými silami a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Vyvolal ich dlhotrvajúci politický pat po vojenskom prevrate v roku 2021. Boje si vyžiadali už tisíce obetí a preživší hovoria aj o vlne sexuálnych násilností a etnicky motivovaných vraždách.
OSN už skôr varovala, že v regióne Dárfúr by mohlo dochádzať aj k zločinom proti ľudskosti. Organizácia dostala správy, že arabské milície sa tam zameriavajú na mužov z kmeňa Masalit a konflikt tak podľa nej naberá aj etnickú dimenziu.
Začiatkom 21. storočia bol Dárfúr dejiskom genocídnej vojny, keď sa etnickí Afričania vzbúrili a obvinili sudánsku vládu zloženú prevažne z Arabov z diskriminácie. Vláda niekdajšieho sudánskeho diktátora Umara Bašíra bola vtedy obviňovaná, že vyzbrojuje miestne kmene arabských nomádov, známych ako džandžavídi, ktorí útočili na civilistov, pripomína AP.
